jozo
Forum Replies Created
-
Poďme na kapitolky …
I. Čo na hrade nikdy “nerozchodím”.
Toho projektanta (ak to má na svedomí) by som zavesil (za gule) … Ak to “doriešil” realizátor, tak toho rovno k (múru) … Nepochopím, ako mohol niekto (familiárne u mňa – debil) vyriešiť zasklenie okien na gotickom paláci horného hradu spôsobom – kovový rám (s úchylným šedým náterom) + číre sklo + podržte ma, betónové ostenia … Autori asi leteli na dákom industriálnom fete … alebo študovali na stavbách krytov CO … V interiéri možno “stretnúť” rovnakú aplikáciu na dverách (pozor, ak som si dobre všimol toto má byť pamiatka na zozname UNESCO !). Presklené kovové dvere … Na prášky … :-(
II. Čo na hrade “nerozchodím” ale mohol by som.
Je mi jasné, že podstatná etapa “rekonštrukcie” hradu prebehla za vlády dobových stavebných technológií i názorov. Jedným zo symptomatických čŕt týchto realizácií bolo takmer absolútne ignorovanie dreva ako materiálu pre finalizačné – komunikačné detaily … Že na hrade neexistuje drevené zábradlie v exteriéroch ešte “rozchodím”. Ale, že kov vládne i v interiéroch, tak to teda ani omylom … :-D
“Nerozchodím” – hoci by som aj mohol – s tým súvisiacu realizáciu interiéru hlavnej veže. Chápem, že pre presvetlenie je to veľké plus, ale opäť – betón+kov. Mohli (tuším sa to realizovalo v prvej polke 90-tych rokov) zachovať originálnu intimitu jednotlivých podlaží uzavretím stropov/dlážok namiesto tej “výťahovej šachty” … Výsledok je účelový, ale ku vzácnej neskororománskej architektúre absolútne necitlivý …
III. Hlavolam – hádanka pre dobré oči.
Zlý stav hradnej skaly je všeobecne známa vec. Menšie zemetrasenie a je “sranda” na svete … Aj tak ma ale prekvapila – z diaľky skrytá – realita boja s miestnou prírodnou “fyzikou”.
Tu si môže záujemca narátať “vlastné” injektážne “vrty” … :-)
-
POTULKY PO SPIŠI … A KÚSOK OD NEHO …. # 4
Niekoľko poznámok (kecov :-)) k tejto perle Spiša …
Trošku si to (pre prehľadnosť) zatriedim do kapitol :-) :
I. Čo na hrade nikdy “nerozchodím”.
II. Čo na hrade “nerozchodím” ale mohol by som.
III. Hlavolam – hádanka pre dobré oči.
IV. Kuriozitka.
V. Hradná maltička.
VI. Pochvala murárom a hradnej správe.
VII. Zopár kecov na záver …
-
Unikátny visiaci chór …
Dolná kaplnka, miesto pôvodne určené pre hrobku investora s manželkou …
… a spojovacia podzemná chodba vedúca z dolnej kaplnky do susedného komplexu kláštora minoritov.
Úžasný priestor, úžasná architektúra … Tá koncentrácia autenticity, slohovej čistoty na tak malom priestore je valcujúca ….. Klenot !!!!
Aby som sa úplne nezbláznil – zasiahol miestny domorodec (správca?) a pohnal ma preč :-) … takže z hlavného kostola som moc nevidel …. Možno nabudúce :-D -
Neogotický oltár z 19. stor. V strede tabuľový obraz z obdobia okolo 1450 – jediný pozostatok z pôvodného hlavného oltára kostola. Ako celok nepôsobí aj vizuálne tak neogoticky, ako oltár v Spišskej Kapitule (a to je len dobre) …
Podokenná arkatúra a dlažba kaplnky …
Okno v severnej stene a strop …
Kúsok apsidy za oltárom …
Vitráže v južných oknách…
-
Vonkajšie priečelie pravouhlého presbytéria so sakristiou …
Severná strana kostola …
Dominujúca veža s nadstavbou a zastrešením zo zač. 20. storočia …
Staršia z 2 existujúcich pohrebných kaplniek Zápoľských. Vďaka zmene úmyslu palatína Štefana Zápoľského máme u nás i mladšiu v Spišskej Kapitule … :-) Táto z roku 1473 je ale pôsobivejšia a stavebne cennejšia …
Južné priečelie kaplnky Zápoľských s oknami dolnej kaplnky a slnečnými hodinami …
Kostol bol otvorený, hŕstka českých turistov – dôchodcov bola smerovými tabuľami kam až sa dá dostať … 3 – 4 metre od vstupu do kostola do prava … a človek (minimálne ja :-D ) onemel v úžase …
-
Pri vizuálnom “prvom dojme” ma celkom zaujalo, ako kompaktne (pri celkovom zúboženom stave pavlače) vyzerajú tie “drevené” krakorce – podpery pavlače “rekonštruovanej na základe zachovaných otvorov pre trámy” pri poslednej rekonštrukcii kaštieľa v rokoch 1955 – 1960 … Pri ľahkom zaostrení je finta odhalená. Aj tak musím uznať, že vtedy ešte išlo o poctivé remeslo … S tým náterom hoc aj budovateľský železobetón nebije do očí (ani vtedy, ani dnes (dnes z diaľky)) … :-D
Za kaštieľom je ukrytá ešte jedna “kúria” … ešte v horšom stave.
Čo na záver? Keby sa Juraj Thurzo, ktorý sa tak hrdo hlásil k betlanovským koreňom, pozrel na obecnú cestu a potom na stavbu svojich vzdialených príbuzných, nemusel by mať zlú náladu … :-) Ja sa uspokojím aspoň s konštatovaním, že až na pár (skutočne len zopár) chýbajúcich okenných tabúľ, niet na objekte jediného rozbitého okna … :-D … a i ten plot pevne stojí …
-
U susedov v “kúrii” to vyzerá lepšie …
No tuná asi MNV nebude :-)
Hlavný vstup (ktorým ľudská noha už dávno nevstúpila) …
“Rodný list” objektu … Na rímse je vraj napísané: “Kto proti nám, keď boh s nami, kto proti nám (?)” a letopočet pod ňou (1564).
Sgrafitová výzdoba (ešte) drží (nad vchodom) …
-
Kostol zo začiatku 14. stor. …
… ale preň som sem nedorazil …
Kúsok za ním “areál kaštieľa” … Na úvod hospodárska budova (možno patrila k zázemiu kaštieľa) s aktuálnou strážnou službou … :-)
Prvý “nákuk” cez plot … hehe – architektúra v lone prírody …
-
POTULKY PO SPIŠI … A KÚSOK OD NEHO …. # 1
No ak v publikácii “Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku” (Šport 1990) heslo “Markušovský hrad” končí textom “Objekt sa nevyužíva, chátra.”, po 20 rokoch akoby sa zastavil čas (v tom hesle) …
Pred 14 rokmi si ho pamätám asi takto…
… a dnešok.
Za tých 14 rokov pribudlo pred bránou “aspoň” nové parkovisko …
… pre hostí do susedného kostola. Na ňom (kostole) sa ale pracuje …
A ešte jeden (tiež smutný) postreh. Kaštieľ po veľkorysej dlhoročnej obnove sprístupnili pred 15 rokmi. Žiaľ, niečo sa pri rekonštrukcii “nepodarilo” … vlhkosť je sviňa i v paneláku, nieto ešte na pamiatke …
-
A čo tak využiť tú pobožnú masu … Niekde na pol ceste uložiť dáky stavebný materiál, reťaz cez cestu a ak chcú hoviadka božie skoršie do neba, tak ešte kúsok pred tým jeden ušľachtilý čin … pekne kýbel vápna na hrb/forštňu pod pazuchu ako jediná priepustka hore … :-)
-
A na rozlúčku …
-
Toho, čo na Uhrovci ešte vidíme, skutočne niet na inom slovenskom hrade (Oravu, Krásnu Hôrku a Č. Kameň nerátam) … A lietavský model záchrany tu nie je absolútne použiteľný, či sa to Alešovi (a iným) páči či nepáči. Ibaže vidím (cítim) jeden problém na Uhrovci. Už to tu bolo trocha rozpitvané v jednej téme tuná v roku 2008, a totiž, je – bude problém, ak dôjdu v “ťažko rozbrblanom” stave peniaze … Hrad momentálne tak nejak “stojí” v medzifáze. Ak sa niečo neudeje, ten veľký krok dopredu, čo sa urobil, bude (podla môjho oného) krokom do prázdna. Je veľká škoda, že o zámeroch a problémoch na Uhrovci sa nečíta, nepočuje, kde tade – “u nás” na Lietave zvestujeme o každom “prde” … Ak nás vykradnú, počuje o tom “celé Slovensko” … Na Uhrovci … až tragické ticho. Na Považi sa na chvíľku zadarilo a idú sa do “neexistujúcej” architektúry vrážať nezmyselné milióny € … :-( Tu na Uhrovci akoby skapal pes … Veľmi smutne sa mi počúvali slová toho statočného miestneho “správcu” či skôr robotníka – živnostníka o tom, aké “bohaté” zástupy dobrovolníkov klopú s chuťou do práce na hradnú bránu … :-( Big skepsa po tej nedelnej návšteve v mojej duši. Pán Horanský to rozbehol akosi veľkolepejšie, než som mal pocit, “že na to je” … Až smiešne vyznieva tá opakovaná bieda s výberom 2% pre Uhrovský hrad … Ani sa mi nechce vysloviť, že ja osobne vyzbieram pre Lietavu viac, než je celý výťažok pre NpZKD. A to má sídlo v bohatej Bratislave … Akoby im tie peniaze ani nechýbali … O zákulisí NpZKD nič neviem, ale z toho “zovňajšku” mám so zreteľom na hrad Uhovec “divný pocit” …
-
Pivnica pod západnou časťou severného paláca …
-
Kaplnkový trakt a kaplnka …
-
1. poschodie severného paláca (výber …) :
