evi
Forum Replies Created
-
Projekt mi príde vskutku absurdný. Pozerám sa na ten návrh už po x-tý krát a nechápem. Neviem, kde je chyba, či v tom, že radšej nenecháme stavbu dôstojne prirodzene zomrieť; ale takto?
Samozrejme mám odpoveď: lebo deti sa posledných minimálne 50 rokov neučia estetiku (so všetkým, čo do tohto predmetu patrí). Ľudia stratili dobrý vkus, to je všetko.
Prajem si, aby peňazí z rôznych zdrojov bolo na verejné stavby a priestranstvá menej a menej….
-
Musím rozdýchať posledné dve šálky frapé a potom možno opäť prídem na kávičku, ak bude podnik fungovať.
-
Ak sa má na fasádu použiť popínavá rastlina v takomto rozsahu ako máme my, tak je dobré dať takú, ktorá nepotrebuje žiadnu oporu. Akákoľvek mriežka by predražila realizáciu, plus asi by pri niektorých popínavkách (wistéria, pavinič päťlistý a pod. musela byť z trvácnych materiálov, aby sa nestalo, že sa zeleň odlúpne od domu aj s konštrukciou. U nás je podkladom štaridsaťročný brizolit. Ako vidno na vrchnom (jesennom) obrázku: brečtan je ten tmavozelený a pavinič trojlaločný – vyfarbený do červena. Dnešný stav je trochu iný – brečtan sme zhodili, lebo rastie tak, ako rastie – hore si robí korunu, iné listy a bohaté dlhé kvitnúce výhonky, čo bolo dosť ťažké a rínam hrozilo odtrhnutie. Pavinič na strechu nelezie, lebo mu je tam na rozpálenom plechu veľmi teplo (ako mačke…). Spodný obrázok – letný stav – pavinič trojlaločný.
Upozorňujem na rozdiely v raste dvoch paviničov: trojlaločný je drobnými úponkami schopný prichytenia na každom type omietky a robí na nej len jednu vrstvu listov pekne naukladaných ; pavinič päťlistý (niekedy uvádzaný ako päťlaločný) potrebuje oporu, ak ak ju aj má, neurobí zelenú stenu – jeho prepletené konáriky robia časom nepekné laloky a klbká. Je vhodný na pegoly a na rýchle zarastenie napr. plotov.
Poznámky pre cocovicku:
Zimozeleň nie je popínavka, ktorá by sa na kolmé fasády dala použiť, skôr sa zozplazí po zemi, alebo šikmých pritienených plochách.
Pavinič päťlistý =psie víno.
Šľachtené plamienky potrebujú oporu, ale brečtan by ich na faséde vytlačil, lebo je vitálnejší , plus majú odličné nároky na slnko, tak ich nedávaj spolu. Plamienky potrebujú oporu, hlavu na slnku a nohy (korene) pritienené nejakou inou rastlinou.
-
evi
Member23. júla 2012 at 22:48 in reply to: Zatravnovanie korun hradnych murov a torzalnych staviebVĺčik, netuším. Popozerala som chvíľu po nete, ale všade ( na troch známych trávnikárskch stránkach sú ponúkané len zmesi tráv a ak kostrava sivá, tak len ako okrasná rastlina v sortách. Ja ju vo výsadbách neznášam – klienti si ju (šľachtenú výraznú strieborno-sivo-modrú ) vyžadujú a v záhradníckych substrátoch nerastie pekne dlhšie ako 2-3 roky. Ale Ty si asi iné myslel….tak sorry
-
evi
Member13. júna 2012 at 21:45 in reply to: Zatravnovanie korun hradnych murov a torzalnych staviebNa Katarínke bola metóda robená (len na prvé letmé prečítanie) ako pokus-omyl, aj keď s veľkou dávkou zdravého rozumu a botanickej bázy , čo už je tá správna cesta. Obrázok z Beckova hovorí o absolútnom nepochopení, ako má zatrávnenie fungovať – teda nie ako náplasť, ale funkcia.
Nie som botanik a fytocenológ a práve takýto by mal prehovoriť. Zhrniem úskalia problému zo záhradníckeho pohľadu: zatrávnenie koruny múrov má plniť funkciu strechy. Estetika a okamžitý efekt nie sú priority. Kolónia vhodných rastlín (nemusia to byť len trávy, ale aj všetky byliny s vyhovujúcim koreňovým systémomako rozchodníky, lebo keby sa tam vysiala borovica, nebolo by to žiadúce) by mala vytvoriť pavučinu z koreňov a substrátu, krorá by tlmila tepelné výkyvy a umravnila vodný režim múrov. Najlepší systém by bol výsev do substrátu – no ťažko pri daždi udržať nekrytý substrát. Zlupovanie pekných zelených trávnych drnov ( z predsiene MS by som mala používať slovo “mačina”) niekde na pasienku pod hradom tiež nie je dobrým riešením, lebo trávny porast má úplne iný režim. Ideál je poobzerať sa (ako na Katarínke) po okolí a z miest, ktoré majú podobné stanovisko, pôdu a expozíciu odkukať druhové zloženie. Je to vlastne taký alpínsky stupeň v inak nealpínskej krajine. A, samozrejme, táto aplínska vložka má iné zloženie v rôznych slovenských kútoch. Substrát je možné namiešať zo štrku a málo humóznej zeminy nezaburinenej merlíkmi a pod. Aj štrk je dôležitý (vápenatému dáme to, čo je vápnomilné atď). Vysadené rastliny sa môžu priťažiť kameňmi. Nepodceniť údržbu (ak sa dá), myslím pletie nevhodných rastlín – sukcesia je fajn, ale tu nemusí byť najlepším riešením. Doporučujem neaplikovať suchomilné rastliny zo záhradkárskych portálov, lebo tie ponúkajú zväčša nepôvodné a šľachtené druhy, ktoré do krajiny nepatria.
Posledná vec – ozelenenie koruny múrov je v podstate extenzívna zelená strecha. Web ponúka množstvo riešení.
-
Rozhodne patrí. V historických záhradách sa vyskytuje dosť hojne aj v starých exemplároch, vďaka svojej slušnej mrazuvzdornosti. V Turčianskej Štiavničke, ktorá má v rámci Turca drnejšiu klímu ako je priemer, je hneď pri kaštieli nádherný starý kus.
Tento blízky príbuzný magnólií bol v záhradách používaný už v 19. st., zaujal listom, kvetom, jesennou farebnosťou a hrubou textúrou. V období romantizmu (z pohľadu záhradnej tvorby) sa dovážali a vysádzali rôzne dreviny z exotických krajín, nie všetky vydržali sito jarných mrazov.
Dnes je na trhu niekoľko habituálnych kultivarov, úzke formy sú vhodné aj do menších záhrad, ale pre dosadbu v historických by som volila pôvodný druh.
-
Budova aj interiér sú veľmi pekné a zachované. Podobnú poštu si pamätám v Nitre, neviem, aký je jej dnešný stav. Ale iné by som rada vedela, možno to nie je jasné len mne: ale kde končí označenie budovy ako funkcionalistická (dnes zjednodušene skôr synonymum pre všetko staršie ako 50 rokov a aspoň trošku hranaté) a kde sa začína moderna?
-
Bitka o pomlčku mi niečo pripomína, ale momentálne ma trápi, že neviem ani čo je štítok.
-
Páči sa mi, ako sa to tu pekne kompletizuje a dozvedáme sa kadečo z histórie. Teda aspoň ja, čo Bytču navštívila celkom 2x.
Ale vrátim sa k záhrade: ak by archívny prieskum (prípadne archeologický) dokladoval záhradu , môže sa stať, že bude veľká, široká, inde, alebo len na druhej strane. Na jednej vedute od Freyi je zeleň vidiťeľná (mohutná, stromová, ale nemusí byť vôbec parková – lebo strom ešte park nerobí – môže to byť za cestou, náletová, pobrežná…). Ak by aj prieskumy našli niečo zaujímavé, bola by som zvedavá, ako by sa to prezentovalo.
Ak bolo zadanie- záhrada určitého štýlu na určenej ploche pri významnej stavebnej pamiatke – malo to vyzerať inak. Nečudovala by som sa, ak si mnohí poviete, že veď je to jedno, záhrada nie je až taká dôležitá ako palác. Ak by tam nebola vznikla, áno – ale takto je to (pre záhradníkov a podobných citlivcov) podobné ako drevenica s eurooknom, diterm, plechový parapet, a umelý muškát, ktorý vyzerá – kým ho neohmatáš – úplne ako živý. Je to o.k.?
P.S. skúste pridať ďalšie rekonštrukcie historických parkov a záhrad na Slovensku.
-
Záleží od toho, kde je záhrada a aké tam bývajú mrazy. Prvá vec je, čo tam prežije, druhá, čo sa nám páči. Je to jednoduché – do historických záhrad patrí to, čo v dobe historickej, ku ktorej smerujeme mohlo byť použité v riešenej oblasti. To je poctivý prístup a rovnako aj praktický. Ďalšia vec, aby záhrada, povedzme maurská, nechcela byť zrealizovaná na Islande, alebo v Tatrách. To by bol problém, ktorý by vyriešili len v Dubaji, ale my by sme mali veľký problém so sortimentom. Kosodrevina ku kamenným levom nepasuje.
Krušpán (Buxus sempervirens) je fajn, univerzálny druh na pravidelne tvarované plotíky (pozor na sorty, ktoré nemajú rovnakú mrazuvzdornosť ako B. sempervirens – napr. hore spomínaný B. microphylla, alebo B. Suffruticosa).
Vavrín (Laurus nobilis) je fajn do fazule ako bobkový list, ale nie do záhrad – v našich pomeroch nie je mrazuvzdorný.
Vavrínovec (Prunus laurocerasus) – je v mrazuvzdornosti niekde medzi nimi, záleží či Tatry, Nitra, východná, alebo západná strana. Pestuje sa niekoľko sort, všetky majú veľké listy a tým tvarovanie do malých úhľadných živých plotov nie je reálne.
Do pozornosti dávam tis (Taxus baccata) , domáca drevina, mrazuvzdornosť špičková, dlhovekosť, zmladzovacia schopnosť úplne najlepšia. Pestuje sa v rôznych sortách.
-
Záhrada je novozaložená a tak ešte nemusí mať atmosféru a “príbeh”. Použité materiály a remeselné prevedenie sú na veľmi nízkej úrovni. Premárnená šanca.
-
Neľahké hodnotenie, vždy subjektívne – ale prečo práve rozhlas?
-
Možno je to skôr o “tvorivých investoroch” ako architektoch.
Tiež by ma zaujímal opačný názor čitateľov HN, kde by pomohli vybrať najlepšie súčasné stavby v historických centrách hodné nasledovania. (Tiež nechcem byť múdra, ale kvalita – ani pri čitateľoch spomínaného periodika – by to asi nebola – skôr nejaké uni-sex reminiscencie historickej formy v polystyréne a nezmyteľných pastelových farbách. )
-
Škoda, že záhradné témy nevyskočili v decembri – januári. Teraz v sezóne mi už nie sú veľmi vzácne.
No aspoň okrajovo k otázke, čo je to formálna záhrada: podľa mňa nezáleží na dobe a mieste vzniku, veľkosti, alebo spôsobe využitia. Dôležitý je vonkajší vzhľad, forma použitých prvkov – v komunikáciách, tvarovaných alebo pravidelne rastúcich drevinách, rozmiestnení a tvare mobiliáru a pod. Nemusí mať všetky tieto atribúty. Formálna fáhrada nerovná sa automaticky záhrada pravidelná (tá je definovaná podľa pravidelnej komunikačnej siete a odvíjajúcich sa výsadieb). Ale nemusím mať úplnú pravdu.
-
Tak toto znie rozumne. Charty vravia obvykle o niečom zmysluplnom. (Dobrá citácia).