jozo
Forum Replies Created
-
Neviem, či ten model sa má podobať tomu priloženému obrázku. Dal by som len (v dobrom) k nemu (obrázku) pár postrehov. Ten “balkón” na polválcovej veži zrušiť. Ochodzu na hlavnej veži zrušiť. Tvar nadstavby na delovej (severozápadnej) bašte prerobiť. Počet a tvar strielní na spojovacom múre medzi ňou a VSB prerobiť (pozor je tam jeden chyták – nie všetky sú (boli) rovnaké). Počet strielní na “múre nárekov” prerobiť. Tvar strechy na 1. bráne – ako potenciálnych možností akceptujem viacero – tento však vôbec. Páči sa mi polygonálny bastion. Je však na základe najhodnovernejšej doposiaľ dostupnej historickej podoby možná dvojlínia strielní … A kde sú komíny?
-
Vidím (a zabúdam), že to tu celé “o vežičke” “zabil” sympatickým spôsobom (pre moje gusto :-) ) už dávno pradávno Chobi …
A pri tej príležitosti sme si spolu posrandovali na tému “Greischer” :-) .
Ale ten Greischer sa mi “účelovo” pre tú predsunutú nešťastnicu “hodí do krámu”, tak by sa patrilo “zareagovať” trošku “zo široka” aj na iný “detail” z toho jeho historického vizuálu. Tri veže! Tri veže na hrade! Sakra, čo ak by som sa prestal tomu celému moc smiať a zobral trocha serióznejšie aj samotnú podobu greischerovskej Lietavy? Niečo ma napadlo, a ak si zoberiem tento týždeň dovolenku a spravím si čas, vznikne možno niečo, čo sa Chobimu bude viac páčiť, než minule :-) … A budú aj “digitálky” na VSB …. :-D
-
Dovolím si zaskočiť …
-
Chobi a poslední žijúci indiáni ešte chcú a budú makať po zbytok tohto roka… Ja som si ale z nudy už zabilancoval … :-)
-
Dík, aspoň sme sa chvíľu zabavili … :-) Aj to je niečo.
PS: Polohu A ako zmysluplnú by som chápal v ére vstupnej brány do hradu v predbrání VSB, t. j. na mieste neskoršej polohy južného bastiónu. To jest od Kinižiho éry (možno aj pred ním) až po “prenos” vstupu do severnej časti hradu (Kostkom) … Pri tejto zmysluplnej etape mohla veža (vežička) zabezpečovať nástup na dlhú vysunutú rampu mosta k prvej bráne ponad priesek (zabezpečený (neskôr?) priekopovou hradbou z východnej strany). Akonáhle bola prístupová cesta prenesená do zrejme pôvodne obrannej priekopy pred západnou frontou Kinižiho hradby s VSB a SZ nárožnou oblou baštou, k bráne pod ňou (dnes druhá brána, resp. tretia) pri neskoršom polygonálnom bastióne, funkcia ochrany prístupovej cesty z polohy A mohla mať už len doplnkovú funkciu. Po výstavbe južného bastiónu objekt v polohe A bol zbytočný. Ako vidno z Greischera (ak ho berieme vážne/vážnejšie) ten zobrazený vysunutý objekt je stále v 2. polke 17. stor. “pod strechou” … V polohe A nelogicky …. V polohe B by logika ešte “žila” ….
-
… ten Choustník takto …. http://hrady.dejiny.cz/choustnik/
-
Díkys tatar (Milan) za prenesenie hľadania “pravdy” na medzinárodnú úroveň. Som zvedavý, čo z toho “vylezie” …
-
Trochu s meškaním (zareagujem) – tvoje postrehy na oba vizuály majú (ako sa hovorí) hlavu i pätu …, ale (žiaľ) nie sú to fotografie :-).
-
Prečo nefunguje (opäť) vkladanie obrázkov do diskusie. Vyskúšané na 2 nezávislých kompoch. Prvý krát sa to vyskytlo pred 6 dňami a potom “samé od seba” to (problém) zmizlo. Teraz už 2. deň opäť….
Ak pod text do chlieva “pripojiť súbor” zadám adresu umiestnenia obrázku a pošlem = príspevok sa zobrazí bez obrázku. Ak v predošlom kroku chcem už k priradenému obrázku pridať ďalší cez chlievik pod už použitým cez “pripojiť” zobrazí sa na krátko medzistav “prehľadávať” po čom zmizne nielen “pracovný stav” tohto nižšieho chlievika, ale i adresa v predošlom kroku zaradeného – vybraného obrázku. Ak po zadaní obrázku v prvom kroku ťuknem na “náhľad” zobrazí sa text len bez obrázku …. Vyskúšané za posledných 15 hodín 20 krát a FURT NYŠT ….. :-(
-
Aha a ešte to po vyššie uvedených krokoch vyhadzuje v ružovom : “Nepodarilo sa odoslať e-mail. Kontaktujte prosím administrátora stránky, ak problém pretrváva.” :-(
-
Milan, ty si pre mňa autorita, takže rešpektujem tvoje stanovisko, hoci by niečo rukolapné bodlo viac :-). Ja by som sem vycapil jednu vsuvku, citát staršieho príspevku nášho pána riaditeľa Ľubomíra, nie že by v ňom boli veci všeobecne objavné, ale len pre to pripomenutie súvislostí … :
“Osobnosť a životné osudy tohto typického kondotiera z konca stredoveku sú natoľko zaujímavé a jeho zásah do stavebnej histórie slovenských hradov taký ojedinelý, že určite nebude bez úžitku zmieniť sa o ňom podrobnejšie. „Syn chudobného mlynára z obce Kaniža v Biharskej stolici opustil otcove remeslo a dal sa najať do kráľovského vojska. Ako člen Čierneho pluku kráľa Mateja sa pod vedením Blažeja Madara, ktorého dcéru Benignu si vzal za manželku, zúčastnil v roku 1467 vojny proti Jiřímu z Poděbrad. Čoskoro sa však pre svoje vojenské schopnosti a telesnú silu stal samostatným veliteľom a od roku 1470 už azda nebolo väčšej vojenskej výpravy, na ktorej by Pavol nemal významnú účasť. V roku 1474 po víťazstve pri Vratislave (dnes Wroclaw) dostal od kráľa za zásluhy v bojoch – ako listina doslovne uvádza – „tak proti Turkom, najkrutejším nepriateľom kresťanského náboženstva a katolíckej viery, ako proti českým kacírom“ hrad Lietavu s 26 obcami a polovicou mýta z Kysuckého Nového Mesta (Nova Civitas) a to „iure perpetuo et irrevocabiliter“, teda dedične a neodvolateľne. Stal sa teda pánom Lietavy vtedy, keď jeho spolubojovník a druh, Štefan Zápolský, dostal od kráľa Mateja Trenčiansky hrad.”
Ja ako “kališnický romantik” by som mal brať tohoto “lampasáka” Kinižiho v negatívnom slova zmysle. Iste podkuroval pod zadkom môjmu sympaťákovi http://cs.wikipedia.org/wiki/Ji%C5%99%C3%AD_z_Pod%C4%9Bbrad a škodil jeho záujmom, ako najlepšie vedel. Matyáš Korvín vedel, prečo si ho ceniť. Však jeho voje pôsobili ako mor na moravské hrady a iné oporné body Jiříkových straníkov. Iste v praxi Kiniži otestoval nejeden fígeľ ako zdolať dobové fortifikácie. Chcem tým len povedať, že pri výstavbe Lietavy nebol odkázaný na miestne “zadubené zvyky a maniere”. Očividne. Na Lietave uplatnil progresívne obranné prvky, akých v tom čase nebol v Uhorsku veľa (a ani si nespomínam na dáku slovenskú paralelu v hradných fortifikáciách z totožnej doby, ale hlava deravá, možno mi niečo ušlo).
Takže návrat k Milanovi … Mne odpočiatku v hlave trčala aj alibistická alternatíva 2 predsunutých obranných objektov na Lietave z konca 15. stor. … No guráž nebola, aby som ňou začal :-) … A keď už hľadám paralely na západ od Vlárskeho priesmyku …, trošku si pomôžem hradom z iného tábota Jiříkových neprajníkov …, hoc omnoho viac ako kúsok od vrcholkov Chřibov či Beskýd … Choustník so svojimi obrannými “novotvarmi” 15. storočia a 2 predsunutými vežami … “Kokotom” a “Sichrovom” :-) .
-
Srandičky, srandičky, to nám tiež ide :-D …..
-
Tak nedáš o vežičke :-( ….
Pôdorys Bukovinského poznáme, takže netreba sa moc prekvapovať. Iste je zaujímavé, že tam tú priečku pred prvou bránou tak zvýraznil. Stopy po nej dnes nevidno, ak tam ozaj bola, môže to overiť len archeológia. Ako neskromne poznamenám, ja som s ňou pri tej nedokončenej (nekonečnej) veľkoplošnej blbosti (tam niekde vyššie …) alibisticky rátal, hoci tak divne “ošalovanou” drevom … Som bol vždy za padací most na jednotke (ako hypotéze). Ak by som bol na správnej strane pravdy, tak nič iné len suchá oná tam mohla byť … Mňa skôr zaujalo, že ak tam ten padací bol, nedopadal na tú Bukovinského priečku (ak ju správne autor umiestnil), ale mostovka od nej musela byť potiahnutá k dákej podpere (pilieru) tesne pred bránou v priekope. Mohla byť z drevených kolov … Na ňu dopadala hrana padacieho mosta.
Objekty na bastióne “kreslila” už Menclová. Mám taký pocit, že tá viacpriestorová “búda” stojaca v “jadre” bastiónu bola prilepená na tú skalnatú kolmú (pritesanú?) stenu pod oblým nárožím a črepom spojovacieho múru bastiónu na JV boku …
-
Neuhýbaj (od vežičky) a daj dôkaz jeden … dva … tri … štyri … keď ich je “priveľa”. Nešetri (ma), lebo si ešte budem namýšľať, že som za 45 minút lozenia v okolí hradu na niečo prišiel :-) … Ja nechcem byť za “múdreho”, ja mám radšej pravdu …
-
Tak nešetri a daj zopár …. :-)