janko
Forum Replies Created
-
S tou klietkou som vedla. ale nevadi. mam ju a hadam prezijeme. trochu robi problem- vychadza z nej hrdza ale teraz som ju zakryvala cisto vapennou omietkou. Tak vam o tyzden dam vediet ci sa pod vapnom hrzda skryla. :lol:
neboj sa kety, klietku uzemni a bude fungovať ako tienenie elektromagnetického vlnenia odhadujem 15GHz až 0 Hz ale asi s nie moc velkou učinnosťou nakoľko tie orig tieniče tvoria jemnú sieťku alebo hustejšie vlakna rozptýlené v omietke. Ale podstatné je aby si to uzemnila napr. na hromozvod aby to nahodou nepôsobilo ako anténa.
A keby predsa to odtienilo alebo deformovalo niečo z priaznivo pôsobiaceho elektromagnetického prírodného vlnenia zemegule tak to tiež nevadí lebo to naše obytné prostredie je už beztak tak ovplyvnené činnosťou človeka resp. strojov že o jednu škodlivinu viac alebo menej nehrá žiadnu rolu. Beztak sa musíš nejak rekonvalescentovať pokial žiješ večšiunu dna resp. zdielaš umelé veci sučasnej modernej spoločnosti.
Isto bude najlepšie bývanie v domčeku z prirodnych materiálov (drevo, slama, hlina, kameň) niekde v či pri lese pod korunami stromov ktoré tienia žiarenie z vysielačov a prepúšťajú to čo je pre nás zdravé. A človek dýcha čistý vzduch, počúva spev vtákov, je zdravú doma dopestovanú stravu, fyzicky pracuje v prírode. Ale hold taký luxus nadštandard si dnes málokto môže dovoliť a ak tak platí jak mourovatej. Ono málokto si to zatiaľ uvedomuje ale nejde len o to žiť ale o kvalitu žitia. Nakoniec celkom fajn by sa mohlo žiť vo vezení kde má človek teplú stravu, kopec volného času, kamarátov. Ale časom keď sa bude dať vo vezení nakupovať, neobmedzene pozerať internet, robiť deti tak si myslím že vezenie sa stane jednou z najzaujímavejších destinácií.
-
Tom Rijven v akcii6. – 16. júla 2009
MEDZI SLAMOU A HLINOU
Otvorený workshop o slame a hline ako stavebných materiáloch pod vedením svetoznámeho staviteľa takýchto stavieb – Toma Rijvena (NL/F), ktorého kniha Medzi slamou a hlinou bola pre nás jednou z najväčších inšpirácií pri stavbe divadla S2. Tom Rijven je experimentátor, staviteľ a učiteľ, cestuje po svete vo svojom karavane z workshopu na workshop a zo stavby na stavbu a je okrem iného autorom patentovanej technológie „Cellule sous tension“http://www.stanica.sk/main.php?page=ATELIERY&lang=SK
http://www.habitatvegetal.com/assets/docs/entrepailleetterre.pdf
a klasika v zajezke
10.-12. júla 2009
Staviame zo slamy a hliny u Alenky -
Co na to povies? Ja zatial vaham a hladam dalej.
Dobrý nápad za rozumnú cenu. Ked si zoberem že by uplne stačil na tu letnu prevadzku plechový sud na čierno natretý tak toto sú oproti tomu švajčiarske hodinky. A keďže je z vrchu komôrkový polykarbonát tak by to mohlo fungovať aj v prechodnom počasí. V jednoduchosti je krása.
Kamarat mi vravel že tieto by tiež mohli byť zaujimave cenovo ale nemaju tam cenník zostáv
-
Dakujem Janko, zatial som s kolektormi zamrzla. Nasla som nejake,uz hotove aj s bojlermi za cenu nejakych 28 tis aj s montazou, to by stalo za uvahu, avsak, cim viac viem, tym viac viem, ze nic neviem :lol:
Tak este musim studovat…Casto sa spomina poruchovost, potreba vymeny suciastok, kratka zivotnost clankov,atd atd… Takze patram dalej, co sa oplati.Kazdopadne mi ide o ohrev vody.Apple to je dobrá cena a máš prosímťa kontakt na tu firmu?
-
Už je to tak lacné že sa to asi neoplatí improvizivať. Ale keby predsa tak ak by išlo o letnú prevádzku tak sa dá aj takto:
alt.1
zobereš stare drevene okno z panelaka, natreš čiernou farbou vnutorne sklo, zalepíš utesniš silikonom. osadiš hadičky vstup a výstup, napustíš vodou, daš obehove čerpadlo na nejaky obyčajny pračkový termostat možno regulovatelny ktory na dajme tomu 60celzia zopne. Termostat osadiš vonku zo spodu okna. A k tomu potrebuješ ešte jeden termostat ktorý by bol v boilery a to ked sa voda ohreje na 90celzia aby vypol čerpadlo.
Ak to chceš vylepšiť aby ti ohrievalo aj v prechodnom období tak okno tepelne zaizoluješ zo zadu a z bokov a z vrchu možeš pridať ešte jedno sklo, stačí ho zo spodu natreť silikonom a prilepiť na drevenný rám okna. Termostaty možeš kupiť tu http://www.avelmak.sk/index.php?lm=926
bud ako nahradny diel alebo stavebnicu ako termostat http://www.avelmak.sk/index.php?lm=593
Čerpadlo maju hocikde. Potom ešte nemrznucu kvapalinu alebo to vypustiť. Otázka je koľko take okno vydrží, či to nezhnije po roku. Zrejme by pomohol ten čierny náter aj zvnutra po drevennom ráme.
alt.2
Stočiť plastovú hadicu zahradnu na polievanie na strechu, alebo do toho okna ak to ma dlhšie vydržať. Hadicu a podklad natreť na čierno alebo tmavá farba daka. -
Nové pojmy v designe
Rohová stoličkA
Zástrčková penenka
Postelový bicykel -
celkom podrobná fotodokumentácia
http://pasivnidum.blogspot.com/
a ešte niečo podobné
http://drevostavbavesvahu.blogspot.com/
http://drevostavba-svepomoci.blogspot.com/
http://nasdomek.blogspot.com/ -
Ja som ešte hlinu neomietal, to som iba skopíroval čo som našiel k teme v odkaze na začiatku.
-
Hliněné omítky
Ohledně hliněných omítek se teprve učím. Je to materiál, který má řadu specifik, jež je dobré znát předem. Hliněné omítky jsou v celém podkroví. Jádrová omítka je z vlastní hlíny smíchaná s pískem a řezankou, vrchní jemná je pak kupovaná od p. Vlčka. viz http://www.hlinenydum.cz
Hliněnou omítku jsem nanášel na OSB desky. Ty jsem napřed pobil palachem, který jsem připevňoval sponkovačkou. Rákos jsem dával jak svisle tak vodorovně a myslím, že to nemá žádný vliv. Někde jsem dělal napřed hliněný špric, ale pak jsem jej přestal dělat a je to stejné. Jádrovou omítku jsem si míchal z vlastní hlíny (sprašová hlína čerstvě nakopaná sypká) smíchaním s pískem (zrnitost 0-4 mm – Černovice), řezankou a vodou. Poměr písku a hlíny jsem promněňval, ale myslím, že to valný efekt nemá. 1:1 bylo asi nejvhodnější. Řezanky jsem dal asi čtvrtinu až třetinu dílu. Řezanku jsem připravil ze svázaného balíku slámy odřezáváním motorovou pilou. Nanášel jsem rukou a to tak, že jsem skutečně házel bochánky bláta na zeď. Konzistenci jsem volil poměrně řídkou, aby se omítka dala srovnat do roviny, tuhá konzistence s řezankou se velice těžko srovnává. Konzistence také nemá výrazný vliv na popraskání. Zkrátka jádrová hliněná omítka mi vždy dost popraskala, ať jsem dělal cokoliv. Ale nevadí – drží dobře. Po úplném vyschnutí – asi tři týdny (jeden týden na jeden centimetr) jsem hrubou omítku znovu namočil a zafilcoval, tím se všechny praskliny zacelili a bylo možné nanášet fajnovou. Tam, kde jsem přefilcování hrubé omítky neprovedl, se praskliny prokopírovaly do fajnové a velice těžko jsem se jich zbavoval a některých jsem se vůbec nezbavil. Koupená fajnová se dobře nanášela a vyhlazovala. Brzy zavadla (do deseti minut) a dalo se s ní pěkně pracovat. Po přefilcování a dalším zavadnutí povrchu jsem uhladil povrch starým smaltovaným hrncem. Dno hrnce totiž nemá hrany a je proto vhodný i pro ne zcela rovný povrch. Krouživými pohyby hrnce vzniká docela pěkná mramorová struktura a hlavně hladký povrch. Na omítku přijdou kaseinové barvy, ale to mne ještě čeká. -
Tu je na ukažku z tej knihy. možem ti ju dať aj celu ale najlepšie isť do tej knižnice ked hladaš niečo špecialn ea tam určite na 110% najdeš inšpirácie neskutočne veľa. Inak strešné okná v čisto papiatkovej zone asi nie sú dobový prvok takže tam by išlo o vikier. A tie by povolily skor maličné aby sa zachovala mierka, resp. také aké sa toho času robily. Ale to nebude tvoj prípad. U nás je to ako architektura zvrátená, myslíme si že čím viac tým lepšie. Trápime sa ako to nasilu spestriť aby sme obohatily architektúru.
Distingvovaný architekt zachova strešnu rovinu cca pôvodnú hmotu a prida nejaké dobové vikiere. Ten kto sa chce ukázať začne vikiere naťahovať rozširovať všemožne členiť. Ale nemám nič proti tomu. V pamiatkovej zone je prvorada citlivá architektura pred všetkými ostatnými požiadavkami ako je osvetlenie, teplotechnika. Ale je to od prípadu k prípadu. Ja nie som architekt v krvi takže ma ber s rezervou. Račej si dam spraviť štúdiu. Napokon viac hláv viac rozumu.
-
čeče nejako to moc prežívaš, u nás SR si každý robí čo sa mu zachce. Ale ked predsa si myslíš že s tvorivosťou daleko zájdeš tak ti posielam vyber z par stran presvetlení stavieb v histor centre.
http://uloz.to/1882283/bauliche-erweterungen-vyber.pdfInak doporučujem:
– navštiviť knižnice kde maš xx knih a časopisov a to
1. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, tam som chodil najviac
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=97&idm=0&prm1=1&prm2=118&typ=15
tu je daky zoznam
alebo
2. CVTI SR, tam mali skor také starinky, alebo tuzemské, alebo skriptá– cestovať a na vlastnej koži precítiť čo sklo v danej podobe robí s priestorom, obrázky sú k ničomu, treba zažiť skutočný vnem
– presťahovať sa do inej krajiny kde je večšia kultúra v spoločnosti, u nás sa architektúra nerieši a ak tak si rieši architekt mindráky aby sa jeho budova vynímala, aby po nom niečo honosné ostalo, alebo uradnik si chce zaslúžiť všimné, alebo investor chce z … upliecť byč -
Miešač cesta by mohol plne nahradiť tanierová miešačka alebo miešadlo upravené na miešadlovú miešačku. Ale možností ako spracovať hlinu je veľa. Ide o to či tú hlinu kupuješ vrecovanú alebo si ju vyrábaš od kopania, preosievanie. Lebo keď si ju kupiš vrecovanú alebo si ju prevyrobíš takým spôsobom že ju nechaš vysušiť a potom podrvíš na jemno tak možeš použiť priemyselnú omietačku ktorá má integrovaný šnekový miesič. Niektorých ludí odrádza pracnosť ked si to maju nakopať, preosiať a potom hnieťiť a ked je to velke množstvo. Ale to je napokon každeho rozhodnutie. Ja sám som uvažoval o nejakých spôsoboch ako spracovať v domácich podmienkach hlinu strojovo bez velkých vstupných nákladov a času pri večších množstvách. Zatial ma napadlo zobrať dierovaný plech, pripevniť ho na automobilové péry a zvrchu na plech dať hlinu a vibračnou doskou behať po tom. Hlina potom musí byť asi suchá alebo riedka. Dole by do jamy prepadavala už preosiatá. Alebo mokrý spôsob by bol dať hlinu do jamy, zaliať vodou a potom na mieru spraveným šnekovým čerpadlom so silnejším motorom tlačiť cez potrubie ktorého súčasťou by boli dierované medzikusy a na konci by bol vypúšťací ventil aby sa občas odpustily hrubé časti. Konzistencia hliny by sa potom upravila pieskom.
Totok som teda našiel o hotových strojoch:
cena 49tis ČK alebo 60tis SK
šikovný majster od železa vyrobý aj sám, v požičovni asi nebude, alebo založiť forum priateľov hlinených omietok, kúpime ju formou vkladu napr. po 5tis.Sk a budeme si ju požičiavať, resp. každý nový člen si za požičanie zaplatí poplatok ktorý sa vkladateľom dá spetne za vloženú sumu, takže sa nakoniec zaplatí a keď bude zaplatená tak sa môže požičiavať za symbol sumu aby bolo na servis.
alebo menší výkon
28 tis. SK
-
Pre porovnanie od firmy EXTRAFLAME (Taliansko) stojí ta najmenšia krbová vložka na pelety Confort Mini 3 – 7,8 kW/h v liatine 64tis s DPH a v šamote 69tis u firmy
http://www.technosystem.sk/
Zaujímavé je riešené odvodu spalín ako Turbo priamo cez obv konštr bez komína.
alebo 80tis. u firmy
http://www.dittel.sk/index.php?main_page=product_info&cPath=12_70&products_id=203
alebo 70tis. u firmy
http://www.extraflame.sk/?id~1t4ncy0qnw7t
a majú už aj s integrovaným vodným výmenníkom. Vzduch 1,3 – 4,6kW/ H2O 2,5 – 8kW
http://www.extraflame.sk/?id~4wn6fkrg8im8
Je to teda raz tolko ako od tej českej firmy odkaz minule za 36tis.čk v šamote výrobca INNOVATING CONCEPTS ON BIOMASS ICB (Španielsko).
Ak by mal niekto zaujem tu je návod. Má to v sebe integrovanú automatiku prevádzky.
http://uloz.to/1762121/ICB VIANA NÁVOD 21.1..doc
