jozo
Forum Replies Created
-
Je ti odpustené, pre to tvoje hradárske srdce …….. a chuť dobrého moku z moravskej vínnej révy a k tomu kopu krásnej nostalgie cez obrázok aj tak neprenesieš … :-)
-
Tak, tak, Buchlov "je moja lá-a-a-á-á-ska, sestra srdca môjho belostná…" či ako to dal Paľo H. v tej jeho onej … Medulienke :-) . Dík, že šetríš môj bajtový pictures limit … Ja na tej poslednej vidím renesančný rizalit s tou baňatou čapičkou v slohu (hmm, že by barok?) peknom a štýlovom, keďže je dáta 19?? … Hoc nám kuťaháj aj Buchlov vyhorel v minulom storočí, človek by to pri návšteve nespoznal … Tá borovička je súca na copyright, taký buchlovský bonsai … z čoho chúďa furt žije :-) …
Ako návštevník, ktorý patrí do kategórie "bežný" som sa nikdy nemal šancu pozrieť do priestoru parkánu horného hradu a z toho miesta očumovať a stláčať spúšť na horný hrad … Za to nosím v spomienke na hrad malé mínusko … Nikdy som si ale neodpustil obliezť hrad spod päty obvodovej hradby až pokiaľ mi to skalnatý terén na juhu nezarazil … Máme tu vedľa odlesňovaciu kapitolku … Tak si len zasnívam, že by som to rád videl celé hradné aspoň od severu, z tej veľkej lúky, vyholené … Tá "bezstrechá" hranatá opacha pôsobí odtiaľ až strašidelne a škoda, že nikto, kto sa nechce brodiť žihľavou a kríčím nemá páru (teda možno nemá) o tej parkánovej baštičke v strede …
-
Forchtenstein … určite sa nebudem škriepiť, však je to "pekná kosť", len som bral do úvahy, že veľký podiel (neviem či väčšinový) vznikol v 17. stor., aj keď v podmienkach pretrvávajúceho vojenského ohrozenia … A nutkalo ma zapochybovať (aj o ňom – Forchtensteine, ale len chvíločku), či do tohoto okruhu "najkrajší hrad" zahrnovať aj prekrásne kusy typu Telč (kde síce základom je hrad z konca 14. stor., ale dobrých 80% hmoty investor Zachariáš "vybudoval" v 16. stor. a šlo už viac o prepych a prezentáciu, než o ochranu "za múrmi" …). Tá hranica hrad/zámok je už v subjektívnych kategóriách a to nemyslím na pojmológiu typu "Oravský zámok"/"Oravský hrad" … V ČR pre "kuľtúrnejší" (alebo vyspelejší?) vývoj pôvodných hradných sídiel v 16. – 17. stor. sa masovo hrady menili na zámky (obzvlášť v prístupnejších nížinných polohách) … Osobne som si preto uvažovanie o "estetickej kráse" zachovaných hradov zjednodušil a dopredu som vyraďoval (možno nelogicky) Pardubice, Jindřichúv Hradec, Telč, atď. … a i (pôvodne) ten Krumlov … Ten špic bastiónu na Buchlove si odcvakol už po rekonštrukcii? Naposledy (predminulé leto) som to videl (nevidel) ešte ukryté pod lešením …
Nech si o Buchlove hovorí v hantýrke kto chce čo chce … mám slabosť na hrady, na ktorých je vizuálne na prvý pohľad priznané manželstvo gotiky s renesanciou (tu i pár ozdôbok baroka), nie je toho až moc (do "zámockých" rozmerov), a teda je tam tá zvláštna hradná surovosť zachovaná, no a samozrejme, je to stavebne zachované … Ak je v tom ešte prezentovaný mobiliár, tak tomu dávam malé plus navrch…
-
Krásna Hôrka … Ak nepozrieme susedom do taniera, tak na naše pomery je priam lahôdková. S "nadhľadom" nad strednú Európu ju osobne ale vyraďujem … Z hľadiska úrovne prezentácie a prístupu k návštevníkom dávam výrazne pred ňu Červený Kameň. A trpí na detaily, ktoré možno vadia iba mne … Exteriér – spustnutý bordel pod severnou fasádou + ten ohavný elektrický stĺp 2 metre od hradu + iné drobnosti … Interiér – otrasné riešenie prestropenia gotického paláca (železobetón) … Uzavretie – zneprístupnenie vnútorného exteriéru horného hradu – obzvlásť z východnej strany (delová terasa) – vďačné, ale bežne nedostupné potenciálne pohľady = nepochopiteľné ….
-
Ďalší rakúsky "macko", hoci nie tak bombastický ako HOHENWERFEN … – RAPPOTTENSTEIN. Trochu mi kazí dojem aj to "hotelové" využitie …, ale pamiatky (v súkromných rukách) musia zrejme aj zarábať …
-
Pri FRAKNÓ VÁRE alias FORCHTENSTEINE nie som si istý, či hranica hrad/zámok už neprevažuje výrazne na druhú stranu … Ale vizuálne z tej strany ako je obrázok môžbyť berme to za hrad-pevnosť … :-)
Ináč bohatý inventár a interiér hoci z pochopiteľných dôvodov najmä barokový … http://www.altemauern.info/3_bsr_b_forchtenstein.htm
Musím jednoznačne do vyššie uvedenej československej trojice potom zahrnúť i Český Krumlov … (takže v naších bývalých "rozmeroch" mám štvoricu).
-
V československých súradniciach mám 3 hlavných adeptov … Pernštejn (prekvápko :-) ), Buchlov a Bezděz … k nim inokedy (k Pernštejnu nie, hádam už stačilo … :-D ).
Ale poďme na juhozápad do soľných hôr …
Prvé vizuálne stretnutie, i vôbec zistenie, že niečo také niekde existuje, prebehlo v posádkovej knihovni vo VÚ Klatovy na prelome 1987/1988 … V rámci kuľtúrnej zábavy sme si tam dookola premietali jednu crazy hororovú paródiu, na svoju dobu s exotickým kastingom … "Pehavý Max a strašidlá" http://www.csfd.cz/film/4725-pehavy-max-a-strasidla/ …
Rakúsky "macko" HOHENWERFEN … Zopár múch by som mu vytkol (malé mínusky) – čiastočne vyhorel pred 80 rokmi a tiež ho postihla tá rozšírená (minimálne v AUT) servis-móda pre turistov – lanovka až "do jadra" … Ale ináč – u mňa fortifikačná bomba a o tej polohe, neskutočné niečo … Trošku stručne "v našej reči" tu …
-
Správny smer … Tam leží zopár osobných platonických tutoviek, ktoré takmer dokonale plnia osobnú subjektívnu predstavu o "nádhernom" hrade … Ruiny to ale nie su. Aj ruina môže byť nádherný hrad, iste … Zrúcanín – a srdcových – mám aj "doma" dosť… Pre to netreba chodiť až "k Alpám". Ale pod tými Alpami sú aj iní "mackovia" … Hehe "moji mackovia" …
-
No jó Hunedoara … Pekný "kúsok". Priam rozkošný. Úchvatná neskorogotická palácová architektúra. Žiaľ, u mňa mínus (malý) za to, že sa pre nepriazeň "živlov" na dlho "venčil" ako poloruina, pôvodný inventár ani omylom a – teda – k dnešnej podobe sa mu muselo "trošku" pomôcť. Mínus (poriadny) za to prostredie. Hrad za to samozrejme nemôže. Ale to okolie (poloha), to mohol len Ceausescu a jeho doba "vymyslieť" …
-
Bingo! … Nezaslúžime …
-
Držiac bobríka mlčanlivosti zhreším …, ale pánovi Foglarovi je to už (dávno) jedno a mne ako zarytému ateistovi taktiež … Chytil som sa na návnadu, tak trošičku zatrepem plutvičkami.
"Náš" harp sa pýta, hlas ľudového (naivného) estetika odpovedá:
"- Tiez si myslite ze hrady by mali dostat svoje kopce ako vyzerali este pred 20 storocim?"
"No jasně …" (Lucie – Panic) – Ale … nepredstaviteľné z pohľadu plošnej realizácie.
"- Poznate priklady zo sveta?""No jasně … to za to stojí – klapoty sanic …" (tamtiež) – Hehe, vraj Lednica za Púchovom (tak napoly) …
"- Ako na to aby sme neposkodili prirodu a pomohli pamiatkam?""… není to lehký" (tamtiež) – Príroda to nejako tak či tak odnesie (vyťatý strom nemôže byť aj živý aj mŕtvy). Ďalší (doteraz neuvedený) problém – kolízia so súkromným vlastníctvom pozemkov …
"- Stacilo by iba preriedit niektore pohlady, nespôsobilo by to kalamitu?" "…a já jim řek, no jasně" (detto, t.j. tamtiež) – Stačilo. Kalamitu? Pri vhodnej aplikácii nie. Ale čo s tým "okrídleným" postulátom: "To chcete meniť siluetu, ktorá je zažitá?" A keď už (môžbyť) ruina "nemá oprávnenie vracať sa do pôvodnej podoby", potom prečo navracať do tej "podoby" okolitý terén, všakže ….
Príklad ako hovado, kde by to šlo, kde by to "nebolelo" a kde by som to bral aj s chlpmi a moja (subjektívna) estetika by zažívala obžerstvo … Oravský zámok …. Kde tam? Aj slepý to musí vidieť a pochopiť …
-
Dík, že si tu ako jediný spomenul V.H. … Za môjho života môj jediný prezident … Smutný týždeň … Dnešná rozlúčka ako má byť … Ďakujem …
-
No ten Janura je dobrý, ibaže pre praktické použitie … je to sem-tam ako spísaná zbierka indícií z pevnosti Boyard :-) … tak si trochu zacitujme (a dá sa pri tom i pousmiať), trebárs …
Peréniho brána vznikla už po roku 1558 prebúraním otvoru do múru uzatvárajúceho veľké nádvorie stredného hradu, ktoré vzniklo počas prestavieb Pavla Kinižiho po roku 1474. Budova brány bola postavená až začiatkom 17. storočia predstavaním k múru tretieho nádvoria, do priestoru druhého nádvoria dolného hradu. Vo veľkom nádvorí stredného hradu bola súčasťou obytnej budovy pri severnom múre zo začiatku 17. storočia. Brána bola prízemná s valbovou strechou a tvoril ju prejazd do veľkého nádvoria stredného hradu. Brána bola pravdepodobne podpivničená alebo patrila k nej časť miestností na prízemí obytnej budovy, kde bola situovaná väznica.
O podkovovitej veži:
Zo severnej strany paloty sa k palácu pripájala polvalcová mohutná bašta zakončená cimburím podobne ako opevňovací múr horného hradu.
O kaplnke:
Do súčasnosti sa zachovali 4 okná kaplnky a 3 z nich majú hornú časť gotického ostenia.
Tieto dve zmienky sú ale zaujímavé …
– o Kinižiho veži:
Veža je dvojposchodová s presvetľovacími okienkami tretieho strešného poschodia.
– o VSB:
Je to dvojposchodová budova s tretím strešným poschodím, pôvodne s trámovými stropmi..
Zaujímavé sú z pohľadu vnímania, čo sa myslí (že by autor?, že by pretlmočený dáky text inventarizačného popisu?) termínom „strešné poschodie“ … Ide mi o riešenie situácie, či atikový múr nutne musel kryť z vonkajšieho pohľadu celý krov strechy (alebo jeho podstatnú časť), alebo, tak ako v iných (mojich starších) verziách, mohol krov – jeho časť, či solitérna samostatná hmota (krovu) nad dákou časťou murovanej architektúry (VSB napr.), vizuálne akoby „sedieť“ na atike …. Ak by uvedený termín „strešné poschodie“ bol v oboch prípadoch použitý v rovnakom význame, potom je možná interpretácia, že celé horné podlažie (dnes s drevenými okenicami tesne pod dnešnou pultovou strechou) VSB bolo vnímané ako podstrešné, dokonca aj otvorené do krovu. Podľa zamerania to vyzerá, že na úrovni VSB nemalo toto podlažie murovanú priečku na JV strane a že tento interiér bol priamo prepojený (či skôr spoločný) so susednou úrovňou „Kostkovej“ prístavby, ba možno i rovnakou úrovňou spojovacieho traktu s Kinižiho vežou. Vytváralo by to komunikačne zjednotený (z obranného hľadiska výhodný a logický) rozsiahly spojený priestor pod krovom strechy. V takom rozsahu i viac než vhodný na opisované skladovanie obilnín. Možno otvorený do krovu v celom rozsahu. Hoci trámová ryha na vonkajšej severnej fasáde Kinižiho veže (od rizalitu po SZ nárožie) naznačuje horizontálne predelenie ďalším stropom, tentoraz skutočne podkrovným…. Jeho rozsah je ale otázny. Samotná atika mala výšku cca 2 – 2,5 metra. Či na ukrytie celého krovu (pri určitom použitom tvare) alebo jeho podstatnej časti to stačilo si netrúfam definitívne povedať. Ako z varianty na papieri vidno, tentoraz som sa priklonil za „áno“.
Takže šéfino lietavský, najbližší orloj zostane protentokrát v Olomouci, ja píšem o jednej z 30-tich možných verzií, konkrétne – toto je verzia # 11 :-) …. verzia s digitálkami má # 29 :-D … Ak tam niekto chce časomerač, nech si prestrčí hriadeľ s ručičkami cez jedno z okien, ciferník podľa voľby svetovej strany (a zvolenej „diery“) následne zavesím :-) … Fantázii treba občas stúpiť na krk, chvíľu som ju nechal pobehovať a bola z toho veľmi pekná „kadibudka“, ktorú však nikto neocenil :-) … Fantázia šla na čas do laty, veľa demokracie a je z toho bolehlav …..
…však aj tuto nižšie bolo kedysi vidno čo ešte chystala … Dostala jednu po papuli a na chvíľu je kľud.
-
… :-)
