Forum Replies Created

Page 11 of 16
  • janko

    Member
    5. novembra 2008 at 11:24 in reply to: Teplovzdusny ventilator/odsavac k peci

    Ale v podstate ked dáš mriežky otvory pri podlahe a pod stropom pri tej susednej miestnosti tak možno by to samočinne fungovalo že by sa ten vzduch otačal miesil. Alebo možeš dať ten ventilátor naopak, tj že budeš odsávať vzduch z vykurovanej miestnosti do miestnosti so šporákom a netesnosťami okolo dverí alebo lepšie cez vetracie mriežku nad šporákom sa teplý sam natlačí do tej miestnosti. Zaroven sa vyhneš problemu kontaktu horuceho vzduchu s ventilátorom ak by si chcel použiť nejaký lacnejší ventilátor nie určený do styku s vyoskou teplotou. Keby si ho osadil navyše do nejakej krabice (tunelu) ktorá by bola vystlaná minerálnou vlnou alebo iným ekologickejším materialom tak by si si dokázal aj sám ponížiť hladinu hluku. Krabica by sa dala rozložiť pre udržbu. Termostat na regulaci azapnuti aventilatora by si mohol vymontovať z boilera stareho.

  • janko

    Member
    4. novembra 2008 at 20:00 in reply to: Stavebny pozemok zo zahrady

    Regulatívy územného plánu určujú niektoré parametre stavieb ako napr. podlažnosť a spôsob využívania. Podrobnejšie parametre stavby sa určia n azáklade charakteru okolitých stavieb, treb asi podať žiadosť s zjednoduš nakresom o predbežné vyjadrenie na obecný/messtský urad. čiže architekt by mal vedieť čo sa tam hodí. uradníci si vymýšlajú len aby dostali bakšiš.

  • janko

    Member
    4. novembra 2008 at 19:51 in reply to: Teplovzdusny ventilator/odsavac k peci

    vyhladávač – krbový ventilátor
    ……65dB
    …. 42dB vzdial.3m

    V prvom odseku bol uvedený spôsob regul otačok znižiť hluk:

    Ventilátor je vybavený termostatom (čierne koliesko na telese ventilátora), ktorý pri zistení teplého vzduchu ventilátor samočinne zapne. Pri ukončení kúrenia (už neprichádza teplý vzduch) sa ventilátor zase sám vypne. Tento termostat je regulovateľný, to znamená, že sa dá nastaviť teplota, pri ktorej sa má ventilátor zapínať/vypínať. V praxi to potom funguje takto: zakúrime v krbe, po chvíľke sa ventilátor sám zapne, pretože k nemu dorazil teplý vzduch. Ručne regulátorom môžeme meniť otáčky ventilátora. Cez deň máme otáčky nastavené na vyššie, ak ideme spať, tak ich môžeme stlmiť. Akonáhle oheň v krbe vyhasne, tak termostat na ventilátore ventilátor úplne vypne.

    diskusia, radia použiť z ele akumul kachiel alebo počítačový
    http://www.e-filip.sk/Default.aspx?ContentID=1010&ThreadID=94287&sortBy=lastAnswer

    Tlmiče hluku
    http://www.imos.sk/Katalog/Tlm_h_v/thr.htm

  • janko

    Member
    4. novembra 2008 at 19:28 in reply to: Povrchova teplota vykurovacich telies

    – teplovodné radiatory 75-90celzia
    – podlahové vykurovanie 28-33celzia
    – stenove vykurovanie 45-55celzia

  • janko

    Member
    7. septembra 2008 at 8:26 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    A dalo by sa to vyratať aký by mal výkon. Ak by si skonštruuval niečo také že by si mal takú plechovú krabicu napr. š.80cm, vyška 1,5m, hr,8cm a v spodnej časti napojiš dymovod. Tak podl ateploty a plochy vypočítame výkon.

    A ak by si sa rozhodol pre ventilator zišiel by sa ti regulator otačok. čim večší ventil a menej otáčok tym tichší, ale asi zavisí aj od konštrukcie. A taký material zvukovo pohlcujúci to by sa tiež dalo zaimprovizovať ako si pomocť.

  • janko

    Member
    7. septembra 2008 at 8:19 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Ale tebe by vlastne stačil ten teplovzdušný nástavec len zvečšiť jeho plochu , spraviť ho estetickejší a možno donho integrovať akumulačný materiál.
    Napr. zobereš ruru dymovodu rovnobežne k stene privariš ocelove platne ako také rebrá a k poslednej platne privarenej k povrchu rury primuruješ šamotové tehly priečku. akurat vymurovať už od podlahy aby to bolo estetické. mal by si taky vykurovaci obdlžnik. režne murivo zo šamotu je pekne a robí akumuláciu. navyše rebrá ti zabezpečia že teplo pojde hned a šamot že aj neskor. Rebra by neboli škarede lebo z boku by si iba videl linyk a boli by zarezané do roviny, čiže ako obdlžnik by tvoril cele teleso. Ale stale to neni ono chcelo by to zvečšiť kontaktnu plochu so splainami aby to neišlo iba cez zvary, resp. dotyk plochy plechov. Takže by som spravil to že by som zobral joklovinu alebo rurovinu a nejako by som to pozvaral aby som vytvoril viacero rebier cez ktoré by priamo prechádzali spaliny. Takto by boli všetky plochy ocele hneď žeravé. A tiež by som to obmuroval ale iba predne čelo. A zo zadu resp. zo spodu by prudil teplovzdušne teplo hned po zakureni. Bol by to taky spalinový radiátor. Tu máš otvorené možnosti designu aby to mohlo vyzerať aj ako umelecké dielo. Možno by stačilo prejsť sa po šrotovisku a hned by ťa niečo napadlo.

  • janko

    Member
    7. septembra 2008 at 0:12 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    vlastne celé sa to odvíja od dvoch vecí:
    1. Zväčšiť odovzdávaciu plochu- ma napadlo že možeš zobrať tu tvoju dymovodovú ruru ktorá akože ide v susednej miestnosti dajme tomu pol metra alebo meter v dlžke napr. na zvyslo a privariť k nej normalne radiator a ten zamurovať v stene aby to pekne vyzeralo. Ide o to ab ybola co nejvecsia kjontaktn aplocha medzi radiatorom a dymovodom. Idealne keby si sam zvaril okolo dymovodu taky radiator žeby jako bol v strede, voda je dobre teplovodn emedium takže by sa raz dva ohriala a pekne by si si vykuroval.
    2. Zväčšiť tok teplovodného média napr. vzduch okolo teploodovzdávajucej plochy – dymovod. Takže stačilo by uple obyčajny dymovod napr. v dlžke 0,5-1m či už s navareným plechom rebrami alebo tym dedkom a integruješ tam ventilator. Stačí hocijaký šmejd len aby bol na začiatku čiže ib av kontakte s vzduchom v miestnosti ktory neni horuci. A samozrejm eab ynebol osadený blizo dymovodu lebo by sa roztopil ak by bol z plastu. Taky ventilatorik ak osadiš šikovne možno by ani moc nehučal, može mať časovač aby sa po zapnutí po 3 hod vypal lebo ti vyhasne v kachliach ked pojdeš spať. Alebo tam daš tlmič hluku čo je taka rura hrubšia, dlžky je cca pol metrova a metrova podl atoho aky ma utlm. Lebo ten hluk sa ti bude širiť vzduchom aj keby si osadil ventilator kdesik inde alebo ho obložil a na to je ten tlmič dobrý. Ale časť hluku okolo ventilatora sa určite pohltí ked to obložíš zvukoakumulač materialom.

  • janko

    Member
    6. septembra 2008 at 23:52 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    ale čo to je všetko komplikované stačí ked si kupiš alebo spravíš taký teplovodný výmenník na dymovod bud ten rura v rure alebo had alebo akakolvek podobná konštrukcia a na to napojíš atekvátny radiátor akurát s maličkým čerpadielkom. Ale apon možeš vykuriť takto aj kupelnu a predsien.

    a aspon bereš teplo ktore by inak išlo do luftu. Aj ked sa tym može znižiť tah komína resp. teplota spalín a potom zase može slabšie horieť a tym menej učinne. Ledaže by…

  • janko

    Member
    6. septembra 2008 at 23:30 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    a vlastne ak ťa to stenové vykurovanie zaujalo tak daju sa kupiť kachte teplovodné a takto čisto elegantne možeš polovicu vykonu odviesť samotiažovo do susednej miestnosti. Alebo s čerpadlom ak vykuriš aj kupelku, ja neviem ako maš steny, alebo keby si to daval do podlahy.

  • janko

    Member
    6. septembra 2008 at 23:17 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Čo sa týka liatinových kachlí je aj niečo horšie a kachle z oceľového plechu. Oceľový plech prehorí po čase.

    Jeden predajca mi raz povedal že cca do 3m resp. nepametam si presne netreba ventilator, čiže teplý vzduch samovolne prúdi. Len treba potrubie tepelne izolovať aby malo ťah. Ak treba ventilátor záleží od koncepcie ktorá môže pri lepšom štandarde prerásť do serioznej vzduchotechniky kde je riešená komora s filtrom, ventilatorom, tlmičom hluku, dohrev, chladenie, zvlhčovanie.
    Ale podla mna čím je všetko jednoduchšie tým lepšie. Resp. riešiť kvalitu klímy ale jednoducho s min. regulaciou, resp. max. samoregulovatelne. Napr. vlhkosť je riešená hlinenými omietkami a ostrovčekom zelene.

    Je viacero výrobcom vzduchotechniky, komponentov, ktorý majú v ponuke ventilátor na horuci vzduch, čiže pre teplovzdušné krby. či je niektorý lepší nemam skusenosti. Hlučnoať by som ale každopadnesa snažil eliminovať opatreniami ako osadenie ventilátora v zvukovo izolovanej komore idealne mimo obyt priestorov, za ventilator osadiť tlmič hluku.

    Presne si nepametám ale kdesi som čítal že aj vzt potrubi ej epotrebné po čase čistiť. Príde mi to síce smiešne lebo som ešte nevidel aby si niekto rozoberal potrubie pokial by to chcel kvalitne vyčistiť od prachu. Ale štandardne sa dáva prachový filter na začiatku kde vstupuje vonkajší vzduch z exterieru alebo aj z interieru ak je cirkulačný.

    Teplovzdušný systém ak je navrhnutý seriozne a nie amatersky tak dôsledne sleduje max teplotu a rýchlosť z výustok. Ak sa to spravne nenadymenzuje naozaj mož edochádzať k zvýšenému výreniu prachu ba až pocitu prievanu. Inak by k danému javu nemalo dôjsť.

    Rovnomerne rozdeliť výkon z jedného spotrebiča na dve miestnosti hold vyžaduje odpovedajúcu odovzdávaciu plochu. Ak nevystačuje ten nástavec je ešte aj škaredší

    Každopadne takto si možeš kupiť obyčajnu ocelovu ruru a na nu navaríš plechy to obložíš ako pri teplovzdušnom krbe a osadíš mriežky, pre väčší výkon dáš ventilátor.

    Alebo ruru a skonštruuj vymennik rura v rure a v strede bude voda no a sprav to že normalne tuto vodu len rozvediež v trubkach po sten eako stenové vykurovanie, navyše by bolo samotiažové. Tutok maš obrazok toho vymennika ktory sa da nakoniec aj kupiť a trubky v stene si spravíš sam ocelové pozin, alebo medenné.

    Možeš ešte spraviť to že tie kachle zapustíš mierne do niky aby tam bola dutina a ta bude mať mriežky dole a hore a tak bude cirkulovať vzduch do susednej miestnosti. Čiže prevezmeš tepelný výkon zo zadnej a prípadn ebočných strán.

    Alebo proste tu komínovú rúru ťaháš v susednej miestnosti hore dole a zakryješ ju teploodolné panely, priečkovky. A kedže spravíš takéto prekážky zalomenia pred napojením do komína možeš pripadne osadiť ešte koméínovú hlavicu na zvýšenie ťahu a potom to regul klapkou pri kachliach ovládaš.

    A ešte takéto nadstavce su

    Najlepši eby boli teplovzdušné kamna s vystupom zohriateho vzduchu ale tie robia asi len bulerjan a peletkové. Takže keby si si tie bulerjany preobil aby tie rury vyfukovali vzduch do susednej miestnosti.

  • janko

    Member
    28. augusta 2008 at 22:35 in reply to: akumulacna nadrz pod dlazkou

    A aký výmenník uvažujete použiť? Ten do dymovodu alebo zabudovaný v šporáku. Lebo šporákový som zatial našiel ib aod KZP
    na ti ev dymovode trochu nevyhody že pridúša ťah, zhoršuje ťah, a znižuje teplotu spalín, čím dochádza aj ku kondenzacii v komíne a slabšom ťahu. Takže vybrať ten správny typ výmenníka aby to ešte kúrilo. A inak ja osobne by som si dal komínový ventilátor alebo samotiažny a je mi to lauter fuk potom či tie spaliny ochladím na 80 celzia.

    len ked su tie trubky také tenké či to bude v tom stenovom samotiažnom dostatočne preťekať, a šak ked nebude date čerpadlo.

    Nuž ked zaizolujete tak neakumulujete, tak spetne asi…

    Ten plast to je fakt dobry napad, nemože to ani zhrdzavieť, stačí použiť vodeodolnu tep izolaciu čo sa týka bokov a vlastne nejaka zemna vlhkosť by nemusela byť dramaticka aj pre obyčajny polyst alebo to obaliť nopovou foliou a je vymalovano. netreba ani obmurovaváť.

    a vlhk ahlina sa vysuší a teplo bude pomaličky postupovať hore čo bude zase podlahové vykurovanie. akurát ked sa zosušia tie dosky tak budu špary, takže treba ich najskor uplne nadoraz vysušiť.

  • janko

    Member
    28. augusta 2008 at 18:39 in reply to: Energetický certifikat budovy

    To je riadne brutalna spotreba. A čo je nakoniec natom, prečo by niekto nemohol byť klobáskový študent. No pri predaji domu by ste mali horšiu cenu vo vaš neprospech. Treba si ho dať prepracovať a zadajte mu skutočné hodnoty pre kontrolu, určite tam má chybu. Aj ked je ten výpočet zjednodušený taký velký rozdiel by tam nemal mať. Alebo zjednajte cenu, vyzerá že to súka ako na bežiacom páse. Ked on išiel so spotrebou hore vy zas chodte s cenou dole. Kolko násobné prevýšenie spotreby napočítal tolko násobné zníženie ceny mu navrhnite.

  • janko

    Member
    28. augusta 2008 at 18:25 in reply to: komín nad klenbovou pivnicou

    priťaženie klenby j epotrebné ab yfungoval efekt klenby. otázka je aké j emaximálne zaťaženei aby sa nezbortila. na to vi eodpoved iba statik. ak bude daný základ plošný tým lepšie lebo sa váha komnína rozloží na večšiu polochu a nemôže dojsť k prípadnému lokálnemu prepichnutiu klenby. Ak spravíte komín dvojplášťový z rúr (ocel, alebo anikor alebo vonk. aj hliník podl aceny) nepotrebujete mať murovaný komín. Podl aestetiky komín prizníte alebo obložíte sadrokartonom, obmurujete priečkovicami. Ak je ale budova viacpodlažná…. komin by mal byť oddilatovaný od stropu ale možno by sa dal položiť na ten vrchný strop.

  • janko

    Member
    28. augusta 2008 at 18:09 in reply to: akumulacna nadrz pod dlazkou

    To je dobry napad s tymi plast nadržami. Otázka je aká bude najvhodnejšia expanzná nádoba, otvorená alebo uzavretá. Pri ohreve vody by nadrže zmekly, voda zvečší objem a nadrže by ruply. Ak sú ocelové stavané pre väčší tlak tak píšu max 95 C, ak pre menší napr. 0,6MPa tak 90 celzia. Ale ked ty nebudeš mať tlak tak ide len o to aby bola nejako opásaná ocelovými alebo plastovými baliacimi páskami kedže gravitačný tlak vody by teoreticky mohol spôsobiť prasknutie. Predpokladám že ich budeš izolovať tepelne a preto bude okolo nadrží stlačitelný priestor. A možno im to nič nespraví kdoho vie, nemám s tym skusenosti. Alebo daj menšiu teplotu napr. 80C a tym by sa jej vobec nemalo asi nič stať. Alebo to konzultuj s vyrobcom nejakých podobnych plastových nádrží. A daj vedieť čo povedia určite tvoj nápad použijem je super. A potom treba da asi nejaký plavák do tej otvorenej expanznej nádoby aby sa ti automaticky doplnala vyparená voda. Alebo dať uzatvorenú expanznú nádobu ale poriadne veľkú resp. takú akurát aby poňala ten zvečšený objem vody a aby nedošlo k vzniku veľkého tlaku v systéme.
    A tá regulácia no je ich viac treba si nakresliť schému zapojenia a konzultovať to s výrobcom danej regulácie. Výrobcov je vela. A oni doporučia najvhodnejšiu.
    A vlastn eto budeš mať solár, ele dohrev, murovaný sporák. no ďakujem pekne to bude slušná regulácia. Neviem či bude hentá stačiť.
    Asi by bolo najrozumnejšie to konzultovať s projektantom vykurovania. Aby sa to celé optimalizovalo. A ked to chceš robiť sám ten návrh tak si vypočítaj straty program fy Universa, zisti tep výkon vodného výmenníka v šporáku, potrebu teplej vody na kúpelnu a kuchynu a vykurovanie. Udaj polohu aby sa zistila intenzita slneč žiarenia, …

    Ale kolektory sú masné, prečo potom šetríš na nádržiach a zakopávaš ich, ked prasknú rozbyješ všetky podlahy? TO neni moc profesionálne. Navyše z hladiska stavebnej biologie nedoporučujem vodné nádrže pod izbami kedže zachytávajú – spomalujú radioaktivne žiarenie z podzemia a tym vytvaraju zle pobytové podmienky v miestnosti, týka sa to aj solarnych kolektorov, nemali by byť nad obytnými miestnostami. Neviem či je to pravda. A ešte to prudenie v trubkach vytvára energie ako podzemné prúdenie vody a je to nepríjemný pocit ako tzv dračie žily prútikárov.

    Netvrdim že tvoj systém neni OK len to treba utriasť aby to bolo kompatibilné s množstvom daností a požiadaviek.
    Napr. kolektory možu byť lacné plastové pre letnu sezonu. Ak sa jedná o šporák v ktorom by sa kúrilo a varilo množstvo tepla bude neurekom a potom by boli drahé kolektory zbytočné. Tiež neviem či je ohrev vody cez dymovodový nadstavec alebo je v šporáku integrovaná nejaká vložka. Tiež neviem ako je barak zateplený resp aké sú potreby tepla či to vobec šporáčik utiahne. Ak chceš akumulovať zo solárka celý rok tak to musia byť vákuové kolektory a omnoho večší počet ako iba pre pitnú vodu. čiže rádovo v stovkách tisícoch. A pri danej investícii je nejakých 50tis za ocel nádž s certifikátom primeraná položka. A navyše u nás nie su až tak slnečné podmienky na vykurovanie solárom. Takže celý výkon ak by sa jednalo o malý šporáčik by pripadal na elektriku a na to nie je potrebné vela akumulačných nádrží….
    sú to uvahy, lebo o tom moc neviem.,..

  • janko

    Member
    21. augusta 2008 at 21:49 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    A keď sa na tesno obmuruje bude zachované súkromie, zároveň ostane sálavá plocha z kachiel kedže priečka je tenká. Otázka je čo keby sa obmurovali bočné steny hrubým murikom zo šamotových tehál alebo iného materiálu do akej miery by sa tým zlepšila akumulácia, prenos tepla, večší podiel príjemnej sálavej zložky.

Page 11 of 16