jozo
Forum Replies Created
-
Takže dva hlasy za buldozér? :-) To, čo ešte stojí za niečo – portál do kaplnky aj s kaplnkou rozobrať na kusy a odložiť do depozitu – naši pamiatkári s tým majú za posledných 5 rokov bohaté skúsenosti :-) …
PS: Škoda, že erupcia úchylnosti nepostihla namiesto Haliča práve Hlohovec …
-
Ešte ma napadla vďačná asociácia – vzornej symbiózy spolužitia starého s novým medzi Dunajom a Tatrami – pri pohľade cez to rozbité okno na chladiarenské veže J. Bohuníc …
-
Totálne reprezentatívny! Na tom videu je úplne všetko tak perfektne do seba zladené a “vystailované”, že by to ani umelecké oko Jakubiska lepšie nevymyslelo … Každá cudzia hlava pomazaná by pri návšteve prezidentského Gašparka mala mať povinnú jazdu do Hlohovca, škoda, že Alžbetu II. to minulo … Niet takého reklamného spotu o “malej krajinke v strede Európy”, ktorý by prekonal to vyššie uvedené videjko :-D … Absolútne dokonalá “umelecká skratka” kuľtúrnej úrovne 22 rokov po novembri ’89 …
-
Pýtať sa či je toto ešte pamiatka je zrejme blbosť … Ale prevádzkové úpravy/stavebné zásahy za posledných 100-150 rokov dozadu a samozrejme zodpovedajúca údržba – a jeden infantilný nápad je hneď na mysli = tomu pomôžu azda už len buldozéry :) …
Preč s potemkinovskými dedinami, toto je jedna fantastická destinácia pre svetový turistický ruch, aj s tým dedkom a psami … Slovensko v malom (či veľkom?) … Japonci by si ucvakali prsty na digitáloch …. My sa fakt nevieme predať . :-D
-
Zaujímavé, grófka mala šmrnc – dobrý vkus … A čo z tých čias zostalo za rakúskymi hranicami dodnes a čo u nás doma :-) … či radšej :-( ?
-
Iste, bez mosta ni krok … Ale “náš” samuraj by pred ním čo … vieme. Takže väčšie množstvo materiálu na káre, fúriku alebo hrubej ľudskej sile … Ale už to tu bolo, už som tu s tým trapošil … Pomáhať nosiť sa nechystám, len trapoším zduplovane – tak už zmĺkam.
-
… wau – za ten náhľad do sveta (svetonázoru), ktorý vymiera – mizne v tempe “modernej” doby ako sneh na slnku pri +10 stupňoch nad nulou … Na druhej strane tieto ušľachtilé pohnútky a more energie do nich vloženej a súčasne nad ich hlavami hrad, ktorý vyzerá, že do večera spadne … Netvrdím, že práve tí majstri starých remesiel mali radšej behať po lešení s kelňou a kameňmi, … Som asi zlý človek, keď to ale na mňa pôsobí bizardne? Nadôvažok, keď som tu o moste už kedysi vykydol niečo nevďačné… Asi som. Alebo vôbec nechápem (lebo neviem) akým tempom a až kam sa chcú ľudia z NpZKD s hradom dostať …
-
Wau …
-
Panika? Načo panika? Článoček v “topky.sk”? V tom polobulvári (ak budem veľkorysý…) ? Koho tam citujú? V akej dobe a súvislosti ho citujú? To chce kľud … :-)
Tá formulácia pána budúceho-bývalého ministra tu už znela v letných mesiacoch minulého roka … Vyložiť-preložiť si ju možno všelijako – Bolo dosť času sa aj z očí do očí opýtať Krajcera, čo si pod tým reálne myslí …
“Trochu” politickej reklamy a humbuku na zajace … Ak by boli naše hrady fatálne v ohrození len pre jedného dočasného policky-nominovaného idiota na ministerskom poste, tak to by bolo možno niečo … Ale mám pocit, že Krajcer nechodil po tých hradoch v tlupe zelenými šálmi opajcovaných krásavcov, ale že mu robili krovie dáky “kompetentní” páni a panie, ktorí do úradníckych “trafík” nenastúpili s Krajcerom … Pokiaľ ministerské a pamiatkárske zázemie tvoria kompetentní ľudia, tak aj z “najvyššieho” blba snáď vymodelujú aspoň poloblba … Ak nie, tak je úplne jedno či sa ten blb volá Krajcer, Maďarič či Anča Julčová … A potom je tá situácia skutočne naozaj vážna … Ak na Slovensku nefunguje systém na ochranu pamiatok, ktorého garantom sú uznávané odborné kapacity s dostatočným prehľadom a autoritou, ak k zásadným rozhodnutiam nepredchádza odborná (a verejná) polemika … , tak potom tu máme naozaj naozajstné Amen .už strašne dlhú dobu … Vyzerá to na to, že hyzdenie hradov nezačalo “zelenými šálmi” a ani nimi neskončí … Žiaľ.
-
Ja sa tomu nebránim, ale záchrana pamiatok – a v rámci nich trebárs len tých hradov, si pýta dáky dlhodobý premyslený systém, nie hurá akcie. Ako úvodnú skúšku “verejnej mienky” – jej ochoty a pozornosti by som to bral … Tá formálna jednoduchosť od vôle k činu u cieľového adresáta – prispievateľa má niečo do seba :-) … Nemám predstavu o obslužných nákladoch takýchto akcii.
-
Nie je čas čumieť na čudákov, za oknom rastú dve percentá, tam treba po chotári chodiť a zbierať a keď nič u cudzích nenájdeš, tak aspoň svojich “vybieli” …. Však toto je jeden národný otras, čo tí nepochopení “robinsoni” v združeniach na záchranu hradov dokážu “vyzbierať” … Keby tu bola poriadna živná pôda pre tieto aktivity, aj cez 2-percentá by bolo z čoho ….
Však si urob predstavu – toto som nedávno vycapil na “našom” fóre … urob si predstavu sám …
Poradie podľa výšky darovaných 2% z daní v roku 2009 za rok 2008:
1. KATARÍNKA 8981,06 € (26,99% podiel z vymenovaných združení)
vymenovaných združení)
2. Združenie na záchranu Lietavského hradu 6757,19 € (20,30%)
3. APPONIANA 4163,75 € (12,51%)
4. LEUSTACH 2568,28 € (7,72%)
5. RONDEL 2477,69 € (7,45%)
6. Združenie na záchranu hradu Šášov 2395,95 € (7,20%)
7. Historicko – Astronomická Spoločnosť 1312,94 € (3,95%)
8. Združenie na záchranu Brekovského hradu 963,81 € (2,90%)
9. Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva 891,08 € (2,68%);
10. Čierny hrad 882,12 € (2,65%)
11. Diadém – Združenie záchrany hradu Blatnica 767,19 € (2,31%)
12. Združenie Kamenná veža 623,24 € (1,87%)
13. Združenie na záchranu hradu TEMATÍN 494,84 € (1,49%)Spolu celkom = 33279,14 € (100%).
Poradie podľa výšky darovaných 2% z daní v roku 2010 za rok 2009:
1. Združenie na záchranu Lietavského hradu 6861,61 € (24.06%)
2. KATARÍNKA 6702,21 € (23,50%)
3. APPONIANA 4972,30 € (17,44%)
4. LEUSTACH 1985,37 € (6,96%)
5. Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva 1788,27 € (6,27%)
6. RONDEL 1305,56 € (4,58%)
7. Historicko – Astronomická Spoločnosť 1279,71 € (4,49%)
8. Združenie na záchranu hradu Šášov 1271,57 € (4,46%)
9. Združenie Kamenná veža 976,81 € (3,43%)
10. Čierny hrad 855,49 € (3,00%)
11. Združenie na záchranu Brekovského hradu 340,07 € (1,19%)
12. Diadém – Združenie záchrany hradu Blatnica 178,15 € (0,62%)Spolu celkom = 25178,12 € (100%).
Poradie podľa výšky darovaných 2% z daní v roku 2011 za rok 2010:
1. KATARÍNKA 7114,95 € (20,22%)
2. Združenie na záchranu Lietavského hradu 6803,61 € (19,34%)
3. Rákociho cesta 4889,30 € (13,90%)
4. Združenie na záchranu hradu TEMATÍN 2595,94 € (7,38%)
5. APPONIANA 2399,06 € (6,82%)
6. Združenie Kamenná veža 2054,32 (5,84%)
7. LEUSTACH 1965,96 € (5,59%)
8. Historicko – Astronomická Spoločnosť 1898,78 € (5,40%)
9. Diadém – Združenie záchrany hradu Blatnica 1429,11 € (4,06%)…
10. RONDEL 1342,43 € (3,81%)
11. Združenie na záchranu hradu Šášov 973,18 € (2,77%)
12. Občianske združenie Hrad Čeklís 910,95 (2,59%)
13. Združenie na záchranu Brekovského hradu 429,67 € (1,22%)
14. Čierny hrad 377,61 € (1,07%)Spolu celkom = 35184,87 € (100%).
V celej republike venovaných adresátom prostredníctvom 2% daní v roku 2011 41,972 mil. €
… :-( -
5. brána …
-
Pred niekoľkými "storočiami" som tu spriadal takéto niečo:
"Ešte k tej "kadibudke" či "holubníku" … (MS radšej nečítaj) …Jednotlivé detaily orig. kresby by som neposudzoval ako striktne nepriestrelné. Na detailoch vidno, že to nekreslil macher typu trebárs Willenberga … Tá laickosť je do očí bijúca na mnohých iných veciach a ja ju tak beriem. Viem, čo tým chcel autor povedať (laická ruka rada niektoré veci zveličí a iné potlačí – presne podľa návodu mysle = čo vnímam silne na to sa sústredím a čo nie, to buď potlačím alebo ignorujem). V tomto smere uvažovanie si to ja (laik) interpretujem tak, že dáka fyzická hmota zaujala autora na tom mieste nad severnou hradbou natoľko, že potlačila – pretlačila tú hmotu na papier v podobe, ktorá je neprehliadnuteľná … Otázkou špekulácie je, či laická kresliarska ruka to vďaka úrovni kreslenia podala nepravdivo alebo skreslene … Ten "holubník" ozaj vyzerá neprirodzene voči hmote hradby (akoby mal balancovať na hornej hrane hradby) bez zdanlivého previazania s ňou … Logika spájať to s telesom orlovej brány mi pripadne ešte viac úchylná … Logicky ale vnímam to "neznáme teleso" so špicatou strieškou a zdanlivo jedným zobrazeným okienkom ako potenciálne možnú strážnu vežičku na jednom zo (prvom od východnej strany) zalomení hradby na tomto mieste smerom k orlovej bráne. Ak si odmyslím polygonálny bastión, ktorý je zo zobrazenej hmoty hradu najmladší, tak na tom SZ-úseku hradby predhradia dáky pozorovací bod je – mohol byť – užitočný, a teda stojaci. Neriešim, či v priestore napojenia polygonáča na hradbu predhradia nebol v 16. stor. dáky flankovací predchodca. O tom nemám ani páru. Nemusel byť. Mohol byť. Až raz možno archeológovia povedia … bude jasno … "
MS ma vtedy "posunul" do poznania, že "búdka" na severnej hradbe je blbosť … Že ma táto "búdka" ešte potrápi som vtedy len ako-tak tušil … Cez Vianoce-nový rok, keď som sa dostal až tam po Orlovu bránu som "riešil" už len, či to čudo so špicatou strechou a tým špicom-tyčou na vrchole (ktorého účel okrem dekoratívneho mi všeobecne uniká – hromozvody vtedy ešte "neboli v móde") je niečo ako vikier, alebo dáka manzardová búda na rozšírenie podkrovných priestorov … :-) V prvej fáze bol z toho teda (u mňa) vikier. No vikier len na severnú stranu? V rámci "renesančnej" súmernosti – vikier precházal v celku hmotou krovu strechy aj na južnú stranu … Potom ale ďalšie problémy – na tej orig. kresbe je výška strechy "vikiera" zdanlivo vyššia než strecha samotnej budovy brány + potom logicky 2 tyče v špici strechy vikiera (na S a J konci) + základný problém – dostatočná výška strechy vikiera a šírka samotného telesa vikiera s ohľadom na extrémne malú (úzku) šírku telesa brány … Skončilo to pri gume a inej variante. Táto iná zostala a prešla pod fixative-sprejom.
Tento týždeň mi chobi poslal doposiaľ v najväčšom rozlíšení tú unikátnu kresbu hradu od severu … Veľká vďaka mu za to. Odvrátenou stranou tohto pravzácneho prírastku "do zbierky" je nový plameň pochybností o "konečnom riešení kadibúdkovej otázky" na Orlovej bráne … A priznám sa, že ma opäť máta aj varianta "búdky" na severnej hradbe …. :-D Ale máta ma aj pôvodne nakreslená vikierová alternatíva …
Ešte k tej samotnej originálnej kresbe … Vyzerá to tak, že autor najprv uhľom (dákou pseudo ceruzou?)
nakreslil obrázok hradu. Dokonca aj s pokusom o plasticitu tieňovaním … No a na záver perom (brkom?) tušom (atramentom?) obtiahol kontúry a pre neho dôležité detaily … Že si dal občas záležať na presnosti vidno na SZ-"rondelovej" delovej bašte (ten ozdobný rímsovitý pás), hoci pri kolorovaní ho prehliadol … Niekde ale už presný nebol – napríklad pás okien na podstrešnom podlaží (dnes už takmer totálne rozpadnutom) traktu s Peréniho bránou odignoroval … Neviem, ako ten rubový nápis treba interprétovať, ale akoby autor kresby reálne hrad nevidel a "robil" ho podľa podkladov (?) …
-
Pre naja Bukovinského dielo v lepšom podaní …