[evi]

….po dlhšej dobe…. a ešte jeden pohľad na mlyn.
Do 28. 2. je v Žiline v galérii Emócia / Námeste A. Hlinku/ výstava ocenených a prihlásených diel do súťaže CE.ZA.AR 2008.
Neviem, môj názor po úvodných jednoznačných odmietavých pocitoch časom trošku zmäkol….asi potom, ako som si prečítala niečo o snahe a cieľoch tvorcov-obyvateľov mlyna / mladí architekti/ …ale výrazne to neodklonilo moju snahu o inú cestu pri obnove starej stavby.

[evi]

Spomínanú reláciu som nevidela, ani jeden diel (a v archíve stv sa nedá pozrieť, alebo aspoň mne sa to nepodarilo), ….ale viem si predstaviť – podobný pocit skepsy až rozčarovania mám pri listovaní slovenských časopisov o bývaní, kde jednoznačne kvantita prevažuje nad kvalitou. Obsah časopisov zvyšuje môj adrenalín a masíruje ego čitateľa s väčšinovým vkusom.

[evi]

Myslela som niečo iné (už som zistila presnejší názov): Dielňa ľudových remesiel /patrí pod osvetové stredisko BB a sídli na Dolnej ulici

[evi]

Žijú ešte ručné práce alebo sa dnes robí všetko cez firmy a na všetko je človek s úzkou špecializáciou?

Dnes tradičné ručné práce si už vyžadujú “úzku špecializáiu”, napadlo mi, že ľudovým remeslám alebo skôr pôvodným technikám sa venuje vo forme výchovy a kurzov Škola ľudových remesiel /neviem, či je to presný názov/ v Banskej Bystrici na Dolnej ul.

[evi]

Obrázky sú zaujímavé, snáď to nie je štylizácia.
Neviem, či som správne pochopila otázku…materiál, z akého je dom zhotovený (nemyslím zdravotné hľadisko) ľudí veľmi neovplyvní, ak nie sú k takýmto veciam vnímaví a nie je to práve to, na čom im záleží. Ak bytostne túžia po paneláku, v chatrči budú trpieť a naopak. Človek tvaruje okolie na “svoj obraz”. Keby každý mal ujasnený názor na vizuál svojho bývania, nech je akýkoľvek, nevideli by sme toľko stádovitosti v moderných vilových štvrtiach.
Neodizolované dlážky a hlinené steny sú asi skôr nutnosť (aby stará stavba s použitím moderných materiálov technicky netrpela a zachovala si pôvodný ráz), ako len nostalgia. Estetika je nadstavba. Staré veci (ako vidno na obrázkoch) sú v prvom rade funkčné, jednoduché, v čase vzniku a masívneho využívania isto progresívne a práve preto nadčasové.
Aj v pórobetónovej stavbe môže žiť zaujímavec….

[evi]

pre: architektúra:

Celtis (pravdepodobne, ako napr. v Ba pri stanici – C. occidentalis), bol vysádzaný často v prvej polovici minulého storočia v mestách preto, lebo rýchlo rástol , dal sa tvarovať (aj keď často nie najšťastnejším spôsobom) a bol nenáročný na stanoviskové pomery. (Netvrdím, že tieto kritériá sú najlepšie pri výbere vhodných druhov. )
Globózne tvary drevín na námestiach sú v posledných rokoch mimoriadne populárne, použitie v histortických jadrách je však diskutabilné – strom: ani ryba-ani rak….Mne osobne vadí, že zmenšené tvary stromov- úhľadné miniatúrne korunky – menia proporčné vnímanie priestoru – pôvodná architektúra verzus zmenšenina stromu. Ak sa sadia takéto formy preto, aby na námestí bola aspoň nejaká zeleň, keď sa napr. vyrúbu staré stromy – radšej by som tam nedala nič.
V princípe na historické námestie ( minimálne do 19. st.) nepatrí žiadna zeleň. Námestia vznikali ako utilitárne priestory, trhoviská, prepojenie komunikácii, zhromažďovanie, obchod, popravy….Dnešná situácia na námestiach (stále hovorím o historických námestiach) je iná a ich funkcia je predovšetkým obytná. (Tam celtis, rovnako ako iný opadavý druh vyhovuje, lebo dá v lete príjemný tieň .) Ďalšia vec-na dlhšiu debatu je – nájsť druhy drevín vhodné do mestského a historického prostredia.

[evi]

ahojte,
ja mam pocit ze sa tu ta podlaha tak odborne rozobera a tak do detailov riesi, ze s povodnou architekturou, alebo sposobom ako to ludia kedysi robili to nema nic spolocne. hoci vsetci tu pisu, ako sa snazia zachovat povodne formy stavitelstva. davat si tu rady je super a aj sa tu mnoho inspiracii a uzitocny rad nacerpal a vdaka tejto stranke a radam vas vsetkych som predisiel hotovej katastrofe (napr. zaliat podlahu betonom a hotovo). ale spekulovat, ci 10cm kamena takej frakcie a aku textiliu alebo izolaciu alebo hento alebo toto. ja myslim, ze najlepsi sposob bez extra spekulovania tu uz podala andulka. relativne jednoduchy, jasny a ucinny. tak ako to kedysi robili nasi predkovia – jednoducho a ucelne.

Máš, Pader, pravdu, dosť sme sa zatúlali – hľadajúc obyčajnú drevenú podlahu…., toto fórum je príjemné / nám zachránilo dom pred zbúraním a postaralo sa mi o zábavu s rekonštrukciou…./, každý si môže vybrať to, čo si myslí, že mu bude najviac vyhovovať a čas ukáže, či bol výber správny. Nepolarizovala by som stavebníkov na “dobrých” , ktorí idú výlučne v stopách predkov a na všetkých ostatných – vhodných strčiť do jedného betónovopolystyrénovoplastovookenného vreca.
Na záver, jeden osobný názor: aplikovať 100% prax predkov je anachronizmus niekde prekrytý sentimentom. Dôsledný pôvodný postup nie je možný asi ani v skanzenoch – lebo aj tam sa zmenil oproti pôvodnému režimu spôsob využívania objektov. V starých domoch sa: menej varilo a pralo, a ak, tak len v jednej miestnosti, kúpeľňa nebola vôbec – bolo menej vlhkosti. Teplota v izbách bola v zimnom období s výnimkou kuchyne podstatne nižšia ako sme zvyknutí mať dnes – tým sa rosný bod v múroch posúva niekam, kde nikdy nebol – napr. na na vnútornú stenu. Podobných problémov vzniká pri / našej / rekonštrukcii kopec. Takže: študujem, kompilujem, zmätkujem …..
….a pozdravujem všetkých podobných….

[evi]

pre bosorku:

A vcera som v jednej knihe cital, ze aj takato prevetravana podlaha na piesku s vapnom sa da zateplit.

tak nám prezraď prosím, ako sa dá podlaha zatepliť…..

Napadajú mi všeliaké postupy, plus čo Slovák /posledný rok mňa nevynímajúc/ to staviteľ…..
Čo keby….
-Ak sme vyhĺbili podlahu takmer po základovú špáru / u nás je to 25-30 cm/. popri vnnútorných stranách je vykopaný kanálik a v ňom položené drenážne plastové hadice z každej miestnosti vyvedené von do exteriéru a tam už v neperforovanej podobe vo fasáde až pod strechu.
-Rozprestreli by sme hrubý štrk.
-Vedenia sietí, ktoré nemáme vzhľadom na archaickú dispozíciu domu / miestnosti “na niti”/ možnosť viesť nejakou neobytnou, okrajovou zónou, by sa dali kumulovať do nejakého kvázi kolektora+ pieskový zásyp.
-Na túto vrstvu by sa položila nejaká textília a na ňu vrstva malty.
-Na ňu by sa položila nosná dlážková konštrukcia a medzery by sa vysypali liaporom ako izolácia, len netuším, či by to ako izolácia postačovalo.
-na liapor tesne pod dlážkovicu by sa položila biela netkaná textília / snáď nechutí myšiam?/

a poznámka na koniec: objavovanie objaveného ma nebaví, ak mi niekto pomôže tipom na dobrú literatúru typu / okná a dvere…, omietky…/ budem vďačná

[evi]

Milý predvianočný takmer dámsky klub!
Vychádza mi, že myší a spol. sa smerom od dlážky žiadnym praktickým opatrením nezbavím, čo už.
A keďže stále nemám jasno v postupe tvorby podlahy, skúsim si to zrekapitulovať :
1. vyhĺbenie priestoru / 25-30 cm?
2. položenie potrubí / voda, odpad, kúrenie…
3. makadam / cca 15 cm? / neprerazí ostrohranný makadam plastové hadice? To asi bude treba nejak ošetriť jemnejším obsypom, alebo….?
4. zmes piesku a vápna /10 cm?
5. hranoly na dlážkovicu, medzery vysypať Liaporom / 5 cm? / nebude Liapor hrkotať pod dlážkou?
6. Dlážkovica / dub? , hrúbka 2,5-3 cm?

Stále mi však zostáva otázka zateplenia stropu zhora- problém je v tom, že klenby sú zo strany povaly oblé, krivoľaké / kamenné klenby/ a tým nasypanie Liaporu mi príde neekonomické, pohyb po povale tiež divný. Ak by sa klenby zasypali / napr. Liaporom al. Perlitom, chcelo by to vrch asi vybiť jednoduchou dlážkovicou / ?/.

Za reakcie vopred ďakujem

[evi]

Problém podláh, okrem iného / teda všetkého, čo obnáša rekonštrukcia starého kamenného domu bez základov/ je u nás živý; na začiatku “cesty” som tušila, že to bude ťažké, ale že až tak….?
otázky pre všetkých, ale hlavne pre andulku:
1. keď dom nemá základy, len ukladaný nepravidelný kameň cca 30 cm pod úrovaň podlahy ( podlaha je pod úrovňou vonkajšieho terénu a kôli klenbám sa s jej výškou nedá hýbať), netreba to najprv zvnútra upraviť omietkou,alebo nejakou vtipnou fóliou, aby tade nebehali myši a pod?
2. ešte si dokážem predstaviť položenie nosných hranolov do sypkej zmesi a pribitie dlážkovice v obytných miestnostiach , ale v kúpeľni, kde by mala byť podlaha kombinovaná – drevo a dlažba, to už vôbec nie.
3. Aký druh dreva je najvhodnejší na dlážkovicu, v akej kvalite (suchosť, hrúbka), či nosné hranoly sú z rovnakého materiálu?

Ešte jedna otázka z inej časti domu, pre ktorú vedieme siahodlhé výmeny názorov – ako zatepliť klenby zhora, pod strechou nebude žiaden obytný priestor, len studená povala, a úniky tepla by bolo treba obmedziť.

[evi]

OCHRANA DREVÍN

Práva a povinnosti pri ochrane drevín

§ 46

Ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).

§ 47

§ 47 (1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

§ 47 (2) Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

§ 47 (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

§ 47 (4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje

a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2 alebo

b) pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo

c) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku, alebo

d) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva na osobitných predpisov, alebo

e) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný , alebo

f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo

g) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.

§ 47 (5) Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.

§ 47 (6) Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

§ 47 (7) Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody môže

a) určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo

b) výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa osobitných predpisov.

§ 47 (8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

…toto hovorí zákon o výrube stromov. V praxi to vyzerá takto: žiadosť na výrub s popísaním dôvodu si musí pripraviť ten, čo chce rúbať a podať ju na obecný, alebo mestský úrad, ktorý žiadosť preberie, urobí obhliadku a vydá rozhodnutie. Za výrub sa spravidla ukladá náhradná výsadba, v zákone nie je uvedená žiadna presná informácia, čo je adekvátna náhradná výsadba. Pri väčších výruboch sa vypočíta spoločenská hodnota drevín / tabuľky sú vo Vyhláške/ a pri výruboch v súkromných ovocných záhradách býva často náhradná výsadba : kus za kus.

[evi]

…tentokrát neanonymne

– foto orecha by bolo fajn, dôležitá je aj lokalizácia, či ohrozuje dom, alebo suseda, alebo je niekde v záhrade, kde by až tak nevadilo, keby pri veľkom vetre zlomilo nejaký konár / to sa stáva pri stromoch bežne, stromy padajú často a hocikde, a ak náhodou spadne celý,
no , budeš mať s čím kúriť…..

– obruče a laná sa používajú na staré a takmer vždy chránené stromy, ktoré majú porušenú statiku. Tie laná sú tam v prvom rade pre strom, nie kôli bezpečnosti okolia. Tento zásah si vyžaduje solídneho arboristu.

-preventívne zasaď nový orech, doporučujem spoľahlivú sortu, nie semenáč z vlasnej produkcie/ kôli odolnosti, napr. aj hubovým chorobám/

[evi]

Ďakujem, Rado, za príspevok a ústretovosť – park ma zaujíma z pohľadu mojej páce – nejaké materiály dostupné v obci, u pamiatkárov a riaditeľa Domova sociálnych služieb už mám, ale nie sú medzi nimi žiadne obrázky. K zámeru obnovy parku zatiaľ nebol predpísaný historický prieskum a to ma zatiaľ nedotlačilo do návštevy archívu…. Priznám sa, že idem cestou menšieho odporu a skúšam to takto.

[evi]

Neviem, ako vyzerá konkrétny orech, ale s výrubom by som sa neponáhľala.
A ako zhodnotiť jeho zdravotný stav? Poškodenie hubou / prerastá cievne pletivá stromu a udusí strom zvnútra/ je závažná vec a plodnice na kmeni, alebo konároch / veľké ploché huby-taniere /už nemá význam likvidovať, ochorenie sa tým nezastaví, ani strom nevylieči. Pri napadnutí hubou môže dôjsť k samovoľnému odlomeniu konárov. Obyčajne za vetra, a vtedy sa človek prirodzene pod stromami nevyskytuje. Výskyt huby na stromoch je dôvod na likvidáciu stromu snáď len v areáli materskej školy. Prevencia: odolné šľachtence drevín, vhodná poloha výsadby/.
Orezávanie stromov je ďalší problém – menej je viac. Každá rezná rana je vstupná brána hubovitým chorobám. Keď už treba niečo odrezať /napr. suché, alebo nalomené konáre/, ranu treba zatrieť / dobrý je Pellacol/.

[evi]

Ak mate skusenosti, nehromadi sa v takto ozelenenej stene viac neziaducich zvierat? Mam konkretne na mysli mysi, ine hlodavce a napriklad aj kuny? Vtactvo a hmyz nevadia.

Z osobnej skúsenosti / dom až po strechu máme obrastený z jednej strany brečtanom a z ostatných paviničom trojlaločným/: je to príroda na fasáde a zvieratstvo k nej patrí. Tam, kde je pavinič, výskyt chrobače je asi podobný, ako keby tam bola škrabaná omietka; v mieste s brečtanom žije celoročne silná komunita hlučných vrabcov ….; hlodavce a šelmy sme zatiaľ nezaregistrovali, ale vylúčiť sa to samozrejme nedá.
Popísané 2 druhy popínaviek zlodeja neunesú.
Ešte je jeden moment, na ktorý upozorním – v období kvetu / cca 2 týždne uprostred prázdnin/ je pavinič samá včela.