[evi]

…aj mne pomohla spomínaná kniha. Čistý ľanový olej som kúpila v lekárni. O farbe sa rada dočítam viac, olejom som sa zatiaľ len predzásobila – oprava našich okien sa bude robiť až v zime, mám čas doladiť technológiu.

[evi]

….príklady, ktoré ani netreba komentovať…. / a asi ich na tejto zaspatej téme ani nikto nebude/

Oba príklady sú z centra Martina, skutočnosť je žalostnejšia ako malý obrázok, mrzí ma, že obyvateľov netrápi, ako vyzerá ich dom po výmene, alebo úprave okien navonok.
Dom na hornej fotke je zaujímavý aj autorom – Dušanom Jurkovičom. Pôvodne mal po prvé poschodie drevené latkové treláže na popínavé ruže a úžasné vysoké komíny. V ulici sa nachádza 6 rovnakých domov – všetky sú postihnuté modernizáciou.

[evi]

Historická diecézna knižnica v Kláštore pod Znievom čistí knihy vákuovo, (neviem, či aj komerčne); so starými tlačami robí aj antikvariát čajka v Trenčíne – možno dajú aspoň tip.

[evi]

…rekonštrukcia pomaly pokračuje:
podlaha bola pôvodne nižšie – ako vidno z obrázka / podľa omietky pod spodkom zárubne dverí/, takže kedysi dom stál na 20-25 cm základoch. Po vybratí podlahy v miestnosti je hneď lepšia svetá výška, škoda, že je to pod úrovňou okolitého terénu. Pokúsime sa ísť niekde medzi dve úrovne podlahy, ešte netušiac, ako spravíme spodok. Na obnove som čítala o liapore, ktorý je vhodný pod dlážky – je nejaké zaklínadlo, ako sa v takýchto prípadoch používa? Aká hrúbka, či rovno na rastlý terén, a či dlážka ide potom priamo na keramzit….

… pár pohľadov pod strechu:

[evi]

Rozhlasová relácia: pre mňa až na anketu medzi obyvateľstvom bola nemastná-neslaná, ale poučná pre pochopenie reality stavebného mainstreamu – každá doba pri budovaní obydlí pracuje s materiálmi, ktoré sú dostupné, použiteľné a ktoré dokáže s čo najmenšou námahou a financiami spracovať a predávať. Masívne používanie plastu v stavebníctve nemôže byť výnimkou. Stret: obsah /okno/ a forma /použitý materiál/ je individuálnym riešením, jemne masírovaný reklamou a trendovosťou.
Môj pohľad na výmenu okien je asi rovnako málo zhovievavý ako pri plaste, tak aj pri drevených europrofiloch – obidva typy menia PROPORCIE okien a následne celých stavieb. A keď vidím na prvorepublikových kvalitných tehlových bytovkách na každom byte iný typ okien, cítim hlboké rozčarovanie z väčšinového vkusu.
P.S. obývame 85 ročný dom s pôvodnými oknami / problém prievanu sa ľahko vyriešil s minimálnymi nákladmi pásmi izolácie po obvode vnútorných okien a už 15 rokov funguje/ a chystáme sa presunúť do stavby ešte asi o sto rokov staršej – tam sú neuveriteľne subtílne drevené okná, ľahučké, na rozkošných pántoch…..

[evi]

….s rekonštrukciou sa už začalo: jeden človek robí všetko-tempo dovoľuje rozmýšľať ďalej a nebyť v časovom strese. Urobili sme elektr. prípojku a vodu.
Na začiatku sme si s majstrom dohodli pravidlá – aké materiály áno, aké nie. / Otázka: nevie niekto, či piesok z Rakše pri Turčianskych Tepliciach je vhodný do malty? /
Strecha je v zlom stave, krov je poprehýbaný, hambálkový, pôvodne dimenzovaný na ľahší šindel, v čase zakrývania škridľami sa popodopieral dosť chaoticky a náš majster skonštatoval, že zle, čo malo za následok deformáciu strechy. Krov vyzerá ďaleko horšie ako v domčeku o príspevok vyššie, na viacerých miestach akoby nepôsobila zemská príťažlivosť a prehnité trámy drží len špina. Podobnú strechu nám v zime z humna zhodil vietor – a to je mladšia stavba. Na krove asi veľa nezachránime. Neviem ešte presne, čo použijeme ako krytinu – isto však škridľu, nie šindle.
Urobili sme sondu základov – v najhlbšom mieste majú 40 cm. Dosť nás to prekvapilo, ale stavba je kompaktná, tak je to asi o.k. Premŕzať nemajú aké základy – toto je vyriešené.
Našla som podrezávača kamenných múrov diamantovým lanom, no pri tak plytkých základoch, kde pod úrovňou podlahy /= cca úroveň vonkajšieho terénu/ sú len voľné kamene to asi nepôjde. Ak by sa rezalo nad podlahou, bojím sa / môj laický pohľad/ že báza múru bude zvnútra vlhká a studená a perspektívne vytvoríme podmienky pre plieseň v zóne nad podlahou. Z vonkajšej strany by to vyzeralo tiež divne – sokel nášmu domu nepristane. Podlaha sa nedá zdvihnúť kôli klenbám.
Aký názor máte na takéto riešenie: múry by sa podkopali pod základom z vnútornej aj vonkajšej strany na šírku cca 20 cm /nie naraz, ale po stranách/a vsunula by sa tam nejaká vetracia perforovaná hadica, ktorá by sa vyviedla až pod strechu – s komínovým efektom.
Pec v kuchyni musím pochopiť, chystám sa do skanzenu….
P.S. Synu, …..

[evi]

Fakt sa tam zachovalo v čiernej kuchyni ohnisko?

Asi budeš sklamaný:

…pamiatkár povedal, že to BOLA čierna kuchyňa. S posunom komína na protiľahlú stenu to má logiku. Zdá sa mi, že pec pokračovala do prednej izby a kúrilo sa z kuchyne-je tam zamurovaný veľký otvor, a keď v tej izbe postavili secesné kachle, museli zavrieť ohnisko, aby mal komín ťah. Ale to je len môj dohad.

Chlapci, ďakujem za rady, výsledok je: stopli sme projektanta s replikou …. asi som potrebovala impulz na návrat z pol cesty, …a v našom prípade je cesta cieľ, tak aspoň sa prejdeme…. ! / tým nechcem povedať, že je všetko vyriešené, lebo sme len na začiatku a ak novostavbu zvládne hravo zástup firiem, pri rekonštrukcii bude výber ťažší.
A ani neviem, z ktorej strany máme začať: od základov, alebo od strechy? Strecha už možno ďalšiu zimu neprežije, ale ak sa urobí strecha a potom sa pri múroch zistí, že sú nepoužiteľné? Zaujímavé témy-kvôli ktorým často nie som schopná zmyslupne pracovať…

Na záver ešte pár detailov :

[evi]

Problémy s technickým stavom neviem posúdiť inak, ako laicky vizuálne. Interiér je zariadený a zo všetkého nábytku je opadaná dýha. Na druhej strane, dlážky nevyzerajú ako špongia, tak neviem. Cez strechu fatálne netieklo, to by asi kamenné klenby vyzerali inak. Zatekal komín, ako vidno aj na /najspodnejšej/ fotke. Časť domu je podpivničená / tá so sypníkovým okienkom/, ale nie v celej šírke domu. Pôvodná studňa bola hneď pri dome, teraz je už zasypaná.
Známi o ulicu ďalej rekonštruovali podobnú stavbu, /19. storočie/, steny: časť miestností kameň, novšia časť tehla, odkopali základy, zvonku nasypali makadam a vetracie fólie, dlážky vnútri zabetónovali. V čase, keď sa v dome kúri / rekreačný objekt/začína po stenách od dlážok vystupovať vlhčina, do výšky cca 1,5m sú steny úplne mokré. Keď sa nekúri, steny sú suché. Okná, dvere aj vonkajšiu fasádu nechali pôvodné, čím vetranie je aj pri zavretom objekte podľa mňa dostatočné. Postup so zabetónovanými dlážkami asi nie je najvhodnejší. Čo je dobré?
Nakoniec záhada: komín / viď. fotogenické foto/ je na jednej strane čiernej kuchyne, ohnisko na protiľahlej. Klenba nad tým je dvojitá. Priestor medzi klenbami je sčasti zasypaný a poškodený, predstava rekonštrukcie ??? je… zaujímavá.

[evi]

Vcera som navstivil hrad Beckov. Ked som videl imitaciu povodnej omietky, napadlo ma co hovorite na prekrytie nedobrych zasahov pamiatkovej obnovy popinavou zelenou, pokial su nevhodne upravy neodstranitelne za danych podmienok.

Ja osobne mam rad zelene fasady a myslim si, ze pokial niekto takuto fasadu nechce odstranit, neskodi ani povrchu. Samozrejme zalezi od rastliny ktora sa zvoli. Divy vinic napr. nevrasta do povrchu, na rozdiel od Brectanu.

K výberu popínavých drevín v krajine:
Brečtan môže byť použitý, je to drevina domáca, vyskytuje sa prirodzene v pôvodných rastlinných spoločenstvách / lesných/; okrem vyslovene južnej oslnenej steny znesie všetky expozície.
Pavinič je drevina introdukovaná /JV Ázia/, nemá u nás areál prirodzeného rozšírenia a jej vysádzanie sa v krajine nedoporučuje. Na hradnom múre v krajine by pôsobil rovnako cudzorodo ako nevhodný typ omietky. Veľmi vhodný je do záhradných a mestských úprav.
Poznámka: spôsob uchytávania oboch druhov / brečtan – vzdušné korene, pavinič – prísavné doštičky/ je podobný a ich vplyv na omietku tiež. Zdravej omietke neškodia.

[evi]

Aj ja sa bojím repliky, ale bojím sa aj bývania vo vlhkom a plesnivom prostredí – na staré kolená chcem čítať knihy, piecť chieb a okrikovať vnúčatá . V dome žilo niekoľko preriedených generácii tuberákov.
Ako pozerám po straých domoch / v jednom osemdesiatpäťročnom bývame/,tendencia je skôr, že okolitý terén klesá a cesty sa dvíhajú, ale to je asi práve o tých cestách, nie úrovni podláh. …
V našej minikúrii-vraj:stavbárske stanovisko- lebo s nápadom na zníženie terénu sme prišli pár hodín po precitnutí z kúpy- bude problém s premŕzaním základov. Podložie je myslím o.k. – náplavová štrková terasa Turca.

foto z mimoriadne fotogenického až reklamného uhla:

[evi]

….asi volím nejasný jazyk, ale toto je vôbec prvý krát čo som sa zapojila do nejakého fóra a platím nováčikovskú daň….tak mi to, prosím, palo, nesťažuj….
Naša kúria je usadlosťou s niekoľkými rôznovekými stavbami: oplotenie, brána, kamenná sýpka a torzo humna sú z pol. 19 storočia – tu nie je problém, nejde o vykurovaný objekt na bývanie, celé sa to opraví. Na bránu naväzuje kamenný dom – podľa pamiatkára asi 200 rokov starší ako ostatné stavby – je nižší, úroveň podlahy pod terénom, mokrý, okrem jednej izby všetky priestory sú s nízkymi klenbami. Múry sú hrubé 70-80cm, kamenná všehochuť čo sa týka frakcie aj kvality . To sú limity sanácie .Od leta pracujeme na tom,” ako by sa to dalo opraviť” , a k jari sa to začalo / z finančných, technických aj organizačných dôvodov/ meniť na : ” ako to postaviť nanovo” a nie preto, aby to bolo “lepšie a krajšie”. Ale ako to nesprzniť? Neviem zatiaľ rozchodiť ako bude vyzerať dom bez kónických múrov a klenieb v interiéri, / replika v našom chápaní je : na pôvodných základoch tehlová stavba , bez zatepľovania, vápenné omietky, drevené okná , vnútorné členenie zostáva , vonkajšie proporcie zmenené o +25 cm na výšku. /. Poznám jeden čerstvý príklad repliky-fasáda dokonalá kópia pôvodného objektu, zvyšok domu -dnešný typ, keď je zavretá brána, vyzerá to síce romanticky, ale…….
Potešil by ma tip, kde sa takýto krok vydaril, alebo odstrašenie, že určite nie novostavba!!!!
Zatiaľ budem lúskať iné príspevky na obnove.

Chcela som vložiť fotku objektu, o ktorý ide, ale niečo som zblbla a nevyšlo mi to,možno sa fofo objaví na nejakom inom mieste, neviem…

[evi]

palo, ďakujem za podporu a odpoveď, aj keď podobne vágnu, ako moja úvodná otázka -neotázka v téme. Mám názor: obsah / cieľ- trvalé bývanie v objekte / je jasný, vo forme tápem. Nehľadám momentálne ani tak konkrétnych ľudí ovládajúcich staré techniky a remeslá, ako filozofiu opravy, resp. repliky. Snaženie : ako by to malo/nemalo byť sú o čarovnom prútiku, a mňa zaujíma: prečo práve …..takto?
Generácie, ktoré stavali dnešné “pamiatky” nemali problém, stavali progresívne, niekedy trošku módne a doboví ochrancovia a klasici si trhali isto vlasy. Len my z intelektuálnej roztopaše chceme niečo zachraňovať a poniektorí / ja/ nevedia ako na to….keby som vedela, ležím so Žurnálom na gauči, relaxujem, nepíšem.

[evi]

….asi som sa vyjadrila až príliš vágne….
Problém je košatý, kúria maličká, zdevastovaná, podmáčaná, pamiatkovo nechránená, stojaca za hranicou pamiatkovej zóny. V Turci je množstvo podobných objektov, ktoré rovnako ako náš neuveriteľne rýchlo chátrajú a zrejme väčšina z nich za pár rokov dopadne podobne ako napr. kúria v Laclavej alebo v Slovenskom Pravne. Kúpou kúrie si neriešime prioritne otázku okamžitého bývania, ale záchranu pre nás zaujímavého sídla. Romantické tendencie na našej strane a túžba udržať a opraviť čo sa dá narážajú na praktické problémy – od financii po toleranciu. Oba krajné problémy sú výsostne privátne, ale medzi nimi sa nachádza množstvo technických otázok, ktoré nám, ako profesne nestavebne ladeným ľuďom nie je jednoduché riešiť. Cieľ je priestor pre trvalé bývanie, nie štafáž víkendových pobytov akože vidiek a potom šup späť za mestským štandardom. Poznám situáciu len v Turci, kde je opravených pár podobných objektov, ktoré som až donedávna tuho kritizovala, s radikalizmom vlastným človeku, ktorému o nič viac ako teóriu nejde. Už som umiernenejšia, ale aj tak neviem, ako ďalej. Myslím, že na Slovensku isto niekto vyriešil podobný problém, a jeho filozofia ma zaujíma. V názve témy je aj slovo “replika”. Nestretla som sa v okolí s vydarenou replikou a tiež by ma zaujímalo, kto má aké skúsenosti na tomto poli.
Čarovný prútik neexistuje.