janko
Forum Replies Created
-
Tiež zaujimavy sortiment na tuto problematiku ma firma Atro http://www.atro.sk/index.php?option=com_virtuemart&page=shop.browse&category_id=2&Itemid=17
takych firiem je veľa a ked mi dnes volal pán od nich tak mi nedalo ju sem dať, kedže som tuto firmu doteraz nechyroval -
Takých návodov je dosť. Tato oblasť je už dosť jednoduchá na sučasnu uroveň techniky domácich majstrov. A o aké kolektory je záujem? Teplovzdušné, teplovodné alebo koncentrujúce. A ak teplovodné tak doskové alebo trubicové. Predpokladám že tie najjednoduchšie doskové teplovodné ale potom ide či iba sezonne na leto alebo aj na jeseň kvalitnejšie izolované.
či tie materialy navody možu byť v angličtine alebo slovenčine. mam seriu cd Home power a tam je toho spusta. dakde som videl aj slovensky ale už neviem kde. knihy su tiež ale skor take teoreticke ale aj v nich je dosť osožnych informacii.
pači sa mi tento pristup, čo viem takto to funguje aj v nemecku:Brnenská Veronica v rámci projektu Slunce pro Bílé Karpaty začala učiť obyvateľov podhorských obcí svojpomocne montovať zariadenia na prípravu teplej vody s využitím solárneho kolektoru. Vďaka špeciálne riešenému zásobníku tepla je možné zapriahnuť slnko do práce bez strachu z výkyvov spôsobených oblačnosťou. Od jari do jesene tak kolektor 1 meter široký a 6 metrov dlhý pokrýva potrebu teplej vody pre 4-člennú rodinu a v zime vodu aspoň predhrieva. Zástupca starostu Radim Machů hovorí, že v januári, keď sú najväčšie mrazy, predhrieva slnko vodu asi na 20 °C. Na dosiahnutie požadovanej teploty sa už použije elektrina. Úspora je zrejmá vtedy, ak si uvedomíme, že začiatočná teplota vody len zriedka presiahne 5-6 °C.
Svojpomocne vyrobený kolektor spomenutej veľkosti spolu s bojlerom a reguláciou vyjdú záujemcu na 32.000 Kč, čo je asi tretina z ceny, ktorú by človek zaplatil za komerčný solárny systém zodpovedajúceho výkonu. Nízka cena je spôsobená tým, že sa montuje z pomerne lacného materiálu, ktorý navyše obec nakupuje vo veľkom do centrálneho skladu, uplatňuje sa susedská výpomoc a montáže vedie živnostník, ktorý svoje služby nepredražuje. Ďalšia výhoda svojpomocnej stavby je v tom, že vlastník, ktorý sa na montáži podieľa, má možnosť porozumieť systému a preto dokáže vykonávať údržbu bez veľkých problémov. V čase našej návštevy bolo v obci v prevádzke takto postavených solárnych systémov 9, pričom záujem o montáže neutícha. Môžeme dodať, že v celých Bielych Karpatoch je v súčasnosti funkčných 36 solárnych systémov.
-
píše sa tam:
Tenké a velkoplošné třísky se šetrně vysuší, nanesou syntetickými pryskyřicemi a stanoveným podílem parafinové emulze. Oproti výrobě standardních OSB desek se používá výhradně pojivo na bázi polyuretanových pryskyřic, které neobsahuje žádný formaldehyd.
Desky P&D nutné ke zlepšení tuhosti slepit P&D lepidlem (např.
polyuretanovým).je tam chémie stále dosť ale určite je to pokrok lebo o formaldehydu je jasné dlho že škodí.
možem citovať z knihy liečenie surovou stravou: „U pracujúcich s parafínom je rakovina považovaná za samozrejmú skutočnosť“.
Parafín je ropa, ale kedže v doske je už vytvrdený nemusel by toľko sa vyparovať ako napr. ked si zapálime sviečku.Polyuretánové lepidlo obsahuje 4-izokyanátobenzén čo je veľmi nebezpečná látka kyanit.
Syntetické / polyuretánové živice neviem či majú alebo nemajú veĺmi škodlivú látku, keďže sa škodlivosť používaných chemikálií v priemysle nesleduje nejak vážne, a nemám presné zloženie nimi použitých živíc, zrejme sa to nikde neuvádza, pokiaľ to zrovna nie je oficiálne nebezpečná látka, resp. sa to nedá sledovať či to má vedľajšie účinky, každý deň vznikajú v priemysle nové chemikálie. Povedal by som ale dajme tomu menej škodlivé ako formaldehyd.
-
V čechách bola a neviem či je dotácia 50% z ceny kotla.
Státní podpora
Stát z prostředků Státního fondu životního prostředí ČR na opatření v rámci Státního programu na podporu úspor energie a využití obnovitelných zdrojů energie platné pro rok 2007 vyplácí 50% nákladů spojených s pořízením a instalací kotle na biomasu do maximální výše 50 000,-Kč.
-
vraj zminimalizovali obsah formadehidu, ale je otazne aká je bezpečná hranica jedu, ak sa zoberie do úvahy že jed budevždy jedom a to že obyvatelia tam permanentne bývajú čiže dochádza ku kumulácií a to že keď tých dosiek tam použije sa vela tak opäť dôjde na 1m2 obytnej plochy k nárastu koncentrácie. Ale jedy sa zvyčajne vyznačujú tým že im stačí stopové množstvo. Často sa tiež iba nahradí jedna chémia druhou a sme tam kde sme boli na začiatku. Ale je dosť možné že existuje aj taký výrobok ktorý nesie punc zdravotne nezávadný ale mohlo by sa vyskúšať im veriť alebo si zistiť čím to teda lepia.
Ale keď sa to uzatvorí v konštrukcii fóliami alebo hlinenými omietkami alebo s prísadou do omietky drevené uhlie, a v miestnosti sa dobre vetrá napr. nútene a obyvatelia zdravo žijú napr. vitariánsky alebo majú silnú vieru tak to nemusí byť dramatické. -
Pokial viem so železom pracujú zámočníci. Firmy ktoré vyrábajú oceľové brány, zábradlia, markízy, rampy. Sú to také menšie až stredné firmičky. Nemyslím veľké firmy na oceľové haly alebo strešné väzníky pre ktorých by to bola malá zákazka. V každom regioné sú nejaké.
-
Penetrácia je dosť všeobecný pojem. Môže ísť o viacero efektov ako stabilizácia podkladu v zmysle spevnenia, zlepšenie priľnavosti sanačnej omietky k jestvujúcemu murivu, nejaká chemická stabilizácia podkladu vzhľadom k tomu že tam boli maštale a vzlínali soly zospodu a čo ja viem aké ešte všeliaké iné účely. Čiže podkladový náter či pentrácia muriva tvorí ucelený systém ošetrenia jestvujúceho vlhkosťou poškodeného muriva a musí sa vybrať typ, cemické zloženie podľa sanačnej omietky a spôsob, podmienky aplikácie podľa stavu muriva. Iste niekto to môže vysúkať z rukáva aj bez toho aby to videl osobne. Môže byť nejaký univerzálny osvedčený systém. Ale predpokladám že pôjde o nejakú certifikovanú chémiu, takže by som skúsil sa obrátiť na výrobcov stavebnej chémie ktorý z mojej skúsenosti radi prídu a poradia aspoň tak to bolo s firmou Schomburg. Výrobca sanačnej omietky bude mať aj vlastné penetračné nátery aby to bolo kompatibilné, tj. od rôznych výrobcov to nemusí spolupracovať ideálne, môže to byť na inej báze.
-
Predpokladám že nepôjde o rekonštrukciu v biokvalite, takže by som doporučoval kontaktovať predajcu stavebnej chémie ktorý majú ucelený sanačný program na rôzne poškodené konštrukcie. Predajca, alebo ich odborný konzultant odoberie vzorku a zistí prítomnosť, množstvo solí v omietke, resp. pôvod poškodenia konštrukcie. Dá vám ponuku, spôsob riešenia, ako taká zjednodušená forma znaleckého posudku. Výrobcov je veľa napr. schomburg, mapei … Nemám s nimi osobné skúsenosti keďže som nemal tú česť osobne rekonštruovať historické budovy. Ale na tejto stránke sa určite niekto taký nájde kto poradí s akou firmou sa mu najlepšie spolupracovalo. Každý výrobca má osobitný program a vedieť všetko do podrobnosti to by bola samostatná špecializácia pre nejakých znalcov v oblasti rekonštrukcie historických budov alebo znalcov v oblasti odstraňovania vlhkosti. Ale keďže trh je u nás malý, človek sa nešpecializuje a robí kadečo a potom zase nemôže vniknúť do maximálneho detailu v jednej užšej oblasti. A je možné že jednu oblasť má ako ťažiskovú.
Takže najskôr treba určiť príčinu poškodenia omietok. Môže to byť vlhkosť skondenzovaná na mieste tepelných mostov, alebo zatekanie, vzlínanie podzemnej. Možno v kombinácii s nejakou chémiou ak tam bola výroba niečoho. Mohlo to aj premrznúť zvnútra ak sa tam nekúrilo.
Najskôr sa odstráni hlavná príčina. Potom sa podla rozsahu poškodenia očistí buď iba lokálne alebo celá stena. Na vysušenú stenu resp. podľa doporučenia výrobcu sa nasledne aplikujú nejaké nátery a omietky. Možno sanačné ak je tam predpoklad nejakej väčšej vlhkosti ktorá má zase chodiť hore dole cez omietku. Ale problém treba riešiť komplexne v súčinnosti s rekonštrukciou celej budovy, tj. teplotechnické paramtre stavebnej konštrukcie, obmedzenie kondenzácie resp. zamedzenie spôsobenia jej škôd a tak dokola. -
štandardný postup pri zásahu do nosných konštrukcií budov je taký že sa daná záležitosť skonzultuje so statikom, ktorý dá doporučenie ako postupovať. Buď ako odborná konzultácia ak sa zistí že sa nejedná o vážny problém, alebo vypracuje odborný posudok či výpočet. Ak sa jedná o klenby tak tam by som si nedovolil improvizovať a určite by som nezobral zodpovednosť na seba. Tie ťiahla tam boli dané z nejakých dôvodov, ked ich niekto odrezal stavba sa mohla narušiť. Ďalšia vec je spôsob realizácie, osadenia ťiahel, ich poloha, spôsob predpínania, počet, parametre tiahel, to by som neriskoval iba tak bez skúseností.
-
čo viem dakto bral od ekopolisu ale to zrejme žiadatelom je daka neziskovka. potom nadacia spp http://www.nadaciaspp.sk/index.php?sid=106&lang=sk#top
atd.možno je inšpirácia v tomto prispevku
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=27210&sid=b1f73c8379f976da11ca881277b56e97
kde postavili ekologické kultúrne centrum dobrovolníci, nadšenci, sympatizanti, peniaze alebo materiál prišli od sponzorov a darcov 2% z daníčiže tý ktorý budú chodiť do vášho kultúrneho centra sa môžu už teraz zapojiť do jeho existencie a prispôsobiť ho svojim požiadavkám.
najdôležitejšie je ked máš sama ešte málo vnutornej (a teda aj vonkajšiej) energie na ten zámer aby si sa spojila s ďalšími a v tom nadšení sa to určite podarí. Každý príde s nejakým nápadom s nejakou možnosťou ako by sa kde mohlo niečo zohanť lacnejšie, ten má známeho toho a ten zas toho.
čo keby si to popísala jestv stav, tvoju predstavu, zamerala, nakreslila podorys, nafotila a umiestnila na toto forum ako prispevok. a každý nech ti dá nejaké návrhy čo by sa ako mohlo spraviť aby to bolo lacné a vhodné. Zároveň si tým všetko premyslíš a pripravíš podklady, osnovu pre prípadnú žiadosť o nejaký grant alebo ako projekt ktorým oslovíš prípadných sponzorov ako nejaké automobilky, korporácie, alebo nejaké večšie firmy v okolí aby si vybudovali ešte lepšie vzťahy s verejnosťou. No a postupne by sa ako budeme doplňať nápady sa bude upravovať znižovať investícia a ak sa to naplní nejakými zaujímavými technológiami tak získaš sympatizantov ktorý by radi sa pridali do takej nejakej komunity aj počas realizácie.
-
V tomto videu chlapík prezentuje svoje pochopenie trvalej udržatelnosti. Na príklade love lososov, že ked raz ich začnem loviť a jesť beriem si na zodpovednosť že ich rod bude aj naďalej pokračovať.
Ked si to prenesieme na palivá a energie tak za to že používame ropné produkty berieme zodpovednosť za vytvaranie smogu, rop škvrn, vojen. Preto pri posudzovaní či používať alternatívne energie ako je alkohol, bioplyn, drevoplyn, rastlinný olej, solárna energia, geotermálny energia by nemalo ísť o účinnosť, efektívnosť, ekonomiku, návratnosť, pohodlnú prevádzku ale o celkový vplyv na spoločnosť, ludí, planétu.
Náklady spojené s používaním ropy sú veľmi skryté a zaplatíme ich všetci a sú omnoho vyššie ako tie spojené s alternatívnymi palivami používanými na lokálnej úrovni. Náklady za používanie ropy zaplatíme my a naše deti cez vplyv na zdravie (lieky…), čistotu životného prostredia (cena a dostupnosť pitnej vody…), medziľudské vzťahy (velké rozdiely v štandarde chudoba a prebytky tým že cenu za palivá zhrna niekto iný ako sú ludia v prostredí kde sa palivá používajú a mohli by vyrábať alternatívne), vojny (straty blízkych, plytvanie daní…)….
Preto stojí za to a vždy to za to bude aj stáť pozrieť sa na svet a prírodu vlastnými očami a nie pohľadom ktoré nám nalinkovali v škole a médiá. Tie správne veci sú určite velmi jednoduché. Načo vliecť ropu cez pol zeme, elektriku krížom krážom cez celú európu keď suroviny nám rastú za plotom a elektriku si môžme vyrobiť aj doma.
-
takáto forma bývania má nesporne obrovskú výhodu, ked ta to tam omrzí tak si odletíš na inú lokalitu.
-
Američania v čase krízy objavili výmenný obchod
Aj farmárka Miranda Waltonová sa rozhodla vymeniť svoju dodávku, na ktorú sadal prach, za niečo užitočnejšie – za kozy. Pani Waltonová tak zabila tri muchy jednou ranou: získala mlieko pre svojich synov, daňové prázdniny za to, že na svojom pozemku chová zvieratá a zbavila sa nepotrebného auta.
Ľudia sa vrhli na výmenné obchody, opravujú staré rárohy a opäť objavili, že príroda je v podstate veľmi štedrá. Steve Brill, ktorý robí roky sprievodcu po newyorských parkoch a zoznamuje ľudí s tamojšou flórou, sa najnovšie nestačí čudovať, ako sa mu klientela rozrastá. A s akým záujmom počúva výklad predovšetkým o rastlinách, ktoré možno konzumovať – ginko, oriešky, vtáčí zob, rôzne bylinky a všetky jedlé plody parkov a lesoparkov sa tešia nesmiernemu záujmu.
„Nikdy som nemal v skupine 70 klientov, a zrazu bolo na tri skupiny po 70 klientoch. Niektorí ľudia sa skutočne snažia o prežitie, iní chcú len ušetriť a pritom získať chutné, zdravé a čerstvé organické plody bez toho, aby za ne museli platiť vysoké sumy,“ vysvetľuje Brill.
Celý článok
http://ekonomika.sme.sk/c/4363772/americania-v-case-krizy-objavili-vymenny-obchod.html
http://www.deccanherald.com/Content/Mar292009/business20090328126762.asp -
k tej transparentnej tepelnej izolácie
tunak je zoznam kniha tam je jedna
a v nej na str. 130, 124 a 139 je viac.
dalšie info
http://www.4-construction.com/en/download?did=220&type=ftrd&key=3039497b9a50ef51bcdae6a5ef515bc5
http://stavba.tzb-info.cz/t.py?t=2&i=1705&h=269&pl=38
http://www.e-filip.sk/default.aspx?contentID=3012 -
čo tak transparentnú tepelnú izoláciu, prepúšťa slnečné lúče a presun tepla spomaluje.
