jozo
Forum Replies Created
-
Všeobecnému povedomiu u nás silne unikajú historické súvislosti (ale čo by som zase chcel od všeobecne historického bezvedomia Slovákov všakže) … A keď sa človek do nich na chvíľu zahĺbi, “dopadne” na neho úžas z faktu, že tak veľkolepej, luxusnej, umelecky vysoko náročnej hradnej stavby (mimo kráľovského Zvolena, či Bratislavského hradu – v tých časoch ale vlastne ešte v nedostavanej fáze) ako bol Beckov, nikde inde v Hornom Uhorsku v prvej tretine 15. storočia nebolo … So zreteľom na tento jeho význam i jeho dostupnosť, je stav v akom prežíva národnou hanbou … Hehe taká “moja” Lietava voči stiborovskému Beckovu vyzerala v tých časoch ako chalúpka strýčka Toma :-) …
Z tých stiborovských velikášsky luxusných stavebných erupcií sa nám najhoršie zachoval tzv.”priečny palác” … A keďže som si toť zalistoval v peknej knižke pani Dvořákovej, “ukradnem” si z nej aj túto inšpiratívnu rekonštrukciu … Jeho dnešné zbytky, ako skoro takmer všetko na hrade, len ťažko “ilustrujú” bývalú veľkoleposť a nádheru …
-
Wau, až dnes som objavil toto ….
https://picasaweb.google.com/116366193328709576553/BeckovHolicKatarinka82011
… závidím “dobytie” stiborovského paláca. Keď na jeho vnútornosti čumím, ešte viac sa mi “cnie” za jeho citlivou záchranou. Pre ostatných – klikajte, vzácne obrázky z minulého – pre hrad tak hektického – roka s množstvom “inštruktážnych” vizuálov … K mojim “hmlistým” spomienkam na kaplnkové artefakty z múzea si “požičiam” aspoň nasledovný a jeden “rekonštrukčný”:
-
A dodatok k obrázku … hoc z iného kúta krajiny, ale pre podporu fantázie o tej naveky zmiznutej slohotvornej kráse a farebnosti …
-
K mojej “#86” ….
“… Vstupnú bránu kaplnky možno pomerne presne rekonštruovať, lebo sa jednak našli jej zvyšky v zásypovom materiáli, jednak sa zachoval tympanón, ktorý bol umiestnený nad vchodom a udáva šírku brány. Kamenný tympanón so stiborovským erbom sa dnes nachádza v beckovskom múzeu, kde sa vrátil z kaštieľa v Strážkach. Slávny maliar Ladislav Medňanský ho totiž daroval svojej tete barónke Czobelovej a tá ho pred smrťou vrátila tam, kam patrí – do Beckova.” – str.393-395,”Rytier a jeho kráľ”- Daniela Dvořáková, RAK 2003.
-
… “v támci” = v rámci, “halapartne” = hákovnice, “ctiborovský” = stiborovský a iné hovadiny nech si každý v hlave opraví sám … :-D
-
Všetky posledné čiernobiele fotografie sú z knihy Jána Hajducha z roku 1955 “Slovenské hrady”, dík Chobi za ňu … Je tam aj nasledovná. Jej dnešná analógia je v príspevku #85.
-
Moje riešenie … :-) Ak som sa nesekol, dnešné hradné “kulisy” po “betonároch” sú skôr groteskou, než “imitáciou” pôvodnej reality …
-
Zaujímavý obrázok … Kde to na hrade “je”, či skôr bolo, to čo cez ten otvor vidíme?
-
6. Beckov ešte furt fotogenický …
Ako vidno, historicko-stavebná čitateľnosť hradu nebola v časoch “súdruhov” našťastie z exteriérov vymazaná …
-
5. Beckovské čerešničky na torte …
Jedna vzácnosť je – ako som už spomenul – stále nedostupná … Dvojtraktový gotický palác z počiatku 15. storočia (pohltiaci starší jednotraktový). Ak by som si zasníval, moja ideálna predstava, čo s týmto takmer kompaktne zachovaným objektom: Spadnutú časť východnej steny dostavať aj za cenu neautentičnosti prípadných okenných prvkov a ich umiestnenia. Domurovať klenby v západnom trakte. Celé zastrešiť. Približne na spôsob riešenia kráľovského paláca na Bezděze … Ak by som si ešte zasníval viac – doplniť drevené podlahy na poschodiach. Bol by to unikátny muzeálny priestor, nepochybne s čarovnou atmosférou. Museli by to ale previesť majstri, nie tak častí tuzemskí “majstri” … Poliaci? Česi? Koniec sna.
Takže tá druhá, dostupná … Kaplnka. Chcelo by to dotiahnuť konzerváciu s čiastočnou rekonštrukciou do konca … Možno si to zle pamätám, ale pred mnohými rokmi som videl dolu v obci v múzeu prekvapivo veľké artefakty ostení údajne z kaplnky (+ dáke kamenné erby Stibora zo Stiboríc údajne zo vstupného portálu) . Bolo by ideálne, keby skončili v kaplnke …
-
4. Beckov turistický.
Pred 9 rokmi vstupné 30,- Sk, teraz 3,5 € (víkend) … Časy sa menia. Čo ma vcelku prekvapilo, na slovenské pomery sú úžitkové novostavby v dolnom nádvorí vcelku vkusné. Šindel na mňa samozrejme zapôsobil. A pozitívne beriem, že je to voči pôvodným múrom “inštalované” solitérne :-) … Plus “historický” komparz a jeho “nádobíčko” dostupné na dotyk i funkčné použitie (tým prakom metali dyne) … Plus relatívne široká dostupnosť jednotlivých častí hradu – jediné nedostupné (ako vždy) časti: severný palác a polygonálna bašta …
-
… a do tejto kapitoly ešte ďalšie osobné klady a zápory:
Páči sa mi osadenie drevených prvkov v náznakoch do pôvodných káps. Estetika prežila i pohľad na schodište do horného hradu (ale jedine zhora – opačne ani omylom :-D !!!). Až na to gýčové drevené zábradlie na južnej obrannej veži – tá dostupná výhliadka je návštevnícky vďačné a milé spestrenie … (Výhliadky – na Lietave musia byť raz výhliadky! :-) …)
-
3. Beckov po roku 2011 – radosti i rozpaky z posledných stavebných úprav …
Radosť … Koncentrácia najväčšej radosti je zo stavu hradby dolného nádvoria až dolu po studňu …
To čo bolo z hradby pred poslednou “obnovou” vidno nižšie na dvojobrázku … Páči sa mi to. Na úrovni dolného nádvoria pekne odstránené všetky “a je to” zásahy v posledných 2 – 3 desaťročiach. Dole smerom ku studni pekne citlivo s citom pre autenticitu … (snáď posledná “panenská časť hradu”). Žiaľ, tá časom viac a viac vybúravaná diera v hradbe, tak lákavo využitá- zneužitá pre komunikačné spojenie s dolným nádvorím, už asi nikdy nezmizne. Domurovaná čiastočne síce bola, ale záujmy komerčných aktivít (obzvlášť do budúcna plánovaných) na hrade neprajú pôvodnému – teda normálnemu stavu … Ako vidno “základ” diery pochádza z éry “budovania socializmu” na hrade (foto z počiatku “soc. obnovy” zo zdrojov PÚ).
Do pozornosti by som dal takmer 100% pokrytie korún hradieb tým “bio” krytom …
-
2. Beckov v hluchej medzifáze (cca 1990 – 2010).
No hluchá až tak nebola, že … Občas bola skôr hlučná. Hrad ale stojicky stál v nemom úžase po predošlých zbastardených plastických operáciách … Severný palácový ctiborovský dvojtrakt pevne nedobytný (či len nedostupný …). Sem-tam na hrade pálili halapartne “historických šermistov”, sem tam duc-duc pseudo-hudba … Niekedy vo výseči 2004 – 2008 konečne “dostavali” údajne nikdy nedostavanú polygonálnu delovú baštu …
Subjektívne vyzerajú tie strielne divne, ale asi je to O.K. … V nej má byť ten výťah na horný hrad podľa niečej halucinácie???
-
1. Beckov zbrutalizovaný (cirka 80-te roky 20. storočia).
To čo predviedli „murári“ na tomto hrade v 80-tych rokoch minulého storočia bolo a v dôsledkoch stále je a bude viditeľné kolosálne barbarstvo … Prekonať ho je aj na dnešnú dobu umenie :-). Pri osobnej premiérovej návšteve v 1982 si pamätám, že sa vtedy pamiatkostavácky šantilo okolo zbytku hlavnej veže a južného čela horného hradu. Vtedy obaleného v lešení, z ktorého sa dolu nad dedinou rozliehal rachot zbíjačky … Paláce na hornom hrade boli ale ešte panensky prisypané sutinami bez jedinej známky po „budovateľskom“ betóne … Čosi o zákazových tabuľkách a archeologických sondách hore na hornom hrade sa mi ešte vynára z pamäti… Pekné, že sa to všetko časom z tých sutín „vyhrabalo“ … Ale za akú cenu …. Štátom financované barbarstvo pod “odborným vedením” hltalo jeden hrad za druhým (z vyvolených) … Výsledkom je ahistorická kulisovitá “architektúra” vyžarujúca dokonalú historickú anestéziu … (uf to som ale vypotil … :-)) Normálne si myslím, že za počet “vymazaných” trámových káps a za metre štvorcové cementovej omietky sa vtedy brali prémie :-) … Ešteže rukopis “majstrov” je – a bude naveky čitateľný … Hošíci ešte aj odlišným kameňom zvýrazňovali, kam ich až stavebné normy “pustili” …