[evi]

V Žurnále bol zrejme spomínaný druhý (väčší) pravniansky kaštieľ.

[evi]

Predišla som potenciálnemu zbrklému zajtrajšiemu nakupovaniu penetráku – hlavný majster bol smutný, že jeho slová neberiem vážne (ako napr. Vaše – keby ste mi povedali, že mám fasádu natrieť slivkovým lekvárom, bude lekvár…) a obratom mi povedal, že teda súhlasí, náter dajú len vápenný s fermežou, ako dali aj v interiéri! No a opäť nechápem. Majstri preklínajú internet a ja sa celkom bavím.

[evi]

predpokladám, že majstri chcú použitím penetračného náteru dosiahnuť práve zjednotenie ich nasiakavosti. Ak sa to neurobí, farebný náter môže chytiť na inom podklade trochu iný odtieň. A to sa teraz nenosí…
Ďakujem za rady.
…mne to majstri vysvetľovali tak, že vápenný vrchný náter sa rýchlo zmyje a nespojí s podkladom, ak sa fasáda neošetrí penetrákom.
(Staré omietky, ktoré držali na múroch sme ponechali, len farby sa zošpachtľovali a odstránili sa cementové vysprávky. Plocha fasády sa doplnila novou omietkou – vlastne film je po celej ploche.)
Tak ak si to zhrniem: výsledná omietka sa niekoľkokrát natrie vápnom, a ako mi vĺčik radil – až niekedy na jeseň, ok?

[evi]

Mrzí ma , že Vás otravujem (navyšelen privátnymi) vecami, ktoré sú asi jasné, no mne nedochádzajú:
1. penetrák má zabrániť tomu, čo palo nazval hydrofobizáciou? Penetráciu v biologickom význame chápem, ale neviem, čo to znamená pri omietke (pôvodná vápenná +vysprávky),
2. pekne Vás prosím, ak existuje argument, prečo penetrák netreba, tak mi ho povedzte, (mne je blízky akurát argument finančný),
3. moji – inak úžasní majstri tvrdia, že penetrák musí byť a hotovo…
tak neviem, ak je to niečo, čo stavbe ani teoreticky neublíži, šľak to traf – ale ak to má zmeniť to, čo robí vápenné omietky kvalitnými, tak ho radšej stopnem,
4. ďakujem :)

[evi]

Redakčná poznámka:
Príspevok je premiestnený sem.

[evi]

Fotky z dvoch železničných priecestí nepotrebujú komentár; a plast je v tejto pohrome dosť nevinne..

[evi]

Len co toto ma zmysel skusat nespravne riesenie a potom cakat co to urobi??? Preco sa kazdy musi popalit na svojom piesocku? (:(:
Doky, myslíš, že niekto ide náročky a s radosťou nesprávnou cestou? Na plastové okná sú firmy na každom rohu, ale na obnovu stavieb? Čo dom – to iné podmienky – vidím podľa rôznorodosti tu odprezentovaných “osvedčených” riešení. Niečo ako darwinizmus v stavebníctve…prirodzene si vyberieš, silnejší prežije… :wink:

[evi]

Je rozhodnuté, že náter bude vápno. Ak vápenná farba nebude jednoliata a ako bonus bude javiť známky transparentnosti, nevadí.

Veci sa vždy skomplikujú, keď príde k realizácii…naši stavbári po zime akosi menia skupenstvo – odhovárajú nás od čisto vápenných náterov vonkajších fasád, lámu ma na náter penetrákom. Neviem, čo to je, tak som to preventívne zamietla.
V predchádzajúcich príspevkoch som sa dočítala, že záleží od vápna – naše zahasené vápno nečaká na použitie obvykle dlhšie ako 1-2 týždne, keď sa minie, zahasí sa ďalšie. V tom je asi problém, že je veľmi čerstvé. Nemám radšej počkať s nátermi na jeseň a predpripraviť vápno? Alebo fasásu dať natrieť vápnom aj teraz a v prípade potreby náter zopakovať napr. na budúci rok? Ďakujem.

[evi]

Za par rokov vam dam vediet ako sa Andulkin recept osvedcil.
kety, sme na tom podobne, aj my sme aplikovali Andulkin recept a budeme čakať, čo to urobí. (Medzi postrholce dávame liapor.)
Ešte malé doplnenie – z vnútornej strany sme dali ku stene nop fóliu – v zóne, kde je pieskovápno, aby sa kamenné múry nedotýkali zmesi a tá od nich potenciálne nenavlhla.

[evi]

…ovca sa dá aj požičať, alebo prenajať…

K nám zablúdili na krátku návštevu takéto fešandy :

-boli dosť hanblivé a nestáli o publicitu; dôvodom ich krátkej misie bola zrejme nespokojnosť s pomermi na blízkom salaši.

Do pozornosti dávam ešte jeden menší typ biokosačky – sliepky tiež dokážu trávnik kvalitne zlikvidovať a sú recyklovateľné (platí pre nevegánske povahy).

[evi]

…nebezpečný výjazd z Nitry smerom na Levice….

[evi]

… jednom kute sa mi zda, ze tam je trocha vlhko. ked sme to vykopavali, tak sme vytrhali odtial korene z lip, ktore su asi 5m za stenou. teraz som tam nasiel uz dalsie.
mam pocit, ze po tych korenoch ide vlhkost dovnutra. tento problem bol totiz aj v inej casti domu, kde korene lipy rastli popod dvere až do chodby a tam bola z toho cela stena vlhku. bola to velka lipa a teda aj korene boli cca 5-6cm hrube.
potom tu lipu vyrezali, postupne to vyhnilo. ked som tam potom tie vykopaval podlahu, tak som tam zvysky hnilych korenov nasiel.

v tej mastali su zatial tenke, ale rastie to jak besne. takze lipy pôjdu dolu. slovanstvo, neslovanstvo…. zostane ich tam okolo chalupa aj tak este asi 5.

Neviem, ako vyzerajú tie lipy, ale nedá mi sa ich nezastať….
korene stromov tastú prioritne smerom dolu a do strán sekundárne – hlavne preto, že niečo potrebujú. Idú za vodou a potravou a tá je tiež rozpustená vo vode. Ak rastú pod dom, tak preto, že tam niečo je. Možno je to niečo až za domom z druhej strany, ale korene to vedia.
Skôr, ako chytíš pílku, podumaj nad takýmto riešením: existuje fyzická zábrana proti prerastaniu koreňov – textília Rootcontrol, ktorá sa používa v mestách pri vysádzaní stromov v prostredí pretkanom inž. sieťami. Túto zábranu stačí dať v určitej vzdialenosti pred dom (vertikálny líniový výkop cca 1m, podľa toho, aké sú hlboké základy) aby v smere od stromu nemali korene šancu. Pozor, treba sa držať ďaleko od kmeňa, aby strom redukciou koreňov nestratil zbytočne stabilitu.

[evi]

možno si neskôr postavím niečo malé vonku pod prístreškom.

V Turci boli vonkajšie chlebové pece asi výnimkou: o pár som počula, žiadnu nevidela. Kamarátku som vláčila po krupinských lazoch, pár takých vonkajších pecí sme videli a jednu sme na záver našli aj v jej záhrade :lol: , ale nie všetko mi je kuchársky jasné: občas doma pečiem chlieb ( v normálnej el.rúre) a vykysnuté cesto ( v zime) hýčkam vykúrenou kuchyňou. Stačí, že záverečné potretie urobím studenou vodou a studenou rukou a výška chleba je v…. Tak si neviem predstaviť, že, napr. v turčianskych pomeroch by som vykysnutý chlieb nosila do pece von do mrazu niekam pod prístrešok.

[evi]

janko, všetko pekné…,ale: v SR platí pri výrobe, inštalácii a pravádzkovaní detských ihrísk kopec obmedzení v podobe xy noriem, ktoré treba rešpektovať. Preto tá uniformita v našich mestách, lebo iná cesta je veľmi tŕnistá. Certifikácia čo by aj jedného prvku detského ihriska je drahá vec…a právnici sú dnes podkutí, tak kto bude riskovať? Doma si môžeme formovať deti kľudne aj nápaditými inštaláciami, ale na verejných priestranstvách nečakajme divy…nestačí totiž len vyvesiť tabuľku s textom: “hrať sa dovolené len na vlastné nebezpečie”. Bohužiaľ, je to tak,:(

[evi]

My sme dávali asi rovnakú textíliu a tiež sme ju testovali, lebo som nevedela, či je z oboch strán rovnako priepustná (ako ju máme položiť na drenáž). Len empiricky: ako nová neprepúšťala skoro nič (ako keď prší na stan), po namočení a po mechanickom namáhaní to už bolo iné – lepšie. Tak snáď Ti to dobre dopadne :) . Možno by si mohol ešte urobiť povrchové odvedenie vody od domu nejakým žliabkom (hlavne na jar, keď je pôda zamrznutá, sneh sa topí a vody je akoby najviac; alebo aj v lete v prípade mohutnejších zrážok. Ale to je len môj absolútne neodborný názor, tak to ber.