
igi
Forum Replies Created
-
Toto je veľmi komplexná otázka a odpoveď závisí na mnohých faktoroch:
1. architektonická stránka veci — poloha na pozemku, riešenie exteriéru a interiéru z pohľadu budúceho využitia
2. stavebná stránka — súčasný stav od základov po strešnú krytinu, nutnosť výmeny/prestavby základných technológií (kúrenie, voda, kanalizácia…)
3. finančná stránka
Treba si uvedomiť, že 50 alebo 100 ročná stavba bola stavaná určitou technológiou pre určitý spôsob využitia daný dobou. Napr. ak niekto chce „prerobiť“ váľkovú sedliacku usadlosť na moderný bytík tak je úplne mimo a nevie do čoho ide..
Chce to veľa rozmýšľania, konzultácií so skúsenejšími a teda hlavne času, rozhodne nechcite instantné riešenie nájdené kdesi na internete
Veľa energie a trpezlivosti prajem :-)
-
Ja som omietal stenu bez znalosti tejto metódy testovania, nabudúce vyskúšam guličku..
Drviť nič netreba, stačí voda a trpezlivosť.. Na miešanie buď nejaké hoviadka čo sa mechria v hlinovej jame s vodou a pieskom a keď hoviadok niet tak ručná makačka, napr. vaňa a hrable (motyka) alebo menšie množstvá pomocou vŕtačky a miesidla. Určite pomáha aj nakopať hlinu na jeseň a nechať vymrznúť na mraze..
Problém je keď hlina nedrží pri omietaní na podklade, musel som použiť drôtené pletivo prichytené na pôvodnej starej vápennej omietke na stene.
Miešal som len hlinu piesok a vodu bez ďalších plnidiel ako slama a podobne (pletivo to nahradilo). Ak to popraská, pridáš ďalšiu tenkú vrstvu ktorá vyplní aj trhliny a toto opakuješ až kým je to OK.
-
igi
Member25. februára 2013 at 12:11 in reply to: Paropriepustnost drevenej podlahy po napusteni olejom ci voskomParopriepustnost nie je to isté ako vodeodolnosť.
Mám vlastnú skúsenosť s drevenou dlážkou (nová dubová aj stará z nejakého mäkšieho dreva) napustenou najskôr fermežou a potom fixnutou voskom (waxol či tak nejako) — funguje to celkom dobre, dokonca v kúpelni sa s tým dá žiť ;-)
Samozrejme že je to „odtiaľ – potiaľ“, tie parametre sú vždy niekde medzi nulou a nekonečnom, ale rozhodne neľutujem že som sa nedal odhovoriť od tejto technológie ošetrenia dlážky a určite doporučujem.
-
ja byvam v kamennom dome na dedine 10km od mesta, zijem sucasnym sposobom (praca a skola v meste) aj s rodinou (3 dospely), ziadne velke zasahy do konstrukcie, skoro vsetko svojpomocne, bez zateplenia, vodovod zo studne, tepla voda, vana, vlastna kanalizacia a COV, kupelna aj vsetky izby drevena dlazka, stare zreparovane okna, lokalne kurenie drevom crepovymi kachlami (cize v zime vstavat o hodinku skor), v kuchyni murovana pec… proste takmer povodny stav, vsetky „zlepsovaky“ typu betonova dlazka, kachlicky, brizolit a pod. som musel zrusit (vlhnutie)
takze zit sa da, zalezi co clovek ocakava a co chce, neda sa urobit si byt s betonovymi dlazkami a plavajucou podlahou v starom dome, hlavne konvekcne kurenie je zabijak pre stary dom, musi byt salave teplo
a urcite sa to neda tak rychlo ako sucasna novostavba
co sa tyka financii zalezi ci je to svojpomocne alebo za vsetko treba platit
materialy su dnes brutalne drahe, dokonca uz aj stare dubove drevo som kupoval 80E/m3 od suseda
-
Jasne. A hlina bude mať aj 10x menší výkon.
toto som nepochopil
-
a mas na toho znameho nejaky kontakt (mail, tel.)? mozno by sa rad podelil o know-how.. ak ano posli mi to prosim cez PM
-
Jeden známy pokrýval trstinou svoju chyžu, ale mal s tým nejaké problémy (prefukovanie, odhnívanie), ktoré riešil v procese, resp. korigoval problémy rok po pokrytí. Totiž vraj by bolo potrebné, aby materiál pochádzal z jedného roka a jednej žatvy – čo vyžaduje veľké „ložisko“ kvalitnej silnej trstiny…
ten znamy si to robil sam alebo mal na to firmu? len aby som vedel koho nevolat ;)
-
Ak mas na mysli slamenu strechu, tak taku som videla presne tuto
Mozes sa informovat.
Dalsimi prebornikmi v slamenych strecha su Holandania.Tam su taketo strechy velmi oblubene a vraj su velmi teple, trvanlive a nehorlave.nie, nemam na mysli slamenu, ale trstinovu strechu, slamenu uz si mozes urobit len svojpomocne, aj to len ak mas svoju vlastnu rolu a sama si ju rucne zoznes a slamu spracujes..
pre inspiraciu dalsia linka:
-
zatial som vygooglil toto:
http://nadteto.lap.hu/je tam zoznam firiem co to robia, madari su v tomto spica, trstiny maju dostatok, len problem je ze by to chcelo osobnu skusenost, najde sa niekto?
-
nechcem do toho skakat tuto stavbyveducemu, ale myslim ze odpovede najdes uz v prvych reakciach, tak sa treba drzat toho, teda zasadne veci — znizit hladinu vody *okop a drenaz zvonku), oddelit hlinene mury od zeme (na to tam mas kamenne zaklady), v interieri nechat vzdusnej vlhkosti volny pohyb smerom hore (ziadny plast, plech, nopku, lepenku) a hlavne to cele presusit teraz v lete. Ved ked sa v tych chalupach naozaj zilo, tak to bolo cele leto otvorene a luftovalo sa niekolko mesiacov vkuse..
Ale to je len moj nazor, mam pravo sa mylit ;)
-
faradayova klietka sluzila staremu Faradayovi povodne pri pokusoch ako ochrana pred el. vybojom, cize ked si v nej, tak si praveze od el-mag ziarenia ochranena.. ina situacia nastava, ak do klietky zoberies aj nejakeho elektromagnetickeho priatela, ale to uz je na tebe ;)
dalsia vec je, ze aby to bola skutocne klietka, musi byt uzavreta zo vsetkych stran, inac je ta stena s pletivom len nejaka odrazova plocha, takze by som to nedramatizoval
-
s penetrakom sa poradim, nerad by som to zalepil nejakym sajrajtom co nedycha..
tepelna zotrvacnost u tazkych stavieb ako ta moja je predsa vyhoda, samozrejme pokial tam zijes a nesluzi ako chata raz za sezonu :) To iste plati aj pre kurenie, preto sa predsa pouzivaju akumulacne nadrze.
-
piesok samozrejme pridavam, doteraz som skusal pomer 1:1, skusim este pridat, ale pece si bezne vymazavam a aj opravujem sam a drzi to fajn, len na tu vapennu omietku to po uschnuti nelepi
Co sa tyka roztaznosti mas zle info, najhorsie su na tom plasty! Med je na tom lepsie aj ako hlinnik a iba trochu horsie ako ocel. Tu medenu trubku pocas schnutia omietky planujem „rozcvicit“ rozohriatim a ochladenim na hranicne teploty, v tej hline by si to mohlo najst miesto. Trochu sa obavam hlucnosti v prevadzke pri zmenach teploty, uvidime.. mozno potom rozsirim famu, ze u nas ziju strasidla a aspon nas nevykradnu cigani :)
Ako je to u podlahovky? Tam sa dava nieco na kompenzaciu roztaznosti?
-
Pozdravujem,
myslite, ze by sa miesto makadamu, resp. strku dala pouzit aj podrvena stara palena skridla? Boli by to dve muchy jednou ranou.
Dakujem.
sla
myslím si, že nie. Podstata použitia makadamu alebo štrku spočíva v tom, že namiesto nasiakavého materiálu, ako je škvára, hlina a pod. sa použije materiál, ktorý nenaberá do seba vodu s následným odparovaním a vzlínaním do stien a miestností. Stará pálená porozbíjaná škridla je nasiakavá, takže jej použitie nerieši odstránenie alebo zníženie vlhkosti podložia.suhlasim, tak spominali stary otec: drevo musi lezat na kameni :)
preto mi nie je celkom jasna funkcia vapennopieskovej zmesi na vrstve kamena (u mna strku vo frakcii 8-32), mozno ako tepelna izolacia?? tam sa mi ale viac pozdava ten liapor, len je dost drahy (cca 100eur/m3).. takze tu staru skridlu by som dal mozno az na ten kamen -
riesenie s pocitacovym ventilatorom je dobry napad ak si to chces „zbastlit“ sam, pomer cena/vykon je urcite najlepsi, len si daj poradit v nejakej PC firme, kvoli hlucnosti by mozno stalo zato vyskusat nieco nizkootackove. Aku tam bude mat teplotu ten vzduch? Nad 100 st. by som to asi neriskoval..
Nechcem ta presviedcat, ale preco chces nahanat po dome teply vzduch? Zvazoval si aj moznost ohrievat a premiestnovat ako medium radsej vodu? Vyhoda: moznost premeny na salave teplo = tepelna pohoda, mensie straty energie, bezhlucnost, moznost akumulacie
Nevyhody si najdi sam ;)