[janko]

Neviem či by sa podarilo vytvoriť naterom suvislu difuznu vrstvu, ide o nerovnosť povrchu, špáry, napojenia k oknám. Náter zostarne, popraská. Možno keby sa ten polystyrén daval v dvoch vrstvach a medzi tie 2 dosky dať dačo. A ten náter nemusí byť lacný.

Ale skor ak tam nemá byť poriadna fólia tak ten polystyrén lepiť lepidlom celoplošne a do lepidla dať dáku protipliesňovú látku. Ono tá vonkajšia stena aj tak nemá nejaké parametre tepelnoizolačné, a podstatné je aby potom bola omietka difuzne otvorená.

Alebo použiť miesto polystyrenu keramický tepelnoizolačný náter napr. Thermal – Tec .

Polystyrtén je ropný produkt ktorý prechádza patričným výrobným cyklom kde sa určite používa velmi vela chemikálií, ktorých množstvo keďže sa domnievajú že je malé sa vôbec nesleduje. Ale najvia škodlivýn na váhu tam budú prímesy ktoré presné zloženie výrobca koli obchodnému tajomstvu často ani neuvedie. Môže to byť napr. hexabrómocyklododekán (HBCD) ako retardant horenia. Výrobcovia polystyrénu sa zubami nechtami byju o to že tato latka nie je škodlivá. S tým že sa používa všade inde do látok alebo automobilového priemyslu. To že v novom aute bolí večšina ludí hlava zo smradu to je iba nemeratelný nevedecký pojem. A dôvod použitia je hlavne cenový, bude to lacna chemikalia možno akoodpadový vedlajší produkt z vyroby niečoho ineho.

Citujem:

Hexabromocyklododekan (HBCD či HBCDD) cyklická organická sloučenina bromu.
Používá se jako bromovaný zpomalovač hoření, zejména v polystyrenových pěnách, které se užívají jako obalový nebo izolační materiál.
HBCDD je prezistentní, bioakumulativní a toxická látka. Diskutuje se jeho škodlivost pro životní prostředí, neboť byl prokázán ve vzorcích půdy a sedimentu, ale i ve tkáních ryb, ptáků, savců a vodních organismů
28. října 2008 Evropská agentura pro chemické látky zveřejnila oficiální kandidátský seznam nebezpečných chemikálií, které budou podléhat autorizaci v rámci směrnice REACH. Seznam zahrnuje i HBCDD

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hexabromcyklododekan
http://www.tsus.sk/

http://www.epssr.sk/index.php?id=6 -dole su word subory a posledne dva hovoria o škodlivosti

Ale chémie je dnes všade vela. Skôr by som položil otázku a kde nie je? A nesleduje sa to a vlastne asi ani nedá či to neobsahuje nejakú škodlivinu. Jak sa to vyrába a primiešava sa tam dačo tak to môže zreagovať aj do inej chemikalie.

Z požiarneho hladiska bol s použitím problém svojho času že na výškové budovy sa to nedalo dať ale možno sa to už prelomilo a spravily si atesty. A možno sa to nejako obchádza.

Do akej miery sa zamedzila škodlivosť polystyrénu obalením sadrokart je otázne. Určite to pomohlo. Keby tam bola folia ak oparozabrana… ale aj ta folia može mať primesy. Si treba pozreť že nové veci smrdia sa to uvolnuje vo večšej koncentracii. Ak sa teda dá tak použiť hlinené omietky na steny dodatočne. Íl dokáže naviazať tieto škodliviny zo vzduchu. Napr na rákos alebo použiť iba hlinený náter či stierku.

S tou plesnou to j eštandardny problem s vyššou vlhkosťou ked su tesne okná a chladne povrchy obvodových konštrukcií v miestach tepelnych mostov. Treba tieto dve veci eliminovať a može sa pleseň odstraniť a už by sa nemala obnoviť.

[janko]

Pri zahr krbe može šamot tehla robiť rovno pohladovú vonkajšiu stenu. Ak sa to má iba obkladať šamot pasikmy tak je to na zvážení či račej z tehly plnej palenej či beton aby to vydržalo to teplotne namahanie. Ale ak by sa malo šetriť tak aj celé z nepalených tehál. Ale ak sa ten krb bude používať zriedkavo tak…
Ale cenový rozdiel medzi pasikmi a tehlami nebol až tak markantný ide teda o hrúbku pásikov a či stavia z tej tehly na kant alebo na plocho.
Ale šak aj ten porobeton je z piesku, cementu a vápna takže niečo vydržať musí. Akurát je známy svojimi večšími objemovými zmenami ak je namáhaný vlhkosťou a potom stena praská.

Na stavbu komína platia normy a je potrebne použiť certifikované systémy s udelením revíznej správy či niečoho takého od kominára či niekoho takého. Takže potom to vyzerá tak že sa stavia komín z nejakého hotového systému napr. tie Qatro komíny alebo sa vymuruje z tehly napr. plnej palenej a vyvložkuje ale to sa už dnes nerobí iba pri rekonštrukcii. Ale ak si to niekto robí iba tak na občasné použitie bez potreby revízie tak v podstate z tehál pálených či surových spraviť prieduch prislušných rozmerov a vybavené.

čiže štandardne ytong pri komíne sa používa iba ked má plniť estetickú funkciu čiže zakryť nejakú komínovú dvojvložkovú rúru ktorá už sama o sebe tvorí finálny funkčný výrobok. Ale ak sa použije na vymurovanie tak svet určite nespadne, ked kominára zaujíma či je tam vložka. Problém by bol keby sa tam dala lacná vložka nejaký tenký materiál ktorý by prehorel, rozpadol sa a potom by bol dechtom a vysokými teplotami namáhaný ten porobetón, čo by asi moc nevydržal. Ale také tenké vložky sa dnes už asi nepoužívajú.

Celkovo by som ale pri akomkolvek použití porobetonu nezabudal na dôkladne vysieťkovanie povrchu vzhladom na to že sa môže nahrievať a viac pracovať čo pracuje aj beztak a praská. Ale bez vlastnej skusenosti su toto iba uvahy. Najlepšie je používať ako tak overené mateeriály lebo ked sa to nahycuje tak sa to raz dva potrhá aj so sieťkou a omietkou. Ledaže to bude iba oddelená stienka od šamotu a nebude to teplotne namáhané. Alebo to neomietať iba natrieť farbu.

[janko]

Problem sa zvyčajne zaludne vynorí až ked je stavba rozostavaná, fakturujú sa skutočne odvedené práce a tie sa navyšujú lebo žiaden rozpočet neni presný pokial sa jedná o rekonštrukciu. Tak sa z 2 mil. hravo stanú 4mil. Taktiež to býva často sposobené ziskuchtivosťou firmy a účtujú si kolko sa dá.
Investor bud má alebo nemá (nemá = má málo) peniaze. Ak má málo pojde do svojpomocnej realizácii a robí to na etapy. Ak má peniaze, tak nezáleží na tom kolko ich má ale minie úplne všetky a aj tak si ešte bude musieť požičať. Lebo každý ma na začiatku veľké oči vyberie si pekné drahé veci ale ako som písal hore množstvo vecí sa vynorí práce neskôr.

Už si nepametam kde ale je daky stavitel ktorý ma pozemky a z polska bere kamiony materialu , a naraz stavia napr. 8 domov a tak na subdodavky- špecialne tzb prace ma zlavu a takto stavia a predava domy vraj za 2mil aj s pozemkom.
Záleží ale od toho aký je to človek ten stavitel. Sú taký čo sa snaži aulahodiť investorovi a hladia na čo najnižšie ceny prác (tý su vytažený) a sú aj taký čo podvádzajú a tých je najviac.

Ale pride mi že svojpomocna realizácia je najlepšia lebo dom za 2mil na kluč si postaví človek s rodinou či kamaratmi za 1mil. Trvalo by to 1/2-1rok. A keby mal zarabať na ten ušetrený milión pri plate 15tis tak by musel zarabať iba na dom 6 rokov. Moja babka sa stavala dom aj s mužom. Iba si občas zavolala jedneho zaučeného majstra murara. Cez den zarabali na stavebný materiál a pobede robily na dome. Ked bola vyplata kupili ciment, o mesiac cihly, a atd. Furik, miešačka a išlo sa. Vtedy ale boli ludia zvyknutý pracovať, mali dobru stravu a praca bola viac fyzická ktorá človek av podstate nevysiluje ale posiluje. Dnes je večšina v kancelarii a su viac unavený že dokažu už len pri telke sedieť. A v podstate nebolo aj tak čo iné robiť, bud na poli alebo si stavali dom. Také zbytočnosti zabavy ako dnes neboli vtedy. A peniaze sa tolko neminali ked nebolo treba. Potraviny boli lacné. Žiadne mobily, plyn, drahá elektrika. Všetko čo sa zarobilo sa premenilo na trvalé hodnoty ktoré ostali človeku.

[janko]

Posielam ti navody. Konštrukciu z dreva či drevotriesky. Ale skor to ber ako inšpiráciu, treba vychádzať z toho čo kupiš alebo najdeš. Ešte mam navody na budky pre netopierov, včely, vtakov, motýlov, kryso pasca. Bolo to na torente, ale strašne vela 6GB o drevostavbách (aj mosty, sklenniky, altanky, domy, nabytok), tak som vybral iba tu budu pre psa.

[janko]

http://www.krbove-kachle.sk/
Sú aj kanadské velmi kvalitné krb vložky a kachle s učinnosťou nad 80% s dobou prikladania 6-16hod.

[janko]

Som tam prehodil dve slová aby som niekoho nepoplietol, tak opravujem.

Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevo kde už drevoplyn pekne horí.

Spôsobov ako spaliť drevo je tolko kolko je ludí.
Takže aj roštové ohnisko môže byť spravené ako bezroštové v zmysle otázky ako sa bežne chápe bezroštové ohnisko (teplo akumulačná masa šamotu podporujúca rozklad dreva na drevoplyn a zjednodušené samorozkúrenie do 1ďna po vyhasnutí). Rošt totiž môže byť tvorený iba škárou a spodok može byť zo šamotu. Možno by sa mohla dané členenie rozšíriť o nasledovné:

Roštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu zo spodu
Bezroštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu z boku alebo bez primarneho vzduchu a teda väčšina primárneho vzduchu je nahradená sekundárnym vo vrchu krbového telesa

Je tendencia približovať spaľovanie dreva v krboch formou vyvíjania drevoplynu, ako v drevoplynových kotloch. Nemecké krby majú mikroprocesor ktorý sníma sondami množstvo splodín a teplotu v miestnosti. Takýmto spôsobom automaticky regulujú množstvo primarneho a sekundárneho vzduchu ktorý kolíše podľa stavu rozhorenia dreva od naloženia po dohorenie a zároveň potrebu tepla čiže výkon krbu.
A potom ešte okrem účinnosti horenia je vylepšovaná účinnosť resp. množstvo odobraného tepla zo spalín do miestnosti či akumulačnej hmoty.

Tie kvalitné krby či pece na drevoplynovom princípe robia iba to že znížia množstvo primárneho vzduchu (alebo primárny vzduch sa úplne odstaví) iba do takej miery aby sa udržiavalo žeravé jadro drevenného popola aby sa mohol uvolnovať drevoplyn z dreva prihodeného na vrchu. Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevoplyn kde už drevo pekne horí. Tento spôsob drevoplynového horenia ma takú nevýhodu že uvolnený drevoplyn resp. dechty sa nerozkladajú prechodom cez žeravé jadro tak ako to je v bežných drevoplynových kotloch, kde je smer drevoplynu opačný tj. dole pod ohnisko. Ale ono to až tak nevadí, resp. čmudí to iba trochu ked sa to drevo suší ak je vlhké, a ked sa začína rozkladať. Akonáhle sa rozhorí tak sa to stabilizuje a treba davať duché drevo.

Tiež zaujímavé odkazy
http://www.stove.ru/
http://www.ekodum.cz/energy/wood/Peters_house_1/popelnik.php
http://heatkit.com/html/assy-hk.htm

[janko]

Spôsobov ako spaliť drevo je tolko kolko je ludí.
Takže aj roštové ohnisko môže byť spravené ako bezroštové v zmysle otázky ako sa bežne chápe bezroštové ohnisko (teplo akumulačná masa šamotu podporujúca rozklad dreva na drevoplyn a zjednodušené samorozkúrenie do 1ďna po vyhasnutí). Rošt totiž môže byť tvorený iba škárou a spodok može byť zo šamotu. Možno by sa mohla dané členenie rozšíriť o nasledovné:

Roštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu zo spodu
Bezroštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu z boku alebo bez primarneho vzduchu a teda väčšina primárneho vzduchu je nahradená sekundárnym vo vrchu krbového telesa

Je tendencia približovať spaľovanie dreva v krboch formou vyvíjania drevoplynu, ako v drevoplynových kotloch. Nemecké krby majú mikroprocesor ktorý sníma sondami množstvo splodín a teplotu v miestnosti. Takýmto spôsobom automaticky regulujú množstvo primarneho a sekundárneho vzduchu ktorý kolíše podľa stavu rozhorenia dreva od naloženia po dohorenie a zároveň potrebu tepla čiže výkon krbu.
A potom ešte okrem účinnosti horenia je vylepšovaná účinnosť resp. množstvo odobraného tepla zo spalín do miestnosti či akumulačnej hmoty.

Tie kvalitné krby či pece na drevoplynovom princípe robia iba to že znížia množstvo primárneho vzduchu (alebo primárny vzduch sa úplne odstaví) iba do takej miery aby sa udržiavalo žeravé jadro drevenného popola aby sa mohol uvolnovať drevoplyn z dreva prihodeného na vrchu. Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevoplyn kde už drevo pekne horí. Tento spôsob drevoplynového horenia ma takú nevýhodu že uvolnený drevoplyn resp. dechty sa nerozkladajú prechodom cez žeravé jadro tak ako to je v bežných drevoplynových kotloch, kde je smer drevoplynu opačný tj. dole pod ohnisko. Ale ono to až tak nevadí, resp. čmudí to iba trochu ked sa to drevo suší ak je vlhké, a ked sa začína rozkladať. Akonáhle sa rozhorí tak sa to stabilizuje a treba davať duché drevo.

Tiež zaujímavé odkazy
http://www.stove.ru/
http://www.ekodum.cz/energy/wood/Peters_house_1/popelnik.php
http://heatkit.com/html/assy-hk.htm

[janko]

Som si preratal učinnosť tej peletovej krbovej vložky Vianna vyrobca Španielsko a je 53%, tiež iné modely od toho výrobcu. Pričom iné podobné z Taianska Edilkamin alebo Extraflame maju 83% učinnosť. Takže tam asi bude jeden dovod toho cen rozdielu. Ale dá sa to ošáliť komínovým výmenníkom s ohrevom do vody ktorá ohreje radiatory a boiler. Ale ten komínový výmenník by bol praktický aj pri tom účinnejšom krbe lebo sú všetky turbo takže ťah komína nemusí byť dosiahnutý vyššou teplotou spalín. A neveril by som ani tej 83% účinnosti, to bude určite nejaká teoretická v idelnych podmienkach ktoré sa počas praxe nedokážu dosihnuť.
Ak by ale bol ten 30% rozdiel v účinnosti tak ročne to spraví cca 10tis. Sk ak tou vložkou vykurujem celoročne. Čo sa mi vráti za 3-4 roky podla modelu. Za predpokladu že by som to teplo ešte nebral zo spalín z dymovodu tým prídavným výmenníkom. Jeho použitím sa totiž účinnosť aj tak vyrovná.

[janko]

kniziek o svojpomocnej vystavbe peci je vela napr.

a ešte v inych komentároch boli 2 knižky o peciach

čo si pametam jak som prečítal zopar knih o tom tak spajanie kachlic hlinou ma vyhodu že sa da hlina polahky znova opraviť kdežto so šamotovou maltou už to ide ťažšie. Dnes sa da kupiť oboje už zarobene.
a ešte ten kachliarsky drat treba a šamotové tehly a platky.

Nerobil som to ale príde mi to taká prplavá robota ako nejaké panské huncútvo čo si robia dospelý chlapci rôzne modely parných strojov. Čo slovák to majster a určite ten pocit radosti ked to je hotové a funguje stojí za to. Aj ked neviem či v tejto dobe maju ludia ešte čas na niečo iné ako chodiť do roboty. A nakoniec určite by som mal radosť aj keby mi to druhý postavil, hlavne že je teplo.

Ja osobne by som nevidel nijak dramatické ak by ten krb nevykuril ten dom. Čo sa može stať, pomrznuť nepomrznete, tak sa teplo oblečiete. To boli časy ked bolo v domoch chladno, dnes už je všade samé teplo. Kedysi sa muselo furt vonku niečo robiť aby sa človek dobre okysličil a bol zdravý.

[janko]

Vlastne sory ty až teraz som si prečítal tvoje upresnenie že vlhne iba vnutorná omietka iba 20cm pri podlahe v zime. Keďže je to pri podlahe tak to bude asi podzemná vlhkosť a tým že bola cementová ta omietka čiže bránila vysychaniu vlhkosti zo steny tak sa odúvala, sa rozpadla. Pri kamennom múre možu byť problémy aj s kondenzáciou ale dajme tomu že je to vlhkosť vzlínajúca. Vzhladom k tomu že poškodenie je tak malého rozsahu podľa mňa bude stačiť sanačná omietka. Len by som sa pre istotu poradil s výrobcom či netreba dať nejaký podkladový náter, používa sa na stabilizovanie podkladu ak sú soli vytlačené na povrch steny agresívne ale tie asi ostali v omietke alebo koli niečomu inemu. Ale kedže nie som realizator možno to pojde omietať aj priamo na kameň.
A niekedy by mohlo pomocť že by sa pri podlahe vysekala dražka v spojovacej malte kamenneho muriva a natre sa to stierkovou hydroizolaciou. Tato stierkova hydroizolacia by potom bola aj pod omietkou pri podlahe takže by vlhkosť to mala sťažené aby sa nedostavala do omietky. Ale to je iba uvaha neviem aka je podlaha či ma byť prevetravaná alebo je cementová a potom taký hydroizolačný mostík pod omietkou je v pohode. Alebo nejaká hydroizolačná malta.

[janko]

Ale domnievam sa že skor že ide o kombinaciu viacerých vplyvov ako pričina poškodenia tej omietky. Pôjde o namáhanie sokla vzlinajucou vlhkosťou od zakladov, ale tejto vlhkosti tam nemusí byť veľa alebo iba lokálne, keďže bežný máloporovitý kameň nevedie až tak moc vlhkosť a teda vlhkosť vzlína spojovacou maltou alebo tým čím to spájali. Podľa toho aká tam bola predtým omietka sa vlhkosť dostala vyššie, čiže omietk abola tvorená cementovou škrupinou alebo sa vlhkosť ostávala nižšie ak bola omietk aparopriepustná na vápannej alebo hlinenej báze. Takže tým že omietka pravdepodobne s prímesou cementu sťažil sa prechod vlhkosti k povrchu avšak omietka bola prevlhčená. Postupným namáhaním mrazom sa začala praskať. Do malých praskliniek sa dostávala stekajúca voda z dažďov ktorá účinkom ďalších mrazov trhala omietku a tým že kameň je relatívne hladký a povrchovo cez vzlinaju vlhkosť prevlhčený a celkovo spojovacie sily medzi omietkou a stenou vysokou vlhkosťou v omietke zdegradovali začala omietka opadávať a ľahko sa odlupovať.

Takže domnievam sa že ako opatrenie na odstránenie danej závady by stačilo vytvoriť prevetrávaný sokel z nopovej membrány ale iného materiálu napr. georohoží, pričom povrchová úprava na sokly by bola tvorená nejakým odolným materiálom voči stekajúcej vode z dažďov a striekajúcej vody z terénu. Býva to kamenný obklad alebo nejaká omietka (už nemusí byť sanačná) ktorá sa dá aj vapkou umyť. Taký sokel býva okolo 0,5m podľa estetiky proporcií navrhnúť a ešte podľa hrúbky múru a množstva vlhkosti aby stíhala cestou hore vyschnúť a nerobila vyššie šarapatu. Nad soklom by už mohla byť obyčajná omietka po prescnutí muriva, alebo sanačná ak by tej vlhkosti tam sa z nejakých iných dôvodov bolo viacej, napr. ak by sa jednalo o to že časť muriva by bola postavená z viac vode nasiakavého materiálu, čo je možné v súčasnosti diagnostikovať na rozsahu poškodenia omietky.

tunak je firma na georohože

ale nemám to overené použitie georohože na odvetrávaný sokel, to ma iba teraz napadlo. Ale nopová membrána sa na to bežne používa, je opatrená geotextíliou aby sa dala z jednej strany omietať alebo lepiť obklad. Z vrchu sa dá typová lišta aby sa to odvetrávalo.

Ale samozrejme ak odstránite vlhkosť priamo pri základe ako sa písalo v iných príspevkoch použitím nopovej membrány a drenážou tak by už nemusel ísť prevetrávaný sokel ale priamo sanačná omietka. Klasická omietk aby teoreticky mohla ísť tiež ale je to risk. Pokial by ste ale použil radikálnu úpravu muriva ako podrezanie alebo chemickú injektáž a pod. tak by už mohla ísť obyčajná omietka alebo soklový obklad skludom. Metód na odstránenie vlhkosti v murive je veľmi veľa ale najpoužívanejšie sú iba niektoré. …

[janko]

Celá záležitosť môže a nemusí byť komplikovaná. Zaujímavý je tento článok o nejakej betónovej opornej steny poškodenej vlhkosťou kde aplikovali sanačnú omietku.

Domnievam sa že treba poznať vlastnosti navrhnutého materiálu a danej steny napr. v zmysle otázok:
– ako bude držať sanačná omietka na jestvujúcom kamennom murive, či netreba dať výstužnú sieť (poplastovaný drát, alebo pozinkovanú, alebo celoplastovú?), ako omietka prilnie k hladkému kameňu, alebo treba použiť podkladový spevňujúci náter pod omietku?
– v akom stave je kamenný múr z hľadiska statiky, či nepracuje a tým by omietka bola viac namáhaná
– ako bude celý povrchový systém namáhaný mrazom ak je materiál mokrý
– ako je namáhaný povrchovou vodou daždovou
– koľko je vlastne tej vlhkosti v sanačnej omietke a aké vlastnosti má ta voda, či je velmi zasolená. Po čase sa totiž omietka zaplní soľami a zase prerazia na povrch.
atd…
Mnohé tieto neistoty sa jednoducho vylúčia ak sa prijmú opatrenia na odstránenie zdroja vlhkosti.

[janko]

sanačná omietka sa používa na vlhkú stenu. konkretny produkt sa može zistiť sanačnou analýzou alebo cez konzultačné centrá alebo technické poradenstvo výrobcov jednotlivých produktov.

Nechcem robiť reklamu baumitu a hlavne preto že výrobcov sanačných omietok je vela druhov a nemožem vedieť či sa zrovna na tento prípad nehodí nejaká iná, ale aj tak si človek zvyčajne kúpi to čo mu daju v najbližších stavebninách.

[janko]

a ešte by som dodal, tá nopovka ktorú si tam zaiste si ju tam vlastn edal z dôvodu aby si nebaranil vlhkosť a potom ju odvádzal pri stenách ale naopak tým že môže celoplošne sa odvetrávať po celej plochy podlahy pod nopovkou tak vlastne k stene sa nedostane žiadna a tým je celý systém velmi účinný a bezpečný. Murivo resp. základ obsychá zvonka aj zvnútra. Vlhkosť síce môže naďalej vzlínať cez základovú škáru a steny môžu naďalej byť mokre a plesnivé. Záleží naozaj kolko je tam tej vlhkosti. Ešte by mohlo pomocť ak jej tam je vela zvnutra tiež obkopať základ a obložiť základ nopovkou. On tam navyše ten základ je velmi plytko ak tam vobec nejaký je takže potom treba kopať hlbšie než je základ , ale to sa zase nemôže robiť všade, a to najmä pokial ide o večšie zaťaženie posobiace na stenu alebo tenký múr. Ale zvyčajne zabere nopovka z vonku do poriadnej hlbky napr. 60cm alebo hlbšie. Keďže tým že spravíme prekážku podzemnej vode tak poklesne aj na druhej strane čiže z interiéru ale zas nie až na velkú vzdialenosť, ale tolko čo sú vonkajšie múry to hej.

A ešte keby si chcel nopovku učinejšiu a teda vyššiu vyšku nopov aby to tam viac vzduch prudil tak je tunak dobrá cena Nopová membrána hr.20mm PM-S20, 80sk/m2+dph. firma PTK Progres TK Veľkoobchod:Kamenná5,Žilina,Tel.:041/7235748,7003621,7001933,Fax:041/7003622,e-mail:sklad@progrestk.sk
a obyčajnú 8mm majú za 26sk/m2+dph.

Vlastne sa tak nemusia potom dávať tie klenbové dielce Rexcom ktoré asi nebudú 2x lacné ako napokon všetko. Ale zas tie dielce majú aj iné výhody.

Ale napokon ked máš drenážny štrk v podlahe tak vlhkosť už neprejde hore nech robí čo chce takže nemá dôvod ísť k múrom aj keby si to ucpal nad tym drenažnym štrkom hocičím. Vlhkosť bude vlastne koncentrovaná pod štrkom kde sa zastaví a bude iba odparovať. Takže to odvetranie tej dutiny by som zrejme vydel skôr ako protiradónové opatrenie ak by bola podlaha netesná aby sa to odviedlo cez diery v stene, ale skôr sa domnievam že dôjde k opačnému efektu a to že bude ešte viac prúdiť vzduch z toho podložia cez prípadné netesnosti v podlahe, vzhladom že na rozdielne tlakové pomery vonkajšieho a vnutorneho vzduchu. Ale takých ntesností nemusí byť napokon vela. Ale iné by bolo keby to odsávanie vlhkeho vzduchu podpodlahového priestoru bolo riešené podtlakovo čiže nejakým ventilátorom, samočinným alebo motorickým.

vidím že fylozofovať sa dá o hocičom

[janko]

Totok vlakno je už dlhe abych ho cele čítal, ale aj tak pridam niečo malo.

A. Vonkajšia úprava nopovou fóliou, štrkom s geotextíliou a drenažnou rúrou je z viacerých dôvodov. Keď poznáte ich význam môžete improvizovať podľa stavu konkrétneho prípadu-lokality. Geotextília zachytáva jemný íl ab yneupchával drenažnu ruru. Štrk umožňuje rýchle vsiaknutie povrchovej a podzemnej vody do drenážnej rúry. Nopová fólia je poistka (v stavebníctve je úplne bežné že sa všetko istí dvojnásobne) aby sa kk múru nedostala ani kvapka vody a taktiež aby múr mohol neprerušene vysichať. Ale taktiež by som mohol povedať ak sa tak systém navrhne že štrk je poistka a nopová fólia je dostačujúca. Takže ak chcete vynechať jeden z týchto prvkov tak to musíte premyslieť. Hypoteticky ak sa jedná iba o vzlínajúcu vlhkosť tak stačí prihodiť nopovku, murivo vysichá a neni treba štrk. Pokial tam okrem toho chýbajú strešné rýny tak treba ich tam dať alebo doriešiť detail na povrchu aby voda nestekala po murive za nopovku, čiže ochraniť ju typovým ukončujúcim profilom, tak aby sa zachovalo odvetrávanie. Pokial ale ta voda z ryn tečie iba tak po zemine tak si vsiakne a zas sa vyparí čiže nemala by sa dostať až k murivu. POkial je tam ale vysoká hladina spodnej vody, alebo nejaký podzemný prúd ktorý naráža na základy alebo to tam velmi zamokruje tak nopovka ak nebude tesne spojená môže prepúšťať vodu až k murivu preto je tam štrk osožný, ale nemusí ho tam byť veľa, keďže voda v ňom spadne šusom dole k drenžnej rure. Potom je ale zase na zváženie či je tam nopovka potrebná keďže voda stečie cez štrk dole a k muru sa nedostane.
– fakticky ale ked by základ spravily z poriadnych kameňov tak by to nemuselo tolko prepúšťať vodu, ale to nespravily keďže tam máte vlhko. Ale dalo by sa to relatívne lacno riešiť chcemickou injektážou svojpomocne. Takých firiem je habadej čo to lifrujú, chémie plné barely. Tých pár kamenov vždy obídete, keďže clona nemusí byť v rovine ale aj sa vlniť. potom ešte zaizolovať podlahu a máte sucho v ponožkách.

B. avšak vlhký vzduch zas nemusí byť k zahodeniu. deti sa chodia liečiť k moru a do jaskýń kde je taky vlhký aj chladny vzduch. Ale plesne by tam zrovna nemuseli byť, zrejme tý naši predkovia mali aj na to nejaku fintu. Podla mna ílová omietka kde nie je organiky material by nemusela plesnivieť. A drevo v podlahe myslím tie podkladové laty-hranolky ak sú v tej ílovice tak by to mohlo smbioticky fungovať aby to drevo niečo vydržalo. A dobre ho napustily konopnym olejom. Ale ak sa nejako obmedzí do rozuumnej miery vlhkosť tak by možno nemusel vzniknúť nejaky velký problém.
Akurát ludia šetria energiu resp. chcu mať riadne vykurené a tak už aj tep izolaciu chcu v podlahe a ta nema rada zvyčajne vlhko a už to treba zaizolovať.
– ale ty ked davaš nopovu foliu do podlahy ta potom funguje ako hydroizolácia a obvodové vetracie kanaliky iba odvadzaju vlhko čo by chcelo isť k stenam od podlahy. Podstatné je že tá drenažno-vlhko-sušiaca rura je dobre obsypana v drenažnon štrku podlahy a tak ma určitý rádius záberu.

C. hlinená capkanica plesnivie ked pomaly vysichá a bude tam organická hmota ako slama. ono čo som čítal že jak sa robily kedysi hlinené podlahy tak sa to bud niečím natrelo alebo sa to ubíjalo a ubíjalo. Skopírujem sem dačo o tom čo bolo na internete:

1.
Eugen Nagy, Manual ekologickej vystavby ( a Gernot Minke, protoze v
manualu jsou fotky z jeho knizky a citovan je jeho vyzkum):
Do povrchove vrstvy se pridaval lneny olej (coz je casto hlavni soucast
podlahovych oleju). Dlouho to schlo a ponekud pachlo (predpokladam, ze
jenom do vyschnuti). Minke tvrdi, ze s tim mel nejlepsi vysledky.
Kaseinovo-vapenne lepidlo je dalsi moznost. To vam bude ukrutne smrdet,
paklize to nevyschne do 3 dnu, to je osobni zkusenost s omitkami, kam ho
pridavam. :-)

David Easton, The Rammed Earth House.
Pan Easton si zalozil zivnost na michani cementu do hliny, takze pouziva
soil-cement, coz je vlastne beton vyrobny z cementu a hliny misto kameniva.

Hugo Houben, Earth Construction – A comprehensive guide
Konska moc a volska krev jsou tradicni zalezitosti. Doporucuje take
lneny olej redeny terpentynem a vosk jako finalni upravu.

A jako perlicka na zaver z Minkeho knihy:
Tradicni nemecky postup zpevneni povrchu. Posypal se Fe3O4, coz jsou
nejspis okuje, nebo struska z kovarny a spolu s kravskou zluci, nebo
krvi se to dusalo.

2.
Polahový olej je špatný nápad.
> > > Do hliněné podlahy se ze zásady nemůže namíchávat nic cizí, končí
to
> > > špatně. Smradem. Jediná výjimka je cca 3-5 % cementu pro zvýšení
tvrdosti.
30 procent cementu, tenka vrstva, sablonou rozdelovana na dlazdicky

> > kvuli rizenemu popraskani a epoxidovej lak nakonec.
Vzhledem k tomu, ze je to beton, a ten se venku pouziva…
Jenom by se tam mela pridat nejaka protimrazova prisada.
Normalni beton se pri tuhnuti trochu smrstuje a delaji se v nem
trhlinky. Kdyz se do nich v zime dostane voda, beton roztrha.
Ta prisada ma zabranit smrstovani a tim vzniku tech trhlinek.
Nejsem odbornik. Dobre informace najdete na http://www.mct.cz

Mimochodem, David Easton pouziva pro tento material termin soilcement a
pouziva ho stejne jako beton.

U fotky te podlahy pise:
A stamped floor has the visual quality of tile with the speed of a
one-step installation. The technique takes practice and good timing.

Neboli, napoprve se to nemusi povest.

3. http://www.hlina.info/cs/hlinene-stavitelstvi/hlina-stavebni-material/tradicni-technologie.html
Mazaniny
Hliněné mazaniny byly velice rozšířené, a to nejen v hliněných domech, ale i později v domech z pálených cihel. Dokonce byly uvedeny v ČSN 1168-1939 (Českomoravská společnost normalizační) Provádění prací zednických a přidružených. Citujeme:
„Hliněná mazanina.
235. Hliněná mazanina se připravuje z čisté cihlářské hlíny, stejnoměrně za mírného kropení prohnětené vaznými látkami (např. plevami, pazdeřím, řezankou apod.), jichž se přidá polovina objemu hlíny. Nanáší se ve vrstvách asi 60cm tlustých a dusá se tak dlouho, až se udusaná vrstva sníží asi o 1/3. Poslední vrstva se dusá zvlášť pečlivě několikrát, dokud se tvoří trhliny
236. Rozeznává se hliněná mazanina:
půdní obyčejná (pod střechou), která se nanáší v jedné vrstvě a po udusání (zhutnění) se posype jemným pískem; tloušťka hotové mazaniny je obvykle 8 cm;
půdní s izolační vložkou, která se dělá jako mazanina podle písm. a), avšak na dřevěnou konstrukci se před nanášením mazaniny položí vrstva impregnované lepenky (K 200/D podle ČSN 1172);
mlatová, která se nanáší v několika vrstvách a jejíž poslední vrstva se před dusáním polévá hovězí krví nebo čpavkovou vodou a posype popelem; celková tloušťka hotové mazaniny je obyčejně asi 30 cm.“
4.

Výběr vhodného materiálu – zeminy. Pro zhotovení kvalitní podlahy je potřeba soudržného a mazlavého jílu.
Vykopání jámy (hliníku) v zemi – určené pro zpracování jílu.
Naložení jílu do jámy, zalití vodou – připravovaný materiál se nechá odležet a důkladně prostoupit vodou (vhodné jámu zakrývat chvojím)
Prosolení jílu v jámě a několikeré důkladné prošlapání – nutnost dosáhnout konzistence podobné těstu (ne maltě).
Do jílu se přidává sůl, která v podlaze drží vlhkost a zabraňuje degradaci materiálu vlivem vysychání.
Z připraveného kvalitně prohněteného a se solí promíšeného jílu se vytvarují kostky o hraně cca 15cm – tyto kostky musí být vláčné, nesmí však obsahovat přílišnou vlhkost.
Úprava povrchu na který bude hliněná podlaha položena – odstranění nesoudržných částí, důkladné provlhčení pro zvýšení přilnavosti.
Kladení podlahy – jednotlivé kostky se umísťují vedle sebe a připraveným dřevěným tloukem se silou přibíjí vedle sebe tak, aby došlo k vzájemnému propojení a slynutí v jednu celistvou hmotu – čím sušší prostředí, tím musí být hliněná vrstva silnější.
Po částečném vyschnutí je nutné cca 1 měsíc udusávat podlahu těžkým dřevěným dusadlem – tak aby došlo ke skutečně důkladnému propojení materiálu a netvořily se trhliny.
V průběhu celé dlouhé přípravy podlahy se musí zabránit rychlému vysoušení jílu a proto je jí potřeba přikrývat chvojím a dle nutnosti kropit vodou.
Hotová hliněná podlaha však potřebuje neustálou údržbu – udusávání povrchu, vlhčení, domazávání oddrolených částí.
Na upravenou hmotu hliněné podlahy lze provést vrchní vrstvu mazaniny, která se v minulosti musela upravovat i několikrát do měsíce.
Vrchní vrstva mazaniny se provádí z důkladně prohněteného jílu rozdělaného ve vodě na hustou kaši promíchanou s plevami, otrubami či koňskou nebo kravskou mrvou (tyto přísady zajišťovaly soudržnost a trvanlivost materiálu a zvyšovaly tepelně izolační vlastnosti).
5.
Ubíjaná hlinená podlaha. Realizuje sa najmä vtedy, keď chceme masívnu akumulačnú prírodnú podlahu, ktorá umožňuje, aby vlhkosť mohla zo spodných vrstiev prechádzať do interiéru. Je vhodná pre nové domy, stavané s ohľadom na ekologickú stopu. Využitie nájde aj pri rekonštrukciách domov, ktoré nemali hydroizoláciu spodnej stavby. V tomto prípade sa rieši skladba podlahy so štrkovým násypom, ktorý preruší kapilárne vzlínanie. Na štrk sa nasype vrstva expandovanej hliny – keramzitu, ktorá slúži ako tepelná izolácia i na pohlcovanie vlhkosti. Na keramzit sa nanesie hrubšia vrstva hliny, ktorá sa napustí ľanovým olejom. Veľmi namáhaný priestor, ako napríklad vchod, sa môže upraviť kamennou alebo terakotovou dlažbou uloženou do hliny. Dôležité je zachovať difúznu otvorenosť materiálov.