fero007
Forum Replies Created
-
fero007
Member23. januára 2013 at 11:08 in reply to: Literatúra k amatérskej oprave hodin HLAVNE BUDIKOV……….. Včera som sa pokúšal o prvú opravu – nedopadla dobre ,hned som sa z nej velmi poučil ,hlavne v tom ,že zlé uchopenie budíka pri demontáži môže mať katastrofické následky … Zle som ho uchopil ked som mal uvolňenú matku ,kolieska sa uvolnili ,jedno vypadlo ,pružina sa
rozťiahla …budík som bohužial už nedokázal dať do pôvodnej podoby ,na kolko som ešte nemal dosť nafotený mechanizmus ( ako hovorím práve som dával dole vrchnú časť ,spravil som chybu…) a nevedel som teda kam
čo presne patrí . Podarilo sa mi ho dať jedine do pôvodnej “podoby” s tým že vnútro je odfajčené ,z vonka vyzerá rovnako ( ale to mi je prd platné celkom ked je zničený). človek sa účí z vlastných chýb ……...je dobré začať s tým, že si človek prestrie uterák alebo nejakú bielu plachtu na stol, potom sa lepšie hladajú vytetené a rozutekané súčiastky, je dobré mať aj okuliare, ked sa vyletená spružina zabodne do oka, potom ju človek hladá iba s jedným ! ..Aj ja som spravin z niektorích hodiniek instavtné ….hodinky v sáčku
-
fero007
Member20. januára 2013 at 19:37 in reply to: Literatúra k amatérskej oprave hodin HLAVNE BUDIKOVnovinári všetkých krajín spojte sa !!!!!
-
fero007
Member18. januára 2013 at 10:20 in reply to: Literatúra k amatérskej oprave hodin HLAVNE BUDIKOVJa by som doporučil knihu : HODINY od gnomonu k atomovým hodinám /S.MICHAL/ vydalo SNTL viď príloha ak sa mi to podarí vložiť.
V každom prípade ja sa venujem iba vreckovým a teda pri budíkoch ani pri náramkových Vám nepomožem, no s konkrétnou otázkou na vreckové sa môžete..ak viem napoviem.
V každom prípade buď vela studovať a až potom sa do toho pustiť alebo si musíte byť vedomí, že prvé kusy defi. odrovnáte, je to beh na dlhé trate, táto liter Vám na pár rokov vystačí popri iných zdrojoch.
Ak budete potrebobať fotodokumentáciu vreckových strojčekov tie mám nafotené na http://www.dovrecka.ic.cz , tam môžete posielať aj konkr otázky na vreckové hodinky
s po dovrecka Pepo
-
môj názor je , že každý to potrebuje vidieť od “motora. Ak sa bojíte to otvoriť, aby ste nedoškriabal plášť, nechajte si to otvoriť hodinárom, kt. môže mať tiež relevantný názor, a môžete fotiť aj kaliber.
Niektoré doca mám na svojej web stránke možete pozreť či sa to na niektorý nepodobá. http://www.dovrecka.ic.cz
na druhej strane p. Georges Ducommun (1868-1936), the founder of DOXA hodinky nevyrábal ale mu ich dodávala firma znač. FHF , takže sa môžete popozerať aj po tejto značke.
Druhá na identif. je punce, resp preberacie punce, ktoré vedia dátumovo tiež niekedy napomôcť.
s po DOVRECKA Pepo
-
..na záver teda jemne dodávam / aby som nestratil bodovanie od SASHY/ , že ide o ručne robený originál z popísaného obdobia, Ja by som Vás aj nechal veriť, že takto značil na konci éry posledný z rodiny, niekedy môžeme trochu prispôsobiť skutočnosť našim potrebám
-
…trebalo by posúdiť ako celok, tu chýba pôvodný plášť ak by bol strieborný plášť a puncovný alebo ak je aspoň inic. klenotníka dá sa to dať dokopy aj s tech. parametrami hodiniek. Tu je neopovod plášť skôr vyrobený pre tento strojček a podľa strojčeka dataácia potrebuje vidieť aj mech z boku . Staré kusy boli vyššie , novšie už skracovali vzdialenosť medzi platňami.. druhá je aj otázka stlpikov ..na dodanej scheme je stlpik valcovitý ako stlp chrámu, v inej dobe boli aj čtvorstenové a viacuholníkové až jednoduché stlpiky bez petky na spodku ..pozri architektúru grécke stlpy…./ datoval by som to do poslednej fázy….ak by mi tento údaj chýbal / od SASHA/ uveril by som aj že ide o výrobok až po rok 1812 -1814 Napoleon vojny a pod potom sa ešte vyrábali, no prišla už iná môda.
Ak si dáte do google slovo špindlovky a iba obrázky vyhodí Vám bohatý materiál na štúdium ..napr. tento z konca storočia je skoro tech identický s Vašim kusom.
http://62.168.39.166/paichl/knihy/omega/lebka.htm
Môžete sa aj orientovať, že na Vašom je na mostíku skrývajúcim perpet, / oscilačku, neklid../ taký “kov” v tvare klúčová dierka/ zakrývajúci stredovú osku…staršie kusy to nemajú..napr.
http://hodinky.olds.cz/?3,encyklopedie-spindle-spindlovky
Ak si spravíte štatistiku dokedy sa objavujú tieto typy a odkedy už s kovovou krytkou máte prvý dátum druhý bude 1799 ako podľa zdroja z OBNOVA tak aj podľa mna to sedí.
Po Vašom doplnení je osledný obrázkov použiteľný na stanovenie celkovej výšky medzi základňami ako aj na viditeľne hranaté stlpiky teda potvrdzujem, čo som povedal .:
http://www.orologiko.it/forum/viewtopic.php?t=11800
tu text hovorí, že pôsobil až do roku 1830 teda aj trochu ako som predpokladal aj bez tejto info
DOVRECKA Pepo
-
správa pre PITBUL 1 od fero 007 áno , bol to výborný nápad, zmeral som a pri hrote je to cca 1,1 cm aj menej .. 1.09 pri zlome je to cca 1,13 mm síce malý ale predsa len rozdiel !!! tých tri dsatiny tram sú merané šublérou na dlžke cca 13 centimetrov teda ..asi ten bikonický a teda asi originál vdaka za radu
dal som si ho aj na web stránku http://www.dovrecka.ic.cz
-
proste som nechápavý aj teraz nechápem, nie som odborník, hroty kuší vylúčme / o.k. / ale ako može byť hrot oštepu iba 8,5 cm ?
tu / aj foto na linkoch čo som našiel / ide od 6,6 cm do max cca 10- 11 cm
dľžky a hovoríle o hrote šípu / tzv sarmacká strelka….
ale rímska kopija /oštep/ cca 4.5 inch iba cca do 12 cm ??
som amatér nenapadlo, omerať všetko.. doplnam … šírka hrotu je max. 16 mm merané šublérou.. priemer “dreva” cez 11 mm
mám to v ruke a viem si predstaviť, že to po mne niekto vystrelí ale hádzať to skutočne nemá zmysel
..mám dať drevo dole ?? ako ?
-
to od BOBRIKA som nepochopi, čo sdom spravil zle ?? mám hrot a obrátil som sa na Váís o radu .. aj som googlil a mám zbierku roznych názorov ako aj fotierk na potrovnávanie a k 20 cm som sa určite nedostal to neviem ako komu vyšlo. možno to bude aj pod desať, preto som sa dotazoval či dať drevo dole… ak to je na vašom obrázku oštep a má to iba 8,5 asj strnom tak to som vedlab ako som čítal na vašej potadni hroty do kuše sú silnejšie a tažšie…… neviem ako reagovať na tento príspevok…….
časť pre ASOMTAMa mám to už roky, je to od mojho strýka, ktorému to dal tata pri jeho narodenínách rolníci vykopali a dávali takéto veci p. farárovi alebo doktorovi…… cca v tridsiatych rokoch neverím, že by mohlo byť drevo orifinál má zmysel nafotiť a pošlem vám to ? za denného svetla.. nie je to celý šíp iba cca 15 cm
alebo stačí toto ???
-
.. upresňujem zorozmer :
viditelná časť je 58 mm, z toho hrot je trojlistový hrot cca 47 mm, ak je tá šachovnica na ASOMTAMovej foto mierka v centimertoch tak predpokladám veľkosť cca 12 cm .. aj na iných foto je trn trochu vačší ako trojlist tak predpokladám veľkosť tak 47 + cca 50 – 60 mm stále k jedenástim dvanástim centimetrom no nie k 20. Mám to drevo odstrániť ?
budeme vedieť presne poradte
-
.. mám to drevo odstrániť / na presné zmeranie / asi nemože byť povodné , že ??
-
áno tu sa už blížime.. no čo som zgooglil skýtske strelky boli s tulejovým zakončením, najviac podobné som našiel na :
http://www.ancienttouch.com/medieval%20arrowheads.htm
Iron arrowhead
mid VII- mid VIII century
Three-bladed
L. 2.6″ ( 6.6 cm).aj s podobným oblým zakončením ako u môjho …….na vašom obrázku sú hrany ostré
na inom mieste som našiel mnoho hrotov opäť s tulejovým zakončením
http://www.ancienttouch.com/scythian_arrowheads.htm ale bronzové
Dá da povedať , že sa jedná o cca 7 stor pred n. l. a že železné prevládali s trnom a bronzové boli prevažne s tulejovým zakončením ??
-
Tu su slubene obrazky k zbierke.
-
skúsim pridať aj pár foto
fero007
-
……. Tá gulička na opačnom konci oproti obuchu je kvôli bezpečnosti, bodcom by sa mohli zraniť.
Čiže viem si to predstaviť ako fokos v rukách baníka, tak ako fokos v ruke Thököliho, aj keď všetky (bányász fokos) vyzerajú inak.
A neviem si predstaviť čudesné kladivko (zdobené ryhovaním) ako pracovný nástroj, má priveľa zbytočných finesov.
plne ešpektujem tvoj názor no moj je iný ide o zbraň ako som už hore písal a toto som nerozviedol tá gulička je domyselný vynález ak jehrot tenký tak sa môže zlomiť ak je zužujúci sa dôjde k zaseknutiu zbrane v olechu protivníka..banské a pod ide už o skomoleniny no bojové kladivo balo časť na “dúchanie” a časť na prerazenie ako som uviedol aj ten esičkovitý tvar nie je na parádu ako ani gulička na hrote pri prerážaní
MP