Forum Replies Created

Page 14 of 18
  • eo-ipso

    Member
    3. apríla 2007 at 21:02 in reply to: Kvalita dreva na stavbu drevenice

    :arrow: dať vyčerpávajúcu odpoveď k tejto téme nie je jednoduché, rozhodne sa sotva dá dosiahnuť touto diskusiou. Čaro kresaného dreva má svoje úskalia, literatúry je nedostatok. Snáď sa ozve niekto, kto pozná pramene. Na Orave možno ešte žijú majstri tesári, ktorí vedia vybrať kmene na trámy už v lese. Vedieť napr. ktorá strana stromu bola otočená na slnečnú (južnú) stranu, treba vedieť až do doby zabudovania trámu do drevenice. Lebo schnutím trám sa aj bortí, prehýva, a to viac na strane, kde je drevo “redšie”. Na severnej strane stromu sú letokruhy hustejšie, drevo tvrdšie, hranol (trám) má tendenciu ohnúť sa ako luk. Ak sa všetky trámy “neohýbajú” na rovnakej strane, v zrube vzniknú štrbiny, podľa kvality vysušenia dreva pred použitím. Tesári teda už v lese označkovali stromy krížikmi, ktoré tam zostávali aj počas tesania. Hranoly treba rozhodne opracúvať tesársky, nie rezať na “gátri”. Otesané hranoly by mali dostatočne vyschnúť na odborne vytvorenej skládke, aby ich ďalšie “zmrštenie” v zrube bolo už minimálne. Spomínam to len tak okrajovo, bez naštudovania problematiky alebo zainteresovania odborníkov by som sa do stavby drevenice nepúšťal. Viem napr. že na Orave (v D. Kubíne ?!) je vhodným odborníkom pán Krpeľan, no kontakt na neho nemám. Konzultoval by som tiež s Ing. Milošom Dudášom, riaditeľom KPÚ v Žiline, ktorý je odborník na drevené stavby. V každom prípade: žiadny poznatok a detail nemožno podceniť :!:

  • eo-ipso

    Moderator
    2. apríla 2007 at 11:04 in reply to: Bratislavský hrad ako SNG…čo na to verejnosť?

    :arrow: aj novostavba SND ide “do kultúry”, zrejme ako balvan. Zožerie “z kultúry” iba na prevádzu viac, ako všetky divadlá v SR dokopy…. :wink:

  • eo-ipso

    Member
    30. marca 2007 at 13:27 in reply to: Hotel v Štiavnici asi nebude

    :!: hotel vraj bude…… podľa výkresu má podobu “jadranského štýlu” (sklon strechy a logie ?!) Stavebný úrad, teda Mesto B.Š. vraj to ide takto schváliť ! Môžete v B.Š. niečo zistiť ? podniknúť na Mestskom úrade :?: :!:

  • eo-ipso

    Member
    27. marca 2007 at 20:57 in reply to: Brdo, sucast krosien

    :arrow: skúste v ÚĽUV-e (v BA na Obchodnej ul.) získať kontakt na nejakú tkáčku. Možno bude vedieť, či niekde nejaký jej kolega robí nové brdá… No na Brdárke to určite nebude :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    26. marca 2007 at 21:20 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    :arrow: “neistota” v prípade druhej foto sa teraz volá Štefánikova ul., tj. za komančov Ul.Obrancov mieru :!:
    PS: No “Štefánka” na konci ul. vpravo (v smere podľa foto) sa nevolá po Štefánikovi, ale Štefánii. Pôvodne sa tak volala aj ulica (Štefániina) :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    26. marca 2007 at 13:44 in reply to: Vtip dna

    :arrow: Vlk búcha na dvere domčeka:
    -“Kozliatka, otvorte, mamička Vám priniesla mliečko…”
    Najstaršie kozliatko:
    -“Vypadni, my sme siroty !”
    A bolo ! :wink:

  • eo-ipso

    Member
    24. marca 2007 at 21:20 in reply to: namiesanie spravneho tonu farby

    :?: Kde sa vzal (?), tu sa vzal (!) “správny ton farby”, hoci nikde sa tu nič také nespomínalo. Len sme “obcovali” so slovami v záujme pristihnúť farby pri ich “obcovaní” s možnosťou vzniku nových odtieňov, etc. Nuž a sotva viem pochopiť, prečo by mal byť pre výtvarníka správnym (tonom) ten, ktorý práve používa. Zmyslom je napr. vytvoriť aj ton, ktorý ešte možno nikto nepoužil ?! Inak jeho “paleta” nemá bohvieaký zmysel. Snáď nejaký pedagóg vo výtvarnom kurze povedal žiakom, že toto je “správny ton farby”, ktorý majú používať. Niektorí možno neposlúchli, takže z nich vyrástli umelci… :wink:

  • eo-ipso

    Member
    15. marca 2007 at 21:23 in reply to: Zobytňovanie podkroví historických budov

    :!: Nie som presvedčený o správnosti paušálneho odmietania obytných podkroví, a to ani v historických objektoch. V objektoch NKP však treba takýto krok veľmi zodpovedne zvážiť, čo sa dnes takmer nestáva a úpravy strešných priestorov, tým aj krovov a celých striech, sa robia takpovediac živelne, aj keď často so súhlasom KPÚ. Kvalitu riešení ovplyvňuje často aj nedostatok tradícií a skúseností. Lebo na rozdiel od vývoja v našom prostredí, sú v mnohých krajinách obytné podkrovia stáročia bežné. Keďže zväčša nečerpáme pozitívne vzory, vyzerajú “piate fasády” objektov v našich historických (aj pamiatkovo chránených) mestách “pod obraz” :(

  • eo-ipso

    Moderator
    14. marca 2007 at 20:29 in reply to: První únor – akce proti klimatickým změnám

    :arrow: Čo bolo, bolo! Ako budúcu akciu navrhujem odvrátiť najbližšie zatmenie mesiaca tým, že všetci budeme naň svietiť baterkami. Odporúčam však vložiť nové batérie, lebo to chvíľu potrvá a prerušenie svetla kvôli ich výmene môže úspech celej akcie ohroziť … :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    14. marca 2007 at 14:12 in reply to: Ucebnica dejin pre celu EU

    :arrow: uhlie, oceľ, obchod a služby, to je príliš málo, aby EÚ zmysluplne pretrvala. Časom musí byť prepojená aj “spoločnými dejinami”, lebo mnohé historické väzby tu sú, a vždy aj boli (Skýti, Kelti, Rimania…etc.). Možno tiež vznikne niečo, čomu bude možno hovoriť “európska kultúra” (pokusy o “európsky film” už sú tu, aj keď “iba” ako protiváha filmu americkému). Určite nie som prívržencom akéhosi európskeho “pudingu”, v ktorom nerospoznáme jeho pôvod, no “európsky šalát”, v ktorom vidieť a citiť jednotlivé ingrediencie, môže byť chutný a príťažlivý. Žeby spoločná učebnica dejepisu zaťažila študentov viac, ako dnešné vyučovanie dejín Európy po častiach ?! To je len vecou prístupu. Podľa mňa: proces od “celku k detailu” môže byť úspešnejší, ako naopak. Najmä ak niektorí, poznajúc priveľa podrobností a detailov, si už (zavalení najmä prevahou dátumov a čísel), celok ani nedokážu zložiť, resp. aspoň predstaviť :wink:

  • eo-ipso

    Moderator
    14. marca 2007 at 13:48 in reply to: memento mori

    :arrow: kontinenty možno dopadnú ako trilobiti … :?: :!:

  • eo-ipso

    Member
    9. marca 2007 at 9:24 in reply to: archeoland, na Slovensku? PRECO NIE

    :arrow: no, vida, aký zaujímavý projekt. Údaje (článok z r.2002) hovoria, že minulý rok počas jesene to už mohlo byť aj hotové. Mňa by však skôr zaujímala odpoveď na inú otázku: Začalo sa vôbec s budovaním tohto archeologického parku :?:

  • eo-ipso

    Member
    9. marca 2007 at 9:18 in reply to: Ako pripraviť historické mesto o dušu

    :arrow: a naše hlavné mesto akoby začalo po roku 1990 svoju dušu znovu nachádzať, no už pár rokov jeho funkcionári robia “odušu” a usilovne všetko preto, aby mesto o dušu prišlo. Zatiaľ dušu (ale aj “telo”) stratilo Hlavné námestie…… :(

  • eo-ipso

    Member
    8. marca 2007 at 13:20 in reply to: Dinamika v muzeu.

    :arrow: rozmýšľal som, či neotvoriť novú tému, no zrejme to môže “zhltnúť” aj dynamika (či “ďinamika”?). Možno ste boli, možno nie, v novej expozícii Prírodovedného múzea SNM na Vajanského nábr. v BA. Pozrel som sotva tri “vitríny”, no ďalej som nemohol. Dosiaľ som to (už pár mesiacov) nerozchodil, vzalo mi to dych. Za toľko miliónov expozícia, z ktorej na mňa dýchol socializmus 50-tych rokov…… také “omaľovánky” by som nedal do leporela z Mladých liet, byť tam redaktorom. Presvedčte ma, že sa mýlim, lebo tento “dynamický” trend v múzeách, ak by po “vzore” SNM ako našej najvyššej inštitúcie u nás zavládol, tak svoje dieťa už do múzeí nepustím… :cry:

  • eo-ipso

    Member
    5. marca 2007 at 21:11 in reply to: namiesanie spravneho tonu farby

    :arrow: denné svetlo nemá farbu, lebo má všetky farby, obloha nemá farbu, no pôsobí modro (napríklad). To vieme z fyziky všetci, aj to, že dúha sú kvapôčky, na ktorých sa “slnko láme”, atď. O farbách a farebnosti môžme “básniť” blá-blá-blá…. Nuž a pigment, podľa mňa, je (obyčajné) farbivo. Prírodného (biologického) alebo “umelého” pôvodu. Rozpustné, aj nerozpustné. Neviem, čo tvrdia reštaurátori. Ani ma to nezaujíma. Ak si niekto mýli farbu s pigmentom, tak mal zlého účiteľa alebo mu zlyháva pamäť. Mňa skôr fascinuje, ako sa pigmenty nejakých farieb/odtieňov dokážu prostredníctvom riedidla “transformovať” do iných úchvatných farieb/odtieňov. A najviac obdivujem akvarel, lebo to “obcovanie” farieb sprostredkuje obyčajná voda. Akvarel asi aj preto (čo ma štve), že od detstva mi ide najhoršie. Kým si farby robia čo chcú, tak to žiari sviežosťou, keď to už ja “usmerňujem” do nejakých tvarov a obrazov a “rýpem” štetcom do toho diela, len to kazím. Aspoň ja mám z toho taký dojem. Na dôchodku by som chcel “zvládnuť” to šantenie pigmentov vo vode, čomu odborníci hovoria AKVAREL. Olej nie je problém, tam sa dá všetko nacápať znovu, vrstva po vrstve, no taký akvarel….? Však počkaj :!:

Page 14 of 18