jozo
Forum Replies Created
-
… ešte som pozametal zbytky z pamäťovej karty a to súce pridávam.
-
Kedysi srááášne dávno som sa dočítal takú múdrosť (hehe a bolo to tuším v recenzii na koncert Queen v Budapešti – takže časomiera upresnená :-)), že vraj radosť, ktorú rozdáš, je dvojnásobná – bolesť, s ktorou sa zveríš, je polovičná, tak sa toho (občas) držím …. :-)
-
Už zrejme dlhšiu dobu skúšam trpezlivosť nášho správcu (harp-a), keďže keď sa tu zjavím, väčšinou tu vždy naplácam tie obrázky … :-( Tak neviem koľko času mi ešte zostáva …
… Len som tu chcel (zase niečo) kecnúť a s nimi (obrázkami) sa mi akosi lepšie … (kecá).
Otázočka pre správu Červeného Kameňa – koľko ďalších desaťročí prefičí hradnými strechami, kým niekto kompetentný dá povel, aby tie ohyzdné betónové panely už konečne prestali hyzdiť tak vďačný pohľad na JZ priečelie hradu … a nevravte mi niekto, že som detailista (viem to už od narodenia :-D).
A ešte odkaz pre tých, čo tam ešte neboli – vyskúšajte i “fortifikačný okruh” … Mňa pri premiérovej návšteve v minulom roku v týchto končinách (hradu) zaujala (najmä) táto udupaná zemina na dolnom podlaží V-bašty (nad spodnými kazematmi). Po tej dlážke pri troche šťastia mohli kráčať i nohy samotného Antona Fuggera … :-)
A i tam, kde pôvodného niet, je čo na zemi vidieť :-D …
-
Keď sa šťastie unaví sadne aj na vola … hovorí sa :-D …, keď som si toto prečítal …
http://www.plus7dni.sk/plus7dni/zaujalo-nas/2010/07/hostia-chramoch.html… hneď som vedel, čo som … :-)
-
Na nasledovných záberoch sú všetky zvyšné miesta prezrádzajúce na povrchu terénu pôvodnú hradbu …
Po pár metroch po stope obvodovej hradby sa opäť ocitám na mieste, kde som do hradu vstúpil. Okružná púť sa končí.
Temeno hradného nádvoria je až na spomenuté úseky zarastené lesom. Napriek tomu pri pohľade z chodníka na juh sa ako tak dá zhliadnuť väčšia plocha zvažujúceho sa terénu nádvoria.
Stačí privrieť oči a s trochou fantázie človeka obklopí ruch bratríckeho “Tábora” – s erdžaním koní pod prístreškom pri napájadle, s búchaním kladív v kováčskej dielni, dymom z otvorených ohnísk pred zemnicami či zrubmi, s radmi pavéz pri stojanoch na zbroj, s hlučnou vravou začmudených, umastených, páchnucich ozbrojencov okolo suda pri hre s kockami … Pri veku Marcelovho hradu to bola len epizódka ohraničená letopočtami 1453 – 1462 (Polla, Menclová)… inde trošku odlišnými (Encyklopédia). Epizódka, ale pre hrad najvýznamnejšia. Ak by sa ale celá prevádzková doba užívania hradu sčítala dohromady, možno by sa scvrkla do 50 rokov … Marcelov hrad dlhú dobu nechcený a pred zánikom nenávidený …Ešte pohľad na veľkú plochu výskumu…
… malú polozasypanú sondu …
… väčšiu štvorcovú sondu – či skôr jamu po cisterne hneď vedľa prístreška …
… a to je všetko, čo dnes človek uvidí (bez krompáča a lopaty :-D) z hradu na “Zelenej hure”.
Levočania a dopyt okolia po materiáli spolu s časom nám viac nezanechali …Za seba, verím, že sa sem ešte vrátim …
-
Okružná hradba (skôr zarastený násyp, ktorý ukrýva jej zbytky) pokračuje JV smerom od veže po obvode terénnej hrany. Viditeľné murivo sa objavuje po pár metroch z vonkajšej strany v krátkom úseku a potom opäť mizne pod lesným humusom.
Dostávam sa k prvej nezasypanej sonde. Výkop z oboch strán odhaľuje hmotu múru inde ukrytú v násype v celej svojej šírke. Z vonkajšej strany sa sonda stráca v klesajúcom teréne SV strany hradného kopca. Z vnútornej strany pokračuje od hradby v dĺžke niekoľkých metrov a pozvoľne prechádza v dlhú odkrytú plochu povrchu hradného nádvoria, ktorá je plytko odkopaná až na skalné podložie …
Múr mal šírku 2,3 m (Encyklopédia) resp. 2,5 m (Polla). Možno oba údaje sú správne. Meter som nemal …V Encyklopédii sa píše: “Fragmenty stredovekého obvodového múru … v dlhom úseku na východnej strane temena ich odkryl výkop B. Pollu.” Ak vykopal, tak následne zakopal, pretože od sondy až po miesto pôvodnej vstupnej brány na povrch z porastu vystupuje len ledva metrový lícovaný kúsok pred ohybom hrádzky k bráne …
… a zase mizne v zarastenom násype.
Sme pred bránou. Zhodou okolností miestom jej bývalého prejazdu prechádza i turistický chodník na hradné nádvorie. Pôvodná úroveň prejazdu brány bola podstatne nižšie a po archeologickom výkope B. Pollu bola opätovne zasypaná. V dnešnom stave v rozpätí cca 3 metre lemujú chodník zvyšky lícovaných múrov prejazdu (na obrázkoch v smere vstupu na ľavej a na pravej strane).
Ako pôdorys správne interpretuje – od brány na JZ sa stráca v teréne i stopa po hrádzke (vale). Až po vyše 50 metroch je zlom terénu opäť lemovaný terénnou vlnou.
V mieste južného zalomenia pôvodnej hradby sa po dlhom “hluchom” úseku (bez viditeľných zvyškov) opäť vynára z trávy murivo hradby. Tentoraz v podobe pekne zachovaného útržku vnútorného líca. Terén tu už začína prudšie klesať dolu do rokliny prielomu Hornádu. Samotná hmota múru sa v tomto mieste už dávno z vyše 2/3 svojej šírky zosunula dolu kopcom.
Po pár metroch schádzam strmým svahom pod úroveň hrany zlomu terénu. Dostávam sa tak pod veľkú sondu, ktorá doposiaľ odhaľuje z vonkajšej strany najväčšiu odkrytú hmotu muriva hradby (s výrazne rozpadnutým lícom) na celom hrade, odhadom do výšky 2 – 2,5 metra.
SZ smerom od predošlej sondy v línii pôvodnej hradby vidno toto zvláštne miesto. Pôsobí to na mňa ako lícovaný zlom – hrana otvoru (jeho špalety ?) kolmo na priebeh múru. Možno sa ale mýlim …
V prudkom teréne pod líniou pôvodnej hradby smerom na západ vystupuje na povrch jediná väčšia hmota skalného podložia. Hradba prechádzala po jej hornom okraji. Stôp po nej tu však veľa nezostalo …
-
Chôdzou, od miesta prechodu turistického chodníka valom bývalej hradby doľava po vrchole hrádzky nič konkrétne (v poraste), čo by napovedalo, že sme na dákom hrade, nevidno. O chvíľu sa ale odkrýva čiastočne odlesnená plocha. Do očí padne hneď niekoľko vecí – rozpadnutý kužeľ hradnej veže vklínený do hradby, ktorej spodné lícované murivo je viditeľné po veľkej časti jej obvodu a …
… vpravo od veže na ploche nádvoria provizórny prístrešok … zrejme po “kopáčoch” – výskumníkoch …
Veža pochádza z raného obdobia neukončenej výstavby hradu spomenutým Marcelom. Jej priemer bol 8,3 m (podľa Encyklopédie) resp. 8,4 m (podľa B. Pollu) a bola údajne v spodnej časti bez vnútorného priestoru (ako vidíme i na pôdoryse). V roku 2001 som ale v jej boku z nádvornej strany videl toto …
Či to bolo z vnútra aj lícované si už nepamätám, ale priestor to bol dostatočný aj na bivakovanie (v tom čase slúžil ako úložisko pracovného materiálu pre práve vtedy prebiehajúci ďalší archeologický prieskum hradu). Dnes niet po otvore ani stopy …A ešte k veži …
Pokračovanie nabudúce …
-
…čas pohnúť sa ďalej, cesta bude “dlhá a kľukatá” … :-)
V celom miestnom centre turizmu (Podlesok) sa dá naraziť na zmienku o hrade len na centrálnej informačnej tabuli …
… hoci z Podleska je naň najbližšie.
V každom prípade, zabudnutý hrad na “Zelenej hure” je aj v turistickom miestnom značení “zabudnutý” … Na žltej trase od prielomu Hornádu až po Čingov som nevidel jedinú tabuľu informujúcu pocestných, že ten prvý kopec za hrdlom prielomu bol kedysi hradom, z ktorého sa šíril strach až do postelí levočských radných …, hoci turistický chodník vedie naprieč jeho nádvorím.
Tu reálne cesta na hrad začína.
Sútok Hornádu s Veľkou Bielou vodou. Za lávkou doprava po modrej – miestny adrenalín – prechod prielomom Hornádu. Pre hradofanatikov hneď za lávkou strmšie do kopca po žltej. Najprv strmší neskôr pozvolný terén. Po cca 400 metroch ste pod hradným kopcom …Pre orientáciu dôležitá vec. Mal som ju so sebou len v hlave – o to som bol neskôr možno nepresnejší: Pôdorysné a výškové zameranie lokality, spracoval J. Kubičár, T. Svrček, M. Slivka, prekreslil M. Plaček (Encyklopédia slovenských hradov, Plaček+Bóna, Slovart 2007, – ďalej len Encyklopédia)
Legenda – moje “zásahy”:
svetlozelená – prístrešok po výskumníkoch
tmavozelená – približná lokalizácia archeologických sond čitateľných v teréne
žltá – turistický chodník
modrá – skalný blok na hrane terénu na JZ
tmavomodrá šípka – presne lokalizované miesto na fotografii
červená – odhadované miesto na fotografiiChodník na úbočí Zelenej hory. Možno sa kryje s pôvodnou cestou na hrad (ale len chvíľu) …
Medzistupeň vo výstupe na hradnú akropolu. Podľa Encyklopédie val hradiska ľudu púchovskej kultúry z prelomu letopočtov. Napravo priečna sonda valom. Možno už tu začínali prvé obranné stavby (z dreva) bratríckeho Tábora …
Pokračovanie chodníka na hrad.
Vpravo – chodník na konci stúpania prechádza telesom valu – hrádzky z rozpadnutej okružnej hradby. A sme na Marcelovom hrade … -
Krásna Hôrka príliš nehýri stredovekými (či aspoň zo staršieho novoveku) architektonickými detailami. Vonkajšie fasády sú na tom ešte chudobnejšie voči tým pár autentickým detailom vo vnútri. Na naše (chudobné) pomery je to ale stále veľmi pekný hrad …
… z ktorého si za 3 € môžete “domov odniesť” (na pamäťovom médiu) takmer všetko, podľa vlastnej chuti (a žalúdka) … :-D
-
POTULKY PO SPIŠI … A KÚSOK OD NEHO …. # 5
Asi je to vekom, ale už som otrávený z tých uniformných katalógovo – reklamných fotozáberov výkladných skríň nášho kuľtúrno-historického bohatstva (teda aspoň na papieri … :-) ) na pohľadniciach, v kalendároch či “reprezentačných” publikáciách … Preto som rád, keď realita ponúka aj niečo zaujímavejšie … :-D
Na hrade v podstate nič nové. Nová dlažba na dolnom hrade nepôsobila na mňa zle ( ako negatívne som sa o nej dočítal na jednom fóre) … Exteriérové priestory na strednom i hornom hrade sú naďalej (aj po takmer 2 dekádach od rekonštrukcie) pre bežného návštevníka nedostupné …:-( A je to škoda, silne “zmodernizované” opevnenie s autentickými delovými hlavňami by len pridalo k zatraktívneniu hradu pre turistov …
Pre bežného turistu je to možno nepodstatné, ale horné nádvorie je taktiež od rekonštrukcie neprístupné.
Gotický hrad bol pred rekonštrukcoiu v poloruinnom vykuchanom stave. Jeho následné “doplnenie” o kovo-sklo-betón bolo síce nešťastné, ale na rozdiel od iných (inde) “realizácii” tu človek stretne i to drevo :-) …
-
Z čerstvých prírastkov do archívu ma zaujal (k téme) aj tento záber. Tá skala tu zjavne tiež “pracuje” …
Ešte som zabudol na jeden (veselší) postreh. Pri prvej návšteve pred 14 rokmi sa mi páčila tá inštalácia replík kanónov na podstavcoch pri múroch predbránia južnej brány (na obrázku). Do roka a do dňa zmizli … Tie podstavce sú tam doposiaľ, akoby čakali, kým sa tie hlavne vrátia zo zberných surovín :-) …
Pri prehrabávaní sa v starých fotografiách “z celuloidu” musím skorigovať datovanie tej “nerozchodenej” úpravy interiéru hlavnej veže. V 1997 ešte nebola hotová. V 2001 už áno…
No a napokon ešte jeden “domáci” objav … Niekedy je na škodu mať archív starých záberov a mať teda čo s čím porovnávať … Môžem len špekulovať, prečo ten nešťastný románsky palác pri “zásahu” v nedávnej minulosti “vyfasoval” nečakaný novotvar … Kto pozornejšie kukne – uvidí … Kto pozná pravdu – odpovie … Ja môžem, ako som už … len špekulovať …
-
Dík za opravu, pointa problému (žiaľ) zostáva … :-(
-
VII. Zopár kecov na záver …
Komunikačne sa na hornom hrade za posledných 9 rokov (čo som sa ráčil naposledy…) nič nezmenilo. Nádvorie je nedobytné.
Románsky palác bol v tom medzičase “napadnutý” živlami, ale stopy sú “zahladené”.
Tuším to bolo niekde tuná …
Hrad je napriek všetkým kydom úchvatne fotogenický … kto tam ešte nebol, nech tam fičí, kým (ešte) stojí …
…a tieto ešte musím pridať, pretože som pre ne musel “rýt držkou v zemi”, mokrá tráva a blato majú svoje čaro :-) …
-
V. Hradná maltička.
Oplyvňovaný “vápennou loby” som si urobil “vlastný prieskum” :-).
Na hrade sa takmer monopolne špárovalo tým tlakovým “nástrekom” cementovej malty z riečneho (kremičitého ?) piesku. Potešiteľná správa. Ide dole jedna radosť. Stačia kancelárske (moje) prsty a odlúpite všetko :-). Aspoň na hornom hrade to fungovalo. Že by sa troška šetrilo cementom? Iná vec je, že je tam i malta z hrubozrných ingrediencií (že by pôvodná?) a tá sa na exteriérovom murive rozsýpala v rukách jedna radosť … Betónová chrasta na povrchu múrov dolného veľkého nádvoria drží ako pancier pevne. Nájdu sa i miesta, kde sa odlupuje. Tam ale (ak už “spadla dole”) sa murivo drolí jedna radosť. Tieto jaskynné útvary lepšie pomenujú odborníci …
VI. Pochvala murárom a hradnej správe.
Pamätám si ten šok, čo som zažil pri sledovaní správ v TV, keď (ako ešte svoji, t. j. Česi a Slováci) federálni poslanci riešili v Spišskom Podhradí vtedajšiu miestnu “novinku” – nočný zákaz vychádzania pre tmavokožných spoluobčanov … Ten šok spočíval v obraze, na ktorom poslanec XYZ poskytoval rozhovor redaktorom a za jeho plecom na pozadí bila do očí obrovská diera v hradnom opevnení Jiskrovho nádvoria … Práve tá najzachovalejšia (nadstavaná v renesancii ?) časť sa z veľkej časti “posunula” dolu kopcom …
Dnes po rokoch nikto zbežne nezistí, kde sa to stalo a v akom rozsahu … Náprava na “jedničku” (u mňa). Šéfka na Trenčianskom hrade by si tých murárov mala dať vypátrať, ak ešte “za 30 rokov” budú žiť (oni alebo ona) :-D
… a hradnej správe (ak má v tom prsty) – pochvala, že po rokoch “gangov” na parkovisku pod hradom má zabezpečenú organizovanú parkovaciu službu a k tomu GRÁTIS …
Tieto “cudzie” maniere by mohli doletieť aj pod Krásnu Hôrku, hoci tamojších 2,50 € nie je ešte na bankrot … ale naserie. -
IV. Kuriozitka.
Poviem úprimne, vždy mi bolo akosi ľúto, keď som videl to množstvo “dekoratívnych” nadstavieb, ktoré vybudovali filmové produkcie na naších ruinách, že po konci filmovačiek šlo všetko preč … :-) Obzvlášť na hradnom ohyzde nazývanom Strečno ma to mrzelo dvojnásobne :-) . Ale na prekvapenie – na Spišskom hrade došlo k jednej výnimke … Možno sa mýlim (hoci si to nemyslím). V roku 1996 som zažil na vnútornom portáli brány do “prepoštského” predhradia “originálne” betónové vyhladené (doplnené) ostenie oblúka … V porovnaní s ostením čelného vstupného portálu (pôvodného kamenného) to (ako mnoho iných vecí) bilo do očí, ale však vieme kde sme …
O rok na to pri opätovnej návšteve to bolo inak. Vnútorný portál zdobilo krásne kamenné ostenie … ibaže pôsobiace akosi umelo – akoby z plastu “odliate” … Wau, pomyslel som si, nejaká produkcia vylepšila “obraz” … Prekvapenie v 2001 roku – “plastové” ostenie bolo ešte po 4 rokoch na svojom mieste …
Aktuálna návšteva vďaka “zubu času” odhalila filmársku fintu :-) … Polystyrén !!!
