eo-ipso
Forum Replies Created
-
Z prosieb na hot-line:
Klient: Stále mi to ukazuje, že je zlé meno užívateľa alebo heslo ?!
Hotline: Zavrite prosím okno, pane !
Klient: Fakt, to je pravda, vonku je naozaj poriadny hluk… -
skalican: Existuje ten kaštiel v tom Hrachove alebo nie ? Tuším som kedysi čul aj názov Vranovo
Hrachovo mnoho podôb názvu nemalo (napr. Harahou), no Vranovo určite nie. Určite kaštieľ existuje, už v ňom nie je škola, ani internát. O novom využití neviem, ani o vlastníkovi, resp. či ho postihli reštitúcie. Možno patrí obci?! Roky som okolo nešiel, lebo cestný obchvat viac ako desaťročie jadro obce obchádza -
Nuž toto by bola odvážna a sotva reélna konštrukcia. Zbojnícka družina by taký “rajón” neobsiahla. Možno tak ešte časť Liptova, no sotva už Pohronie, Malohont už vôbec nie. To len Juraj (sám) sa mimo “pracovnú dobu” na jeseň uchýlil u Uhorčíka v Klenovci. A až taký lotor a zlý “stratég” nebol, aby svojou sólo akciou prezradenie obydlia kamaráta, a tým aj svojho zimoviska, riskoval… Tiež to krátke uväznenie v októbri v hrachovskom kaštieli bolo dosť silnou výstrahou
-
Keď som bol školák, učili nás, že Jánošíka zlapali v krčme v Oravskej Polhore. Tam mu, údajne baba sediaca za prípeckom, nasypala pod nohy hrach. Neskôr ktosi na krátky čas “presunul dej” aj do Pohronskej Polhory (čo už nie je ďaleko od Klenovca). Klenovec v súvislosti s Jánošíkom vyniesli “na svetlo” len nedávno historici, ktorí postupne pátrali po autentických dokumentoch. Chotár mojej rodnej obce hraničí s chotárom klenovským, dokonca z kopcov nad dedinou som to mal najbližšie Pred Ráztočno, teda do časti Klenovca v smere pod Vepor, kde Martin Mravec mal údajne svoj dom. Poznám na našej (rimavskej) doline aj kaštieľ v Hrachove, teda nečudo, že ma fakty zaujali. Možno aj preto už roky “skladujem” v archíve stručné (aj rozsiahlejšie) údaje o Jánošíkovi. Jedno také “curriculum vitae” uvádzam (je staršie z nejakého časopisu), možno niekomu povie pár noviniek o “zbojníkovi Jurkovi”:
25. januára 1688- zápis na matrike vo Varíne o krste novorodenca Juraja, syna Martina Jánošíka a Anny, rodenej Cesnakovej. Deň krstu je sotva totožný s dňom narodenia. Juraj mal troch bratov: Jána, Adama, Martina a sestru Barboru.
1703 -vypuklo povstanie proti vláde Habsburgovcov, ktoré viedol uhorský šľachtic František II. Rákóczi. Do povstania sa vďaka sľubom o zlepšení sociálneho postavenia zapojili široké masy poddaných. Povstalci, nazývaní kuruci, mali v priebehu pár mesiacov pod kontrolou takmer celé územie dnešného Slovenska.
December 1707 -do povstaleckého vojska sa pridal Juraj Jánošík, vraj na podnet kuruckého plukovníka Viliama Vinklera.
3. augusta 1708 -Bitka pri Trenčíne, rozhodujúca medzi cisárskymi vojskami a Rákócziho armádou, kde kuruci zaznamenali výrazné straty. Medzi zajatcami je aj Juraj Jánošík, ktorý neskôr (podľa niektorých prameňov) vstupuje dobrovoľne (podľa iných pod nátlakom) do cisárskej armády.
1708 – 1710 -v odboji proti Habsburgovcom pokračujú partizánske kurucké jednotky. K nim sa pridá aj zbojnícka skupina Tomáša Uhorčíka. Pri jednej akcii je Uhorčík zajatý a uväznený na Bytčianskom zámku.
1710 -osudné stretnutie Juraja Jánošíka ako cisárskeho vojaka, a väzňa Tomáša Uhorčíka na Bytčianskom zámku. Vyvinulo sa medzi nimi priateľstvo. Uhorčík za nevysvetlených okolností uteká z bytčianskeho väzenia, pravdepodobne s Jánošíkovou pomocou.
November 1710 -slabá úroda a epidémia moru nútia veliteľa posádky na Bytčianskom zámku znížiť stavy vojakov. Na žiadosť Martina Jánošíka, poddaného z Terchovej, uvoľňuje jeho syna Juraja zo služby.
Zima 1710 – 1711 –Jánošík vyhľadá niekoľkokrát Uhorčíka ukrývajúceho sa U Pavlíkovcov vo Veľkom Rovnom, neďaleko Bytče.
Jar a leto 1711 -Uhorčík dáva opäť dokopy svoju zbojnícku družinu, ku ktorej sa pridá aj Jánošík. Akcie sú však opatrné a sústreďujú sa viac na oblasti Moravy.
August 1711 -zástupcovia cisára a povstalcov podpisujú kompromisný Satmársky mier. Mnohí z povstalcov však nie sú s výsledkom spokojní a naďalej podnikajú individuálne akcie proti cisárskemu vojsku.
15. – 16.9. 1711 -Uhorčíkova družina prepadáva mešťanov vo Vsetíne, priamo v meste. Ide o poslednú akciu skupiny pod vedením Uhorčíka. Ten sa neskôr ožení a odchádza žiť do Klenovca pod zmeneným menom Martin Mravec. Za svojho nástupcu vymenúva mladého Juraja Jánošíka.
4. septembra 1712 -dvaja zbojníci v Suchej doline pri Fačkove smrteľne postrelili domanižského farára Juraja Vrtíka. Ten na následky zranení umiera 5. októbra (Jánošík pri incidente nebol, napriek tomu sa mu pri súde táto vražda neprávom pripísala).
5. októbra 1712
Zbojníci ozbíjali žilinského mešťana Jána Šipoša o súkno. Časť súkna zbojníci predali, časť ukryli.
26. októbra 1712 -v rámci pohonu cisárskych vojakov na zbojníkov a pozostatkov kurucov uväznia Jánošíka a Uhorčíka v kaštieli v Hrachove no nemôžu im nič dokázať. V prospech Uhorčíka svedčí aj to, že sa v Klenovci pod menom Martin Mravec zapísal vo vedomí ľudí ako slušný občan.
Začiatok marca 1713 -Jánošíka vypátrajú v dome M. Mravca v Klenovci. Dom v noci obkľúčia a oboch zajmú. O Mravcovi zatiaľ nevedia, že je Uhorčíkom, obvinia ho len z napomáhania Jánošíkovi.
16. marca 1713 -začiatok súdneho procesu s Jánošíkom v Liptovskom Mikuláši. Základom obžaloby bola údajne vražda farára Juraja Vrtíka, pri ktorej však Jánošík nebol. Janošík sa vo svojej výpovedi snaží chrániť druhov aj seba. Tvrdí napríklad, že na zboj ho naviedol Uhorčík, ktorý je však podľa jeho ďalšej výpovede už mŕtvy. Jánošík napriek mučeniu neprezradil svojich druhov ani prepojenie na kurucov.
17. marca 1713 -poprava Jánošíka zavesením na hák za ľavý bok.
19. apríla 1713 -súdny proces s Uhorčíkom. Keďže Jánošík o sebe a druhoch prezradil málo a zväčša hovoril len o tých, ktorí boli mŕtvi, Uhorčíkovo svedectvo je cenným zdrojom informácií o Jánošíkovi. -
Freyja:
1. mam 30
2. nie som pamiatkar
3. bola som pamiatkar
Možno tých 30 stačí ako ospravedlnenie, no rád by som vedel (možno aj ďalší čitatelia fóra), ako sa
z pamiatkara stáva nepamiatkar . Možno naivne, napriek veku, žijem v tom, že PAMIATKAR je poslanie
a nie pracovný pomer na PU SR alebo KPU (lebo to by bol aj vrátnik alebo šofér “pamiatkarom”).
Iba tak si to vysvetľujem, že Freyja pamiatkarkou v podstate nikdy nebola, čo potvrdzuje aj ďalší text
jej príspevku… -
Porsena, 10.11. o 10.15:
“Vlastnosť ničoho…”
:arrow: ty, brďo, čaro nechceného: to je téma! (vlastnosť ničoho) ujme sa jej niekto?! Pre začiatok si dovolím: NIČ neexistuje, vždy existuje iba niečo. Aj keď to niečo je nám niekedy nanič !
Tak čo, kde nič -tu nič?! -
ééééj, bisťu, hotový pomníček (ten základný kameň) na pamäť ignoranstva a nemohúcnosti, navyše so štátnym znakom….nuž “silná káva”
-
KSČ…ksč….kto tu hovorí o obnove pamiatky?! (pozri: kauza kaštieľ v Devíne). Nikto od Vás nečaká, či si viete alebo nie predstaviť z torza kostola dom smútku. Je to nápad, nie ponuka projektu s cieľom ruinovať rozpočet obce. No ak sa múry býv. kostola nezastrešia, skôr či neskôr sa úplne rozpadnú….
PS: A keď Vás irituje každý môj príspevok, pustite si (nie plyn!) relaxačnú hudbu, možno Vás nutkanie rýpať za každú cenu prejde……. -
Kruté…. Pritom by z toho mohol byť (na cmiteri) úžasný dom smútku ?!
-
pravá, či ľavá, jednoducho ksč, nespomínam si, žeby som sa vyjadroval k pamiatkovej zóne v Nitre. Ak disponujete toľkými znalosťami a informáciami o tejto problematike, ponúknite svoju kapacitu KPÚ, príp.
PÚ SR v BA. Aspoň chcem veriť, že Vaše príspevky v tejto diskusii sledujú konštruktívny zámer tej pamiatkovej zóne naozaj pomôcť. Vari nie?? -
A čo ak sú tí archeológovia ako “volavky” nasadení políciou ?!
-
Pred pár dňami objavili/našli v Trnave rotundu, ktorá je, údajne, “už” 19-ta na Slovensku. Čo tak vykonať pasportizáciu všetkých rotúnd, porovnať ich, zistiť aspoň základné údaje a urobiť pár fotiek.
Od Skalice (rotunda sv. Juraja), viac už nenašepkám, aby práca bola samostatná, až po východ SR. Náročné? Určite. No ak tatko (alebo priateľ ?) má auto a čas, môže to byť úžasná “priestorová geografia”….. Takže do toho ! -
Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú,
skúste maturitu, tam Vám ju nalejú…
Keby to bolo také jednoduché, tak sa to určite vyučuje, možno by bola LÁSKA maturitným predmetom.
A čo tolerancia? slušnosť? atď., tiež to má byť maturitný predmet? Zrejme sú pre človeka veci veľmi potrebné, no “vyučujú” sa akoby mimovoľne v rámci každého predmetu, no najmä v “škole života”.
(Veď z rodného jazyka maturujú všetci, no aká je úroveň napr. slovenčiny ?!) Možno mám iný názor, lebo som nematuroval z LÁSKY, ale z fyziky? Neviem, možno…… (ráčte prepáčiť….)
PS: podľa množstva diskutujúcich nevidím veľký záujem o tento “maturitný” predmet -
PS (znovu iba môj názor….ráčte prepáčiť……): Každý učiteľ na každom predmete, podľa možností na každej hodine by mal vyučovať LÁSKU. Vždy to tak bolo, dúfam, že vždy aj bude….. Ak učiteľ svoj predmet miluje, čo je hlavný predpoklad úspešnosti učiteľa, tak láska k predmetu presiahne do učebného procesu a učiteľ odovzdáva žiakom najmä lásku. Tá odbornosť v príslušnom predmete je len akási pridaná hodnota. Spomeňme si (všetci) na svojich učiteľov: čo sa vám vynorí v mysli? zrejme osobnosť (aj “osobnosť”) učiteľa, až potom tie detaily o tom, či dobre, horšie alebo zle vysvetľoval, ako skúšal, kričal, “hladkal”….. V pozadí to najdôležitejšie bola miera lásky, ktorú do svojej profesie, poslania vkladal (alebo aj nevložil, lebo sám v živote lásku nedostal?!). Neviem, možno?! Ja to tak cítim. Alebo som, ako na Záhorí hovoria: necýcýci :wink:
-
Nejde o skúšajúcich a skúšaných, ale o predmet (maturitný?!), čiže musí byť jasné, čo je predmetom skúšky. Bez objektívnych definícií niet rovnocenných pozícií pre adeptov. Nuž a láska nemá rada definície. Buď je, alebo nie je ! (No ide iba o moju “definíciu”…. ráčte prepáčiť……)