jozo
Forum Replies Created
-
Len by som dodal … Dobroslava Menclová bola moja “pani učiteľka” a “nekritizovateľná ikona” v mojich “školských začiatkoch” záujmu o hrady … Doteraz ju z pohľadu spôsobu písania i formy prezentácie (kresliarska kvalita a precíznosť pôdorysov či rekonštrukčných nákresov (i keď neviem, či jej s tým nehelfol i pán manžel)) beriem ako neprekonanú … Je ale fakt, že veľa z jej zistení a interpretácii z terénu bolo “mladšími ročníkmi” od fachu časom popretých … Každá veda je v pohybe, takže kastelológia nie je výnimkou. Bolo by žiadúce, keby sa našli aj z iných zdrojov fakty a svedectvá o prípadnom zbytku muriva v “polohe A” … Tie pekné informatívne fotografie z prelomu 19./20. storočia i 1. polky 20. stor. nič relevantné nedokazujú (ani nevyvracajú) …
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
5. časť … “Obhliadka terénu v polohe “B” “.
Vďaka nefunkčnosti agregátu / centrály (či ako sa ten bazmek za funkčného stavu revúci na strednom nádvorí volá) som sa konečne dostal na túto “kótu”. Hneď to bola láska na prvý pohľad :-) . Ideálne miesto na niečo “predsunuté”. Kužeľovitý tvar s ufiknutým špicom. Bočný terén trávnatý, zalesnený. Skalnaté podložie len nepatrne vyčuhujúce. Najväčší (jediný?) v blízkom okolí “šuter” tesne pod južným okrajom temena (na obrázku nižšie). Horná plocha je rovná, mierne trojuholníkovitého tvaru s užšou hranou na JZ strane, len s jemne tvarovanou priehlbinou smerom ku stredu (takmer neviditeľnou). Po obvode žiadne výrazné hrádzky, taktiež na ploche žiadne stopy po murive či sutinách. Na západnej strane z plochy mierne klesá terénny stupeň (náznak prístupovej cesty na vrchol ?) … Na severnej strane nad cestou k hradu sa ťahá terénny stupeň (pozostatok valu?). Prázdne ale absolútne ideálne miesto …. Kto obsadil toto miesto, ten mal strategický tromf vo svojich rukách. Oblé nárožie Kinižiho veže odtiaľto je vzdušnou čiarou cca 230 metrov. Na postavenie kanónov útočníka – lepšieho miesta na okolí niet … Na severozápadnej až severnej strane cca 15 -20 metrov nižšie cesta k hradu. Hneď pod západným svahom križovatka chodníkov k “majeru” a do Lietavskej Svinnej. Vizuálna kontrola veľkej časti cesty od “majera” vrátane posledného úseku so zátačkou doprava (z hradu vizuálne nedostupná). Kontrola údolia od Lietavskej Svinnej po Kňazovu Lehotu i cesty z Lietavy od kríža …
(… sorry za primitívne zlepence obrázkov)
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
5. časť … “Obhliadka terénu v polohe “B” “.
Vďaka nefunkčnosti agregátu / centrály (či ako sa ten bazmek za funkčného stavu revúci na strednom nádvorí volá) som sa konečne dostal na túto “kótu”. Hneď to bola láska na prvý pohľad :-) . Ideálne miesto na niečo “predsunuté”. Kužeľovitý tvar s ufiknutým špicom. Bočný terén trávnatý, zalesnený. Skalnaté podložie len nepatrne vyčuhujúce. Najväčší (jediný?) v blízkom okolí “šuter” tesne pod južným okrajom temena (na obrázku nižšie). Horná plocha je rovná, mierne trojuholníkovitého tvaru s užšou hranou na JZ strane, len s jemne tvarovanou priehlbinou smerom ku stredu (takmer neviditeľnou). Po obvode žiadne výrazné hrádzky, taktiež na ploche žiadne stopy po murive či sutinách. Na západnej strane z plochy mierne klesá terénny stupeň (náznak prístupovej cesty na vrchol ?) … Na severnej strane nad cestou k hradu sa ťahá terénny stupeň (pozostatok valu?). Prázdne ale absolútne ideálne miesto …. Kto obsadil toto miesto, ten mal strategický tromf vo svojich rukách. Oblé nárožie Kinižiho veže odtiaľto je vzdušnou čiarou cca 230 metrov. Na postavenie kanónov útočníka – lepšieho miesta na okolí niet … Na severozápadnej až severnej strane cca 15 -20 metrov nižšie cesta k hradu. Hneď pod západným svahom križovatka chodníkov k “majeru” a do Lietavskej Svinnej. Vizuálna kontrola veľkej časti cesty od “majera” vrátane posledného úseku so zátačkou doprava (z hradu vizuálne nedostupná). Kontrola údolia od Lietavskej Svinnej po Kňazovu Lehotu i cesty z Lietavy od kríža …
(… sorry za primitívne zlepence obrázkov)
-
Viď # 331 Jaro … :-)
-
Viď # 331 Jaro … :-)
-
Zopár súvislostí … 15. storočie s rozvojom palných zbraní popri šíriacemu sa pachu síry :-) ohlušujúco rozozvučalo umieráčik dovtedajšej fortifikačnej výbave hradov v celej Európe … Neblahé skúsenosti z husitských vojen vyprovokovali horúčkovité hľadanie spôsobov ako odpovedať novej sile v rukách obliehateľov … Po prvých lastovičkách v prvej polovici 15. stor. nastala v 2. polovici storočia “zlatá éra” rôznych foriem “štítových” múrov a predsunutých fortifikácií, snažiacich sa do maximálne možnej vzdialenosti odsunúť prípadné palebné posty artilérii dobyvateľov od hradných jadier … Naporúdzi je kopa príkladov z Čiech a Moravy … A práve z moravských bojíšť (minimálne) musel byť s týmito novými prvkami obrany dobre oboznámený náš hradný budovateľ Pavol Kiniži … Môj predpoklad teda znie, že to bol práve on, ktorý prvý zabezpečil “polohu B” z bezpečnostných i strategických dôvodov vyššie načrtnutých. Či to bola v prvopočiatku len palisádová ohrada prípadne s centrálne umiestnenou zrubovou vežou (s hrazdeným horným streleckým-pozorovacím podlažím) netuším. Pravdepodobné to je. Keby som použil analógiu s predsunutou fortifikáciou hradu Cornštejn na Morave, bola by táto postupnosť zrejmá. Tam tiež – najprv drevozemné opevnenie. Pri 10 mesačnom obliehaní hradu v období 1464-1465 vojskom straníka kráľa Jiřího z Poděbrad Oldřicha Mládence z Miličína zrejme dobyté. Následne niekedy na prelome 15. a 16. storočia zabezpečené murovanou vežou … Či na Lietave predsunutú vežu “z kameňa” vztýčil až Kostka netuším … Či to bolo pred “návštevou” Turiho alebo až po nej … ? Taktiež … Prvé prepaženie cesty k hradu palisádou a teda prvou bránou mohlo byť niekde pod touto “polohou B” na severnej strane. Ako som už raz spomenul, cesta až k vlastnému hradu mohla potom byť po ľavej strane lemovaná palisádou až k prvej kamennej bráne. Skalná stena po pravej strane nad údolím mohla byť len na niektorých miestach doplnená prepažujúcimi zrubovými stenami … Mali by sme tak “konečne” aj u nás mierne modifikovanú klasickú pernštejnskú “uličku” – koridor …. Časom následne bola táto úprava už len príležitostne udržovaná alebo rozoberaná :-) … Stačí 10 metrová sondička krížom cez temeno polohy “B” a je vymaľované ….
Keď sa z takéhoto “uhla pohľadu” zadívame na toho podceňovaného Greischera, jeho poloha predsunutej veže ideálne zapadá to tejto (mojej) hypotézy … :-) Takže na záver, kde stála predsunutá veža na Lietave?
Tuná (dle mého) nie … :-) :
-
Zopár súvislostí … 15. storočie s rozvojom palných zbraní popri šíriacemu sa pachu síry :-) ohlušujúco rozozvučalo umieráčik dovtedajšej fortifikačnej výbave hradov v celej Európe … Neblahé skúsenosti z husitských vojen vyprovokovali horúčkovité hľadanie spôsobov ako odpovedať novej sile v rukách obliehateľov … Po prvých lastovičkách v prvej polovici 15. stor. nastala v 2. polovici storočia “zlatá éra” rôznych foriem “štítových” múrov a predsunutých fortifikácií, snažiacich sa do maximálne možnej vzdialenosti odsunúť prípadné palebné posty artilérii dobyvateľov od hradných jadier … Naporúdzi je kopa príkladov z Čiech a Moravy … A práve z moravských bojíšť (minimálne) musel byť s týmito novými prvkami obrany dobre oboznámený náš hradný budovateľ Pavol Kiniži … Môj predpoklad teda znie, že to bol práve on, ktorý prvý zabezpečil “polohu B” z bezpečnostných i strategických dôvodov vyššie načrtnutých. Či to bola v prvopočiatku len palisádová ohrada prípadne s centrálne umiestnenou zrubovou vežou (s hrazdeným horným streleckým-pozorovacím podlažím) netuším. Pravdepodobné to je. Keby som použil analógiu s predsunutou fortifikáciou hradu Cornštejn na Morave, bola by táto postupnosť zrejmá. Tam tiež – najprv drevozemné opevnenie. Pri 10 mesačnom obliehaní hradu v období 1464-1465 vojskom straníka kráľa Jiřího z Poděbrad Oldřicha Mládence z Miličína zrejme dobyté. Následne niekedy na prelome 15. a 16. storočia zabezpečené murovanou vežou … Či na Lietave predsunutú vežu “z kameňa” vztýčil až Kostka netuším … Či to bolo pred “návštevou” Turiho alebo až po nej … ? Taktiež … Prvé prepaženie cesty k hradu palisádou a teda prvou bránou mohlo byť niekde pod touto “polohou B” na severnej strane. Ako som už raz spomenul, cesta až k vlastnému hradu mohla potom byť po ľavej strane lemovaná palisádou až k prvej kamennej bráne. Skalná stena po pravej strane nad údolím mohla byť len na niektorých miestach doplnená prepažujúcimi zrubovými stenami … Mali by sme tak “konečne” aj u nás mierne modifikovanú klasickú pernštejnskú “uličku” – koridor …. Časom následne bola táto úprava už len príležitostne udržovaná alebo rozoberaná :-) … Stačí 10 metrová sondička krížom cez temeno polohy “B” a je vymaľované ….
Keď sa z takéhoto “uhla pohľadu” zadívame na toho podceňovaného Greischera, jeho poloha predsunutej veže ideálne zapadá to tejto (mojej) hypotézy … :-) Takže na záver, kde stála predsunutá veža na Lietave?
Tuná (dle mého) nie … :-) :
-
Zopár súvislostí … 15. storočie s rozvojom palných zbraní popri šíriacemu sa pachu síry :-) ohlušujúco rozozvučalo umieráčik dovtedajšej fortifikačnej výbave hradov v celej Európe … Neblahé skúsenosti z husitských vojen vyprovokovali horúčkovité hľadanie spôsobov ako odpovedať novej sile v rukách obliehateľov … Po prvých lastovičkách v prvej polovici 15. stor. nastala v 2. polovici storočia “zlatá éra” rôznych foriem “štítových” múrov a predsunutých fortifikácií, snažiacich sa do maximálne možnej vzdialenosti odsunúť prípadné palebné posty artilérii dobyvateľov od hradných jadier … Naporúdzi je kopa príkladov z Čiech a Moravy … A práve z moravských bojíšť (minimálne) musel byť s týmito novými prvkami obrany dobre oboznámený náš hradný budovateľ Pavol Kiniži … Môj predpoklad teda znie, že to bol práve on, ktorý prvý zabezpečil “polohu B” z bezpečnostných i strategických dôvodov vyššie načrtnutých. Či to bola v prvopočiatku len palisádová ohrada prípadne s centrálne umiestnenou zrubovou vežou (s hrazdeným horným streleckým-pozorovacím podlažím) netuším. Pravdepodobné to je. Keby som použil analógiu s predsunutou fortifikáciou hradu Cornštejn na Morave, bola by táto postupnosť zrejmá. Tam tiež – najprv drevozemné opevnenie. Pri 10 mesačnom obliehaní hradu v období 1464-1465 vojskom straníka kráľa Jiřího z Poděbrad Oldřicha Mládence z Miličína zrejme dobyté. Následne niekedy na prelome 15. a 16. storočia zabezpečené murovanou vežou … Či na Lietave predsunutú vežu “z kameňa” vztýčil až Kostka netuším … Či to bolo pred “návštevou” Turiho alebo až po nej … ? Taktiež … Prvé prepaženie cesty k hradu palisádou a teda prvou bránou mohlo byť niekde pod touto “polohou B” na severnej strane. Ako som už raz spomenul, cesta až k vlastnému hradu mohla potom byť po ľavej strane lemovaná palisádou až k prvej kamennej bráne. Skalná stena po pravej strane nad údolím mohla byť len na niektorých miestach doplnená prepažujúcimi zrubovými stenami … Mali by sme tak “konečne” aj u nás mierne modifikovanú klasickú pernštejnskú “uličku” – koridor …. Časom následne bola táto úprava už len príležitostne udržovaná alebo rozoberaná :-) … Stačí 10 metrová sondička krížom cez temeno polohy “B” a je vymaľované ….
Keď sa z takéhoto “uhla pohľadu” zadívame na toho podceňovaného Greischera, jeho poloha predsunutej veže ideálne zapadá to tejto (mojej) hypotézy … :-) Takže na záver, kde stála predsunutá veža na Lietave?
Tuná (dle mého) nie … :-) :
-
… A trocha úvah. Účel takej stavby na tomto (poloha “A”) mieste? Strategický výhľad? V podstate nič, čo by nebolo vidieť zo samotného hradu. Obranná funkcia? Myslím, že by tu dáku väčšiu funkčnosť mohla (veža) mať v závislosti od dôležitosti kontroly priečnej priekopovej hradby – jej tesného predpolia. Gardavský do hradby “umiestnil” bránku (výpadnú? či komunikačnú?) pre peších. Svah od priečnej hradby do údolia extrémne prudko klesá (cca 40 – 45 stupňový uhol). Na bežné lozenie aj pre peších hore-dole nič moc … Pod vplyvom “lietavského červeného” by som si mohol vykladať text p. Menclovej, ako predstavu o prístupovej komunikácii do hradu na tomto mieste (t.j. cez priečnu priekopovú hradbu). Ako scifi dobrý nápad :-) … V každom prípade kontrola priekopovej hradby z polohy “A” je zdanlivo lepšia, než z južného nárožia bastiónu … V prípade “predsunutej brány” v palisáde na úrovni polohy “A” na ceste k hradu, by strážny objekt na tomto mieste mohol plniť dáke zázemie pre obsluhu takejto vysunutej brány, prípadne aj pre jej flankovanie … Tak či onak, úžitková hodnota predsunutej veže v polohe “A” = nič moc …
-
… A trocha úvah. Účel takej stavby na tomto (poloha “A”) mieste? Strategický výhľad? V podstate nič, čo by nebolo vidieť zo samotného hradu. Obranná funkcia? Myslím, že by tu dáku väčšiu funkčnosť mohla (veža) mať v závislosti od dôležitosti kontroly priečnej priekopovej hradby – jej tesného predpolia. Gardavský do hradby “umiestnil” bránku (výpadnú? či komunikačnú?) pre peších. Svah od priečnej hradby do údolia extrémne prudko klesá (cca 40 – 45 stupňový uhol). Na bežné lozenie aj pre peších hore-dole nič moc … Pod vplyvom “lietavského červeného” by som si mohol vykladať text p. Menclovej, ako predstavu o prístupovej komunikácii do hradu na tomto mieste (t.j. cez priečnu priekopovú hradbu). Ako scifi dobrý nápad :-) … V každom prípade kontrola priekopovej hradby z polohy “A” je zdanlivo lepšia, než z južného nárožia bastiónu … V prípade “predsunutej brány” v palisáde na úrovni polohy “A” na ceste k hradu, by strážny objekt na tomto mieste mohol plniť dáke zázemie pre obsluhu takejto vysunutej brány, prípadne aj pre jej flankovanie … Tak či onak, úžitková hodnota predsunutej veže v polohe “A” = nič moc …
-
… A trocha úvah. Účel takej stavby na tomto (poloha “A”) mieste? Strategický výhľad? V podstate nič, čo by nebolo vidieť zo samotného hradu. Obranná funkcia? Myslím, že by tu dáku väčšiu funkčnosť mohla (veža) mať v závislosti od dôležitosti kontroly priečnej priekopovej hradby – jej tesného predpolia. Gardavský do hradby “umiestnil” bránku (výpadnú? či komunikačnú?) pre peších. Svah od priečnej hradby do údolia extrémne prudko klesá (cca 40 – 45 stupňový uhol). Na bežné lozenie aj pre peších hore-dole nič moc … Pod vplyvom “lietavského červeného” by som si mohol vykladať text p. Menclovej, ako predstavu o prístupovej komunikácii do hradu na tomto mieste (t.j. cez priečnu priekopovú hradbu). Ako scifi dobrý nápad :-) … V každom prípade kontrola priekopovej hradby z polohy “A” je zdanlivo lepšia, než z južného nárožia bastiónu … V prípade “predsunutej brány” v palisáde na úrovni polohy “A” na ceste k hradu, by strážny objekt na tomto mieste mohol plniť dáke zázemie pre obsluhu takejto vysunutej brány, prípadne aj pre jej flankovanie … Tak či onak, úžitková hodnota predsunutej veže v polohe “A” = nič moc …
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
4. časť … “Obhliadka terénu v polohe “A” “.
Dominantným prvkom tejto polohy je “nárožný” blok skaly ukončujúci skalnú stenu vedúcu v poloblúku k hradu od juhu s miernym zatočením na juhozápad. Jeho temeno tvorí zarovnaná mierne zošikmená (od vonkajšej hrany na východnej strane smerom k západu) trojuholníková plocha. Možno umelo zarovnaná. Rozmerovo odhadom 3x5x5 metrov. Na západnej strane je ohraničená takmer vodorovnou hranou. Možno prírodnou, možno umele pritesanou … S ohľadom na rozmer temena skaly by uvedená hrana (drážka) mohla slúžiť na ukotvenie vonkajšieho (východného) múru dákej stavby. Terén od tejto hrany ale klesá v malých plochách medzistupňov k západu až k príjazdovej ceste k hradu. Niet tu teda žiadnej “upravenej” plochy pre “spodok” stavby … Po viditeľnom murive samozrejme niet ani pamiatky … Dáme si trochu vizuálu …
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
4. časť … “Obhliadka terénu v polohe “A” “.
Dominantným prvkom tejto polohy je “nárožný” blok skaly ukončujúci skalnú stenu vedúcu v poloblúku k hradu od juhu s miernym zatočením na juhozápad. Jeho temeno tvorí zarovnaná mierne zošikmená (od vonkajšej hrany na východnej strane smerom k západu) trojuholníková plocha. Možno umelo zarovnaná. Rozmerovo odhadom 3x5x5 metrov. Na západnej strane je ohraničená takmer vodorovnou hranou. Možno prírodnou, možno umele pritesanou … S ohľadom na rozmer temena skaly by uvedená hrana (drážka) mohla slúžiť na ukotvenie vonkajšieho (východného) múru dákej stavby. Terén od tejto hrany ale klesá v malých plochách medzistupňov k západu až k príjazdovej ceste k hradu. Niet tu teda žiadnej “upravenej” plochy pre “spodok” stavby … Po viditeľnom murive samozrejme niet ani pamiatky … Dáme si trochu vizuálu …
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
4. časť … “Obhliadka terénu v polohe “A” “.
Dominantným prvkom tejto polohy je “nárožný” blok skaly ukončujúci skalnú stenu vedúcu v poloblúku k hradu od juhu s miernym zatočením na juhozápad. Jeho temeno tvorí zarovnaná mierne zošikmená (od vonkajšej hrany na východnej strane smerom k západu) trojuholníková plocha. Možno umelo zarovnaná. Rozmerovo odhadom 3x5x5 metrov. Na západnej strane je ohraničená takmer vodorovnou hranou. Možno prírodnou, možno umele pritesanou … S ohľadom na rozmer temena skaly by uvedená hrana (drážka) mohla slúžiť na ukotvenie vonkajšieho (východného) múru dákej stavby. Terén od tejto hrany ale klesá v malých plochách medzistupňov k západu až k príjazdovej ceste k hradu. Niet tu teda žiadnej “upravenej” plochy pre “spodok” stavby … Po viditeľnom murive samozrejme niet ani pamiatky … Dáme si trochu vizuálu …
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
3. časť … “Vytipovanie možnej lokalizácie”.
Takže s rešpektom k odborníkom, polohu, ktorú nám opisom a pôdorysom “vsugerovávajú” si označím ako “poloha “A” “. Alternatívnu polohu (z pohľadu obhliadky terénu, logiky či intuície :-D ) si označím ako “polohu “B” ” …
(Obrázky z kníh Vasiliak: Slovensko z vtáčej perspektívy, Osveta 1970;
Schreiber: Slovensko z oblakov, Šport 1968 a kdesi čosi z netu …)
4. časť … “Obhliadka terénu v polohe “A” “. (dáme na budúce …)