jozo
Forum Replies Created
-
PS # 2: Rád by som sa po zoznámení s trenčianskou realitou zo srdca ospravedlnil za moje unáhlené výroky k topoľčianskej “rekonštrukčnej” realite … Voči przniteľom estetiky v krajskom meste sú tí na Topoľčianskom hrade … hotové božie požehnanie :-D …
-
… uff až ma nadulo (s hroziacimi patričnými následkami na klávesnici a monitore…) … Čakal som ľahký prešvih bičíkom, ale po tejto dávke “rozkoše” neviem, neviem … hoci jedna fúzatá pieseň poučuje, že pain is so close to pleasure … neviem či táto trenčianska dávka je to pravé orechové … :-)
Ďakujem Mathaeus, koledoval som si o to … :-D :-( :-( :-( :-( ……..PS: No odhora po spodnú rímsu atiky dobré, nižšie už len úžas … s maďarskými bratmi si ten úchylný architekt (architekti?) s pani riaditeľkou Babičovou môžu ruky podať …
-
Nešťastný hrad … nad hlavami relatívne “rozvinutého” a významného mesta … pomaly už takmer 50 rokov “záchrany” za sebou a cieľ človek nedovidí alebo sa ho nedožije … A tam, kde sa za Novotného začalo, už čas kričí o repete …
Ak by sa našiel dáky masochista, ktorý to má odcvaknuté na foťáku, mohol by tu vycapiť foto nádvorného exteriéru toho “úchvatného” architektonického riešenia prezentácie rotundy … Pri mojej poslednej návšteve – a to sú už pekné roky naspäť – som “zažil” len rozbrblaný betónový skelet – poloblúk s obrovskou “dierou” pre tušené presklenie … V kontexte “historickej” či aspoň “historizujúcej” atmosféry horného nádvoria tá vtedy rozostavaná šialenosť (minimálne pri tých užitých stavebných materiáloch) na mňa vtedy urobila pamätný dojem – hrad Trenčín už nikdy viac … … Chytám sa stebielka, že s “patinou” finita by som ten kategorický záver mohol ešte rozchodiť …
-
Vĺčik-tĺčik -ova tu v neďalekej “kapitole” prezentovaná fotografia …
Do pozornosti by som dal obzvlášť vzácne informatívne zobrazenie obrannej ochodze obranného múru medzi VSB a SZ delovou baštou. Tie strielne sa dajú pekne spočítať ako na detskom počitadle … Robilo mi to časom problém, tak viem o čom meliem :-D. Druhá pridaná hodnota (pre mňa) – výšková úroveň západného obranného múru (“múr nárekov”) dolného hradu – v pomere k úrovni okenných záklenkov objektu 1. brány na západnej fasáde … Riešim to kôli niečomu … či z ochodze tej hradby mohli bez dákych schodov prechádať do 1. alebo 2. podlažia budovy 1. brány ….
Milan ešte raz ďakujem …
-
Vĺčko alias vlcik-tlcik pripájam sa … vďaka, veľká za ten obrázoček, tušíš ktorý myslím … a pripájam tu na inom mieste pár slov k nemu …
-
Nepomôžem, ale ak sa nemýlim …, tomuto sa môže povedať čaro nechceného :-D – autor zháňa vlastnú knihu … :-( :-)
-
Všetko je ako má byť …
http://www.topolcianskyhrad.sk/index.php?page=fakty
… t. j. :Metodický prístup k obnove hradného jadra Topoľčianskeho hradu
Hlavným cieľom obnovy a využitia pamiatky je jej záchrana a sprístupnenie pre verejnosť, ako kultúrno-historického exponátu a za týmto účelom vytvorenie podmienok pre bezpečný pohyb návštevníkov a ich oboznámenie sa s dejinami a významom pamiatky.
V rámci tohto cieľa sa navrhlo regulované sprístupnenie a teda aj s uzatváranie priestoru hradného jadra (horného hradu). Prístup do jadra sa obnovil v pôvodnom priebehu po zrekonštruovanom moste ponad priekopu a prechádzajúc priestorom parkanu (obranný okruh) vyústi k hlavnej vstupnej bráne. Chýbajúce zrútené úseky parkanového múru sa domurovali do výšky predpokladaných parapetov strieľní. V rámci parkanu sa dosypaním uvolnených zásypov zrekonštruovala historická pochôdzna úroveň a umožnil návštevníkom prechod k západnej delovej bašte, ktorá sa sprístupní novým dreveným schodiskom ako vyhliadkový bod.
Regulácia prístupu do jadra sa navrhla v mieste vstupnej brány za vyústením mostu do parkanu, a to novou osadenou bránovou mrežou.
V samotnom hradnom jadre sa niveleta nádvoria t.č. pre vysoké zásypy neodkryla až na dno, ale len mierne znížila po úroveň parapetov odkrytých okenných otvorov 2. podlažia južného palácového krídla. Týmto spôsobom sa na jednej strane umožnila čiastočná prezentácia odkrytých palácových murív a na druhej strane sa bez potreby odstraňovania všetkých sutín z nádvoria vyriešilo jeho odvodnenie spádovaním terénu cez otvor vstupnej brány.
Na ploche spádovaných sutín v závaloch južného krídla sa realizuje hľadisko prírodného divadla, a to terasovitou úpravou terénu. Hmota závalov bude zo strany nádvoria držaná čiastočne dorekonštruovanou dvorovou stenou, v ktorej sa obnovili okenné a vstupné otvory. Vo východnom okraji palácového krídla sa odkryli sutiny až na úroveň zrútenej klenby pivničného podlažia. Klenba pivnice sa opravila, čím sa umožní sprístupnenie neznámych pivničných priestorov hradu a ich využívanie.
Priestory severnej zástavby hradného jadra budú sprístupnené náznakovo rekonštruovaným dvojramenným kamenným schodiskom, odkrytým archeologickým výskumom. Schodisko je obnovené v pôvodnej trase, avšak s mierne upraveným výškovým stúpaním tak, aby sprístupnilo aj prízemie severovýchodného palácového krídla, kde sa predpokladá prítomnosť pôvodnej kaplnky.
Samotný severný trakt palácového krídla – pôvodný gotický palác, bude sprístupnený až v úrovni 2. podlažia a preto sa závaly sutín v 1. podlaží neodstraňovali. V južnom obvodovom múre sa koruna múru v chýbajúcich miestach domurovala do parapetnej výšky kvôli ochrane návštevníkov. Prístup je riešený v západnom ukončení múru v dotyku s obytnou vežou, a to na spôsob vysunutej ochodze popri južnej stene veže, ktorá bude náznakovo imitovať zaniknutý trámový strop južného palácového traktu. Zrútený severný obvodový múr paláca sa v západnej polovici domuroval do parapetnej výšky 2. podlažia. Pôchodzna úroveň je riešená približne v úrovni dlážky 2. podlažia s možnosťami pekných krajinárskych výhľadov.
Obytná veža zostane naďalej prístupná z plošiny južného traktu dnešným vstupom na prízemí a z tejto polohy bude tiež sprístupnená aj plocha severozápadného palácového krídla . Jeho zrútená dvorová južná stena sa doplnila do parapetnej výšky 2. podlažia.
Vyššie úrovne obvodového múru hradného jadra sa obnovili konzervačnou metódou s čiastočnou rekonštrukciou jednotlivých otvorov s cieľom statického zabezpečenia konštrukcií. Vo východnom priečelí severného palácového krídla, ktoré sa v roku 1999 zväčša zrútilo, došlo len k čiastočnému domurovaniu spadnutej časti, a to kvôli stabilizácii dnešnej prevysnutej ukončujúcej časti fasády.
Plánované napojenie veže a pivničných palácových priestorov na elektrický prúd bude realizované zahĺbenými vodičmi v sitinových zásypoch. Odvodnenie zrážkových vôd z jednotlivých častí areálu horného hradu sa rieši bez vytvárania nových otvorov či prierazov. Hradné jadro bude celkovo odvodnené cez priestor hlavného vstupu pokračujúc cez plochu parkanu až do existujúcej priekopy.
Pri obnove murív sa použil pôvodný druh lomového kameňa, v miestach tehlového muriva sa využila staršia tehla. Dôraz sa kládol aj na zloženie maltovej zmesi, ktorá využíva dlhodobo zahasené vápno, pričom minimálne pridávanie cementu sa uskutočnilo v námáhaných častiach murív (koruny, kaverny a pod.).
Uvedený metodický prístup k obnove neprináša negatívny vplyv na dodnes zachovanú priestorovú skladbu pamiatky, ktorú zachováva v plnej miere ako predmet pamiatkovej ochrany. Rovnako nezasahuje do existujúcej ruinálnej siluety, ktorú takisto vníma ako predmet ochrany. Navrhli sa iba dielčie zmeny v hmotnej podstate pamiatky, ktorými sa cieli dosiahnuť zvýšenie čitateľnosti pôvodného priestorového členenia, a to najmä lokálnym vynesením zasypaných konštrukcií palácov a opevnení hradu nad úroveň terénu a úpravou samotného terénu parkanu a nádvoria či niekdajších interiérov paláca. Na neposlednom mieste navrhované zásahy ako jediné umožňujú zrekonštruovanie pôvodnej prístupovej komunikácie a tiež pohyb návštevníkov po historických trasách.
Ing. arch. Martin Bóna
-
Možno tam vidím čo tam nie je (nebolo …) …, ale akoby som videl pod tým vŕškom veže stopy po trámoch-krakorcoch (pôvodnej) pavlače …
… ale možno fakt len môj optický klam :-)… dnes som dostal i toto od Mira Slamku – veľká vďaka! Údajne sken fotky z roku 1930 … Vzácny pohľad na tie – až na jednu (dve?) – už fuč strielne …
… a na dnes ešte – dík za názory-postrehy i tebe brapi …
-
Tož prijal som dnes vďačne úchvatné oku môjmu obrazy hodné produkcie Karla Čáslavského a jeho hľadaniu strateného času, a to po trase neviditeľnej – rovno od počestného, urodzeného pána Ľubomíra, sediaceho predtým i teraz na Lietave i pod ňou …:-D Skutočne historické zábery hradu Lietava par excellence … S láskavým dovolením (dodatočne vyproseným iste raz) tu veľmi rád aspoň toto vycapím … Znalci na prvý šup uhádnu, kde to (už len) bolo, ostatní sú bez šance … Dnes po tom niet ani dychu ani slychu :-(
-
Ľubénko mój, budem potešený, keď ma potešíš … mailom …
Odbočka – to by stálo za pokec (možno raz) – či by sme na ten vnútorný portál, čo si tu tak pekne vycapil, čumeli v 17. storoči striktne z interiéru alebo (možno) z exteriéru (pri tej istej orientovanej svetovej strane) … Čo sa doteraz predomnou (priamo či prenesene) k tomu vyjadrili, tak stáli na strane barikády “za interiér”. Ja má palicu na-tvrdlú, ja by som stál na opačnej strane … :-)Návrat k J bastiónu. Ešte by som dodal (k tej výške), že nevylučujem ani to, že južné čelo bolo vyššie než západný bok. Hoci to klasicky cucám z prstu, terén napovedá, že západná fronta nemala tak významné postavenie, ako južná. Terén na južnom cípe naznačuje vyformovanie pre veľkú ťažkú delostreleckú batériu s dostatkom priestoru pre manipuláciu pri nabíjaní i paľbe. Dedukujem z toho, že južné čelo bastiónu malo na prízemí veľké, široko špaletované strielne (môžbyť aj s murovanými záklenkami, ako sú na 2. poschodí “jedničky”) … Koľko ich mohlo byť? Môj odhad = 3 …
K MS to (dáko) posuniem … -
Azapádneky preceda, kde ste skývali takýto oný, ten lavý foto. Šak sem myslel, že ste mi pred rokem full-servis-striptíz vašeho oného – archívu – urobeli … a teraz čumím, ako puk tvrdý pako … :-D Čo sem sa já namudruval – navymýšlal, keď som tú starú domrvenú scifi lepil … (ale aj tak mi budú muset doma hodinu v úcte vykat, jak som aspon tento málilinký kúsoček až tak nedomrvil :-D) :
… a čo k podstate povedať? Srdce plesá, keď čo direktor povie (slúbi), to aj urobí, nehovoriac, keď aj “naša” zlínska akvizícia (overene) opäť nesklame …
A … čo od radosti Vám, keď som hnilý a nič (nové) nemám :-(.
Tak … aspon jeden nový neznámy hrad Vám posielam. To boli časy :-) … hádam už mi je za tie blbosti tam odpustené …:-D
Vážnejšie …
… zatiaľ len v hlave riešim ako to s tým J bastiónom poriešiť.
Čo mi vŕta v gebuli?
Vŕta mi:
Výška južného bastiónu –
1. A z nej predpokladaný počet úrovní strielní. Žltou čiarou som zvýraznil kde najnižšie by “sme” mohli začať “stavať” strielne. Na tej origoš “kresbe” ja vidím 4 strielne a to dosť nízko so zreteľom na výšku vtedy stojacej hmoty bastiónu. Celkovo odhadujem na západnom múre 6 takýchto strielní v tomto rade. Prevdepodobne mali drevený preklad “stropu” (ako na 1. poschodí južného múru “jedničky”). Ak by bastión výškovo lícoval s takto “nastavenou” výškou hmoty “jedničky” (červená čiara), nezostávalo by už dosť miesta pre horný rad strielní (ibaže v núdzi s nedostatkom výšky nad dolným radom strielní by som (sme) uvažoval len so streleckou predprsňou s maximálne so strielňami (výrezmi pre ne na korune múru) bez záklenkov) …
2. Ak by platila červená výšková línia bastiónu, potom by východný múrik (ten od Kinižiho veže vedúci) výrazne prevyšoval západnú (možno aj južnú) líniu bastiónu. Nezdá sa mi to pravdepodobné … Ak to celé zalícujem modrou čiarou – výšková úroveň hmoty bastiónu prekračuje výšku “nastavenej” “jedničky”. Takto by bolo pre druhú palebnú úroveň na bastióne miesta habadej … Táto možnosť sa my viac páči. Škoda, že to všetko nie je o páčení sa :-D. Na hore vycapenej a spomenutej vizualizácii z konca 18. stor. nevidno 2. líniu strielní, čo by nemuselo byť negáciou 2-líniovej palebnej úrovne bastiónu. Vidno predsa na nej zdeštruovaný stav koruny (bastiónu), takže pred tými cca 220 – 250 rokmi mohli horné strielne už byť “po smrti” … Pomocným argumentom by mohol byť fakt, že i polygonálny bastión bol strelecky 2-úrovňový
(aspoň tie 2 origoš obrázky tomu zjavne nasvedčujú) …Až tak mi nevŕta … Podľa môjho názoru mali strielne na múre nárekov drevené preklady namiesto murovaných záklenkov špaliet. Akosi ma k tomu zvádza vedomie, že všetky stavebné obranné zásahy na konci 16. stor. a zač. 17. stor. boli robené formou za menej peňazí rýchlejšie a s väčšou muzikou … :-)
Ak má niekto niečo k uvedenému, veľmi rád by som, aby spustil …..
-
Posledná bodka za týmto “prípadom” …
S najväčšou pravdepodobnosťou bol Lietavský hrad zmaľovaný tým imitačným kvádrovaní skrz-naskrz. Zaujímavé sú tie stopy po vymaľovaných kľúčových strielňach (vo “vnútri” jednotlivých imitačných obdĺžnikov) na podkovovitej veži … i strielňach na priečelí traktu s Perényho bránou. To by stálo za samostatnú štúdiu týchto zachovaných kúsočkov po originálnom vizuáli… Vychádza mi z toho, že rovnako ako “múr nárekov” a objekt 1. brány, bol “zmaľovaný” i južný bastión … Tá kresba “od Milana” “zmaľovanie” potvrdzuje i na “polygonáči” … “Za Thurzu” bol potom dolný hrad jeden súvislý vyobdĺžničkovaný karneval :-D … A tohoto záveru sa budem aj v budúcom pokračovaní držať … :-)
-
A ešte k Radovi z MT, už som sa košato vyjadril o obave, či bude vôbec “priestor” na “iný názor” v tej Blave … Mám pochyby ako hovado. Môžete ma po akcii len milo prekvapiť … ak dáte vedieť ako (dobre) bolo …
-
A ešte k tým Nórom … Nezabúdajme, že tu pred časom existoval projekt “komerčného využitia” Trenčianskeho hradu s údajnými novými kravinami dobudovanými na hrade, cestami pre klientov, výťahmi či lanovkami na Brezinu … a to všetko s nádejným “podmazom” nórskymi fondami … Skapalo to na inštitúcií, ktorá zasiahla a fantasy zastavila … Bola to SLOVENSKÁ inštitúcia … Ten Topoľšiansky má pod patronátom MAĎARSKÁ ??? Takže návrat k Nórom, oni “čistotu” záchrany majú fuj až tam …
-
No nerobiť vôbec nič a stiahnuť chvost ? Ja by som Nórom napísal, hoci:
Apelovať na kvalitu prác na pamiatke niekomu, kto (“akože”) musí investovať peniaze z istých dôvodov v krajinách EÚ, je asi “pošetilé”… Môj predpoklad je, že im (Nórom) ide o splnenie formálnych podmienok a transparentnosť. Ostatné veci sú mimo ich interesu. To v normálnych mysliach západoeurópana je jasná kompetencia vnútorných inštitúcii prijímateľa … Iná vec je, že písať na ministerstvá sťažnosti na nekvalitu práce na tom hrade je tiež síce lepšie než nič, ale v podstate trochu úchylné … To mi pripadá, akoby ma niekto na ulici okradol a zmlátil, 10 metrov od miesta činu stál policajt a ani brvou nemihol a bohorovne nekonal a mňa by napadla vec – sťažovať sa na zlodeja a násilníka na ministerstve vnútra … Že realita okolo toho hradu zodpovedá tomuto absurdnému príkladu je len ďalšie sklíčko do mozaiky slovenského absurdistanu? Ak by som, tak najmä podať sťažnosť na zjavné nekonanie / nevšímavosť / či podozrenie na porušenie povinností pri dohľade na príslušné nadriadené orgány (ministerstvo), a to zo strany príslušných štátnych inštitúcii, ktoré to majú v náplni práce … Tam je pes zakopaný… Áno, rozhodnúť o zastavení práce, pokutovať – na to predsa sú zradené a z daní platené kompetentné inštitúcie s konkrétnymi personálnym obsadením. Na ne sa treba sťažovať …