eo-ipso
Forum Replies Created
-
To je v tom meste, kde je aj známa psychiatrická liečebňa?!
-
:arrow: tretie: Podhradie v BA, ten roh budovy vpravo tam je teraz (podľa mňa) Archeologické múzeum SNM
-
:arrow: milá Katarína, takáto žiadosť tu už bola, možno tento odkaz Ti na niečo bude (?!):
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=16496 -
:arrow: Jedna z posledných na Slovensku v prevádzke bola modrotlačová dielňa v Hranovnici (o. Poprad). Uvažovalo sa aj o expozičnom/múzejnom využití, výsledok však nepoznám …
-
Keby mnohí nepreferovali tzv. “strešnú krajinu” (= terminologický paškvil !), ale sa venovali streche ako “piatej fasáde” domu, mohli sme byť bližšie k riešeniu problematiky aj v celku, aj v detaile !
-
HERETIC: “čo to je pod hradom, vyzerá to ako korunovácia niekoho? dejepisci poraďte”
Dejepisci sa neozvali, skúsim im “fušovať do remesla”:
Rytina zobrazuje korunováciu Mateja II. (r. 1608) ?
Pozn. o prešporských korunováciách je dosť prameňov a literatúry (napr. od Štefana Holčíka) -
:arrow: k tomu “vlastníctvu” hradných ruín Št. lesmi (alebo aj urbariátom a pod.):
Jadrom problému (pars pro toto) je, že tieto objekty (na rozdiel od fyzickej existencie) neexistujú právne, t.j. nie sú nehnuteľnosťami vedenými v katastri, nemajú parc. číslo a iné náležitosti evidencie nehnuteľností. Takýto objekt (ruinu hradu, kláštora a pod.) nachádzajúci sa na lesnom pôdnom fonde treba teda najprv dostať na “svetlo božie” a do katastra nehnuteľností. Až po takomto “znovuzrodení” bude možné riešiť vlastnícke vzťahy. Ako mi je známe, metodika na MK SR už existuje a na základe dohody prísl. rezortov sa už proces rozbehol aj v praxi. Viac informácií možno získať zrejme priamo na MK ?! -
Podľa mojich poznatkov drevo kríža bolo cédrové. V časoch života Ježiša boli cédre v Stredomorí ešte hodne rozšírené (kým ich takmer úplne nevyrúbali, najmä na stavbu lodí). Ježiš niesol na svojich pleciach “iba” priečne rameno kríža (patibulum), na ktoré mu pribili ruky, až tak ho vytiahli na zvislé drevo kríža, ktoré už bolo predtým osadené v zemi. Priečne rameno kríža bolo dlhé asi dva metre a vážilo okolo 50 kg.
PS: údaje tohto druhu (materiál a dimenzie kríža) sa často uvádzajú v súvislosti s tzv. Turínskym plátnom -
Synonymický slovník je dobrá vec, no je to pohľad jazykovedcov, čo predmetný problém nerieši, skôr ho rozširuje (úloha “košatie”), sotva môže vyriešiť to, čo musí byť vecou konsenzu príslušníkovej tej-ktorej profesie. Ak bude dohoda na konkrétnom slove, slovnom spojení, a to bude akýsi “terminus technicus”, potom už nie je problém nájsť množstvo ďalších synonym, ktoré dohodnutý (platný) výraz dokresľujú, obzvláštňujú…
-
Jadrom problému zrejme nie je kodifikácia, ňou sa dostaneme síce k spisovnému jazyku (u nás k slovenčine), no neviem či existuje špecializovaný (vedný, odborný) obor ľudskej činnosti, ktorý si vystačí so spisovným jazykom bez odborných (špecifických) výrazov a “cudzích slov”. Východiskom sú preto odborné (výkladové, terminologické) slovníky, cesta k ich vypracovaniu a vydaniu je však zložitá. Netrúfam si odhadnúť, či u nás v súčasnosti je dostatočný odborný potenciál a priaznivé zázemie, aby takéto dielo v oblasti ochrany pamiatok, alebo čo i len historickej architektúry, vzniklo. Možno slovník “achitektúry a stavebníctva” (vrátane technológií), teda v tom aj historická architektúra, ľudová architektúra (napr. etnológovia používajú často odlišný “slovník” ako architekti a stavební inžinieri), archeológia a pod. Je to nad sily kolektívu prostredníctvom nejakých grantov, možno keby sa toho ujala SAV (Ústav stavebníctva a architektúry, AÚ SAV, Etnologický ústav SAV) v spolupráci s STU atď. najlepšie v rámci plánu základného vedeckého výskum cez Ministerstvo školstva SR. No treba to organizovať a presadiť. Možno sú aj rýchlejšie cesty, len aby neskončili v slepých uličkách…(?!)
-
:arrow: netuším, kto prvý prišiel s “torzálnou architektúrou”, tiež to môže byť dovoz (z ČR?), no sú aj drásajúcejšie “terminologické skvosty”, napr. “strešná krajina” (sic!). Ešte k tým pojmom: ak by sme uprednostnili “ruinu”, s prekladom do angličtiny by nevznikali žiadne (ani bočné) nepresnosti. No nech sa odborníci dohodnú tak, aby pod každým pojmom aspoň väčšina z nich videla to isté.
PS: a čo táto konštrukcia: z ruiny obnovenej metódou konzervácie a čiastočnej rekonštrukcie vznikla torzálna architektúra využivaná ako archeologický pamätník (dobrá “haluz”, čo ?! no nie až taká nepochopiteľná z pohľadu dnešnej teórie a praxe…) -
k “torzálnej architektúre” už iba poznámka:
môžem si to zdôvodniť logicky, aj lingvisticky, no drása mi to uši, niečo v tom slovnom spojení sa mi nezdá v poriadku. Ak totiž od “torza” môžem (?) odvodiť “torzálnu architektúru”, tak od “ruiny” by som mal odvodiť “ruinóznu (ruinálnu) architektúru” (?!) resp. “rozvalinovú alebo rumoviskovú” architektúru?! Som skôr presvedčený, že tieto pojmy by sa nemali odvodzovať prostredníctvom prívlastku, ale cez podstatné meno, t.j. stavba (hrad, kláštor) je v ruinách, resp. ide o hradnú ruinu, ruinu kláštora, hradné torzo, torzo kláštora. Hmm ??? -
Prepáč, chobot, nemôžem súhlasiť s názorom, že ide o zbytočnú tému. Iste, v tomto prípade “ruín, zrúcanín, rozvalín…..” ide o čiastkový problém, no jasná a presná (odborná) terminológia je základným predpokladom dorozumenia sa v príslušnom odbore/profesii, inak vznikajú situácie, ktoré môžu byť (napr. v medicíne, záchrannom zbore a pod.) aj životu nebezpečné. A skôr, ako niekto direktívne stanoví, čo a ako sa bude “terminologicky správne” nazývať, je dobré si vydiskutovať názvoslovie medzi odborníkmi. Roky sa rôznou intenzitou pracuje (aj nepracuje) na terminologických slovníkoch, je najvyšší čas, aby ochrana pamiatok zaväznú terminológiu mala. Nie záväznú ako nemenný dokument, ale ako otvorený systém, ktorý sa trvale bude vyvíjať, podľa možnosti k lepšiemu. Aby, napr. slovo “valba” si inak nevysvetľoval architekt, etnológ, historik umenia, tesár a pod. Už nechcem to komplikovať ďalej zdôrazňovaním “medzinárodného” aspektu celej problematiky, keď každý prekladateľ preloží odborný text z cudzieho jazyka inak. Alebo ten istý prekladateľ preloží ten istý dokument inak
z angličtiny, inak z nemčiny alebo francúzštiny. Často iba preto, lebo v slovenčine nemáme pre ten istý jav/konštrukciu a pod. ustálený terminologický aparát. Ak sa mýlim, kritizujte ma, no nemyslím, že každý má v odbornej diskusii hovoriť tak, ako mu “huba narástla”. Vďaka za pochopenie…. -
skúsim (stručne) ponúknuť názor:
ruina – preferujem tento pojem, znie mi v uchu najlepšie
zrúcanina – je to zrúcané, vzbudzuje dojem definitívneho (mŕtveho) stavu
rozvalina – podobne ako zrúcanina
rumovisko – ešte dôraznejšie vyjadruje stav definitívnej skazy
zbúranisko – podobne ako rumovisko, žiada sa zvyšky odstrániť a postaviť tam niečo nové, nemám pocit, že je to rekonštruovateľné, a už vôbec nie pamiatkovými (reštaurátorskými) metódami
torzálna architektúra – tento pojem odmietam pre poškodené (zničené) stavby, diela. Aplikujúc pojem “torzo” v sochárstve (a architektúra je “matka umení”), je to skôr zámer autora hotové dielo ako torzo vytvoriť. V architektúre nielen romantické stavby sú “torzálneho štýlu”, no nie tak dávno bolo v móde (najmä na Západe) postaviť niektoré budovy ako nedokončené, polozbúrané (Astória Palace na Suchom Mýte v BA je zrejme akousi reminiscenciou na tento nedávny štýl)
– iné pojmy: deštruovaný, deštrukčný, rozbitý, zborený….. tiež majú nádych “definitívnej” skazy, no neviem určite, ide o veľmi tenkú hranicu medzi týmito pojmami, preto má značný vplyv subjektivita v ich interpretácii, každému znie inak “zvukomalebne” niektorý z týchto pojmov. Východiskom je zrejme dohoda odborníkov a postupná tradícia v zaužívaní pojmov. A na záver: jazykovedcom sa možno ježia nielen vlasy pri čítaní takýcto úvah, aj keď z niektorých názorov jazykovedcov sa ježia vlasy špecialistom v príslušných odboroch. -
:arrow: milá “bosorka”, nehodlám odbiehať od témy: zrub, alebo murovaný dom ? Výnimky sú spravidla vždy použiteľné, no mali by sme ctiť aj tradície a zruby nestavať “na dolniakoch”. Súhlasiť nemôžem s tým, že stavebník si môže stavať “čo chce, kde chce a ako chce”. Nežijeme v ázijských stepiach, no sme nositeľmi kultúry vychádzajúcej z antiky a dlhodobého uplatňovania stavebného práva, dnes aj legislatívy EÚ. Stavebný úrad má povinnosť podľa stavebného zákona skúmať zámer/projekt stavebníka aj z hľadiska kvality životného prostredia. Obytné prostredie má v tomto procese nyjvyššiu dôležitosť, má byť harmonické, estetické, v súlade so zásadami urbanistickej a architektonickej tvorby. Architekt by mal mať v tomto (stavebnom) procese rozhodujúce slovo. Aj stomatológ, aj kováč používajú kliešte, no vytrhnúť zub si zrejme nedávate kováčovi. Že v SR často už neplatia základné odborné princípy v mnohých sférach nášho života, takúto deformovanú prax nemožno povýšiť na spôsob vývoja našej (aj stavebnej) kultúry :!: