Forum Replies Created

Page 1 of 2
  • fotograf

    Member
    23. augusta 2012 at 18:33 in reply to: Vapno, Kalk, Lime

    Načo sem písať o nejakej fiktívnej zodpovednosti…

    Pozriem si na You Tube video o saltách s bicyklom na kaskadérskej dráhe – vezmem bike, rozbehnem to a spravím salto (resp. chcem spraviť salto). Výsledok je – zlomená chrbtica a doživotné ochrnutie. Pýtam sa: kto je zodpovedný? Snáď nie ten, čo také video zavesil na web?! V prvom rade som to ja a len ja. Hoci je pravda, že zlé príklady velice inšpirujú…

    Sorry, nechajme to – je to fakt mimo témy.

  • fotograf

    Member
    22. augusta 2012 at 20:56 in reply to: Považský hrad

    Konečne sa dá niečo pochváliť aj bez výhrad. Pekná robota!

  • fotograf

    Member
    22. augusta 2012 at 20:23 in reply to: Vapno, Kalk, Lime

    Aj alchymistov možno považovať za hazardérov, a pritom niektorí z nich priniesli pokrok v chémii. Tak čo…?

    Sú to dospelí ľudia, a tým aj plne zodpovední za seba. Len aby náhodne nepoškodili niekoho iného v okolí.

  • fotograf

    Member
    22. augusta 2012 at 12:27 in reply to: Vapno, Kalk, Lime

    [quote=Bacil]

    …ale treba brať v úvahu, že čo je dobré tu, nemusí robiť dobrotu inde – veľa záleží od zloženia kameňa a pod.

    Nám táto cesta vyhovuje…

    [/quote]

    Áno, súhlasím – asi tak nejako…

  • fotograf

    Member
    21. augusta 2012 at 17:20 in reply to: Vapno, Kalk, Lime

    Myslim si, ze ked sa kedysi davnejsie podarilo “vyrobit” aspon slabo-hydraulicke vapno (a nasledne taku murovaciu maltu), tak to bolo skor nahodou. Ti sikovnejsi si vsak zrejme casom vsimli, ze ked nie je vapno prilis “ciste”, tak je z neho (paradoxne) odolnejsia – trvanlivejsia malta.

     Exaktne to potvrdzujú aj fyzikalno-chemicke rozbory vapenneho spojiva zo starych tvrdych malt, ktore maju vysoky hydraulicky index aj napriek tomu, ze neobsahuju cementove mineraly. Takze trvanliva – odolna – velmi pevna malta sa da urobit aj z vapenneho spojiva, ale s patricne zvysenym hydraulickym indexom. Podrobnejsie sa tym zaoberala jedna diplomantka FAST VUT z Brna, ktorej diplomovku som si mal moznost precitat.

     Este bacha na jednu vec: ked je v spojive privela horcika (namiesto vapnika) – viac ako cca 10% molovej hmotnosti prislusnych oxidov – po vytvrdnuti malty je uhlicitan horecnaty (MgCO3) objemovo nestaly oproti uhlicitanu vapenatemu (CaCO3) a to sposobuje vnutorne pnutie v strukture materialu (na urovni krystalickych vazieb) a naslednu destrukciu krehkych mineralov – rozpad malty vplyvom sekundarnej reakcie s vodou (po zvyseni vlhkosti, po namoknuti muriva), ktorej pricinou je zvacsenie objemu krystalickych zlucenin horcika.

  • fotograf

    Member
    20. augusta 2012 at 11:16 in reply to: Vapno, Kalk, Lime

    Tzv. “horúcu maltu” skúšajú používať aj pri obnove na hrade Čabraď. Neviem však, aké s ňou majú skúsenosti.

  • fotograf

    Member
    8. augusta 2012 at 23:22 in reply to: Brest, Jilm, Ulmus

    O jednom krásnom rozkonárenom breste viem v parkanovom opevnení trenčianskeho hradu. A stráži ho tam roj divých včiel.

  • fotograf

    Member
    3. augusta 2012 at 14:06 in reply to: Čachtický hrad

    Obávam sa, že toľko to nepôjde…

    Ale reálna je tak asi polovičná doba. Aj to by však stačilo, samozrejme – za predpokladu neustálej činnosti na údržbe a obnove.

  • fotograf

    Member
    2. augusta 2012 at 9:49 in reply to: Čachtický hrad

    So slovom “večne” by som narábal trochu opatrne…

    Hoci mi nejde ani tak o filozofický význam tohoto pojmu, treba sa skôr zamyslieť nad krátkosťou ľudských dejín voči geologickému merítku vekov. Naše hrady väčšinou pochádzajú z konca stredoveku, čiže najstaršie časti majú cca 600-800 rokov. V novších dobách (cca pred 300-400) boli všetky významne prestavané, niektoré aj viackrát. Sú postavené na skalných masívoch, ktoré majú podstatne (viacrádovo) vyšší vek. Trochu sa treba zamyslieť nad dejinnými súvislosťami… 

    Preto naše hrady určite nepatria do kategórie “večnosti”.

    A prečo je tomu tak – to by bolo na inú odbornú a podstatne dlhšiu debatu.

  • fotograf

    Member
    30. júla 2012 at 12:09 in reply to: Považský hrad

    Vyzera to fakt pekne. Otazne je, ci to bude take dobre aj z hladiska trvanlivosti. Cas ukaze…

  • fotograf

    Member
    30. júla 2012 at 12:05 in reply to: Čachtický hrad

    Neznervoznujte sa. Ved kazda ruina stavby raz padne. Otazne je iba to, ci vacsi podiel na tom bude mat prirodzena erozia alebo ludske zasahy… :-)

    Ano, suhlasim s tym, ze ludia by mali svojimi zasahmi stavbam (i ruinalnym torzam stavieb) predlzovat zivotnost, ale nie vzdy je tomu tak. :-(

  • fotograf

    Member
    15. mája 2012 at 10:32 in reply to: Považský hrad

    Na hrade tento rok pokracuju dalsie prace. Archeologiou sa odkryvaju dalsie zachovane torza konstrukcii. Chcelo by to od zdruzenia sem hodit nejaky link na aktualnu fotodokumentaciu.

  • fotograf

    Member
    7. mája 2012 at 8:30 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Ano, je to subdodavka jednej casti nasich prac – geotechnickeho posudenia stability skalneho masivu.
    Robili to kosicania. Teraz na jar robili skenovanie hradu Zborov; a mozno aj dalsie na vychode Slovenska.

  • fotograf

    Member
    16. februára 2012 at 15:35 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Viem, že to máte ťažké. A možno to bude ešte ťažšie. Ale aj tak vám fandím – nedajte sa odradiť, keď to občas drhne. Takže držím palce a možno dovidenia…

  • fotograf

    Member
    15. februára 2012 at 19:11 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Hmm…

    Ďalšie pripomenutie, že sme na Slovensku. Prečo sa robilo to, čo nikto (resp. niekto) nepotrebuje? Prečo sa ľudia nevedia dohodnúť na nevyhnutných veciach? Ja som sa o novom združení dozvedel len pred dvomi mesiacmi, aj to tak "mimochodom".

    To, že sa archeológia neurobila v predpokladanom rozsahu, práve dočasne zachránilo jedno torzo múru paláca (nad dolným nádvorím) pred zrútením. Zarazilo ma však protirečenie, že nespochybňujete výskumy (hoci ich ešte nemáte k dispozícii), ale ich výsledky budú pre vás nepoužiteľné – tomu naozaj nerozumiem.

    Všetci hradári však môžu byť kľudní – kľúč na rozdelenie dotácií je výrazne štedrejší pre podprogram 1.4 OSSD. A vieme prečo – o mesiac budú voľby a politické body sú dôležité. Otázka je, že komu to prospeje a čo bude po voľbách, ale predpokladám rýchly koniec štedrým štátnym dotáciám…

Page 1 of 2