jozo
Forum Replies Created
-
Ideme na to … :-)
Hrad Beckov je dodnes pozoruhodná pamiatka s množsvom unikátov, nie len v rámci hraníc Slovenska. Pre mňa osobne “svieti” jeho unikátnosť v kompaktnej zachovanosti jeho fortifikačnej architektúry zo 14. storočia bez výraznejších mladších stavebných zásahov. Vcelku zaujímavý fakt, že s ňou hrad viacmenej vystačil až po dožitie …
V “domácich pomeroch” je Beckov učebnicou – encyklopédiou názorov (a ich realizácií) na zásahy do torzálnej architektúry za posledných 30 – 40 rokov (obzvlášť s technologického hľadiska)… Takže okrem “komplexnej rekonštrukcie” je tu pokope v rozporuplnej symbióze všetko …Dám si to do kapitol:
1. Beckov zbrutalizovaný (cirka 80-te roky 20. storočia).
2. Beckov v hluchej medzifáze (cca 1990 – 2010).
3. Beckov po roku 2011 – radosti i rozpaky z posledných stavebných úprav …
4. Beckov turistický.
5. Beckovské čerešničky na torte …
6. Beckov ešte furt fotogenický …
-
August 1982, 3. jún 2001 a 6. júl 2003 – to boli všetky 3 doterajšie osobné návštevy … No nakydal som tu dosť buranských príspevkov na to, že som aktuálnu zmenenú realitu nevidel na vlastné oči … Poslednú septembrovú nedeľu som to napravil … A chcem byť pozitívny. Nie nasilu, ale v támci možností …. Tak ak nájdem čas … Dám niečo. :-)
-
No a čo sa týka mojej účasti – totálna spokojnosť … Najsamväčšia v tomto roku. Totiž, pre mňa je ideál, keď šlapem z hradu s úplne rozbitou telesnou schránkou :-). Tak tak, už pred 26 rokmi spieval Mercury, že bolesť má blízko k rozkoši … Sedí vec Freddie … Konečne si môžem zaklopať na drevo – sezóna ako má byť … :-) Ďakovať môžem náčelníkovi ! Tým “metakaolistom” by som bol ako piate kolo u voza. Dúfam, že náčelník nebude hrešiť ako pohan, keď hore dnes vylezie a uvidí, čo som ešte stihol po jeho odchode … S náčelníkom sme dali 2 miešačky a ich obsah skončil tam kde mal … No a ja aktívny blbec som si sólo zarobil ešte tretiu a obsah samozrejme skončil tam kde mal … Už bez kontroly pána riaditeľa :-). Ale musí mi uznať, že veľkých kameňov sa ja nebojím hehe ….
“Moje” líce a vnútornosti …. Kde to je znalci uhádnu :-D …
No proste úžas čo sa dá hore za pár hodín stihnúť … Kto tam nebol, nech tam beží … :D
-
A čo sa deje na hrade? Od včera úderka z Moravy v počte 3 kusy + 2-3 kusy slovenských zástupcov “finálne” rieši atikovú otázku na VSB metakaolínovým experimentom :-) … Ak to pomôže bude radosť – už teraz ale (u mňa) je, že nám atika trošku “porastie” … :-)
-
A ešte niečo na liečbu fóbie z výšok – stál som na parapete severného okna a trošku sa mi triasli … kolená :-).
-
Vizita na vrchole podkovitej veže … štvrtý krát v tomto roku … Experiment “na zimu” v detailoch …
-
Hmm, zisťujem, že najkrajší je hrad v septembri, maximálne začiatkom októbra, teda ak je ešte vtedy dáke “babie leto” … Náhoda, ale je to tak, z 32 pracovných dní strávených na hrade doteraz bolo 15 v septembri a jeden prvého októbra :-) … Ideálne podmienky … dnes ráno dole v dedine 3,5 stupňa a hore na poludnie krásnych 18 …. :)
-
Hnusný, mrazivý, nemilosrdný zásah do srdca … Vraj každý je nahraditeľný, no neviem neviem … obzvlášť v tomto prípade … Ťažký smútok … Neverím na to, ale ak, snáď si dobre pokecajú s Dobroslavou Menclovou …. :-((((
-
“Hovoriť teraz nejaký dátum alebo presne mesiac by bolo veľmi nezodpovedné…” – púdelka púdelka ty si mi ale k*k*t …
PS # 1: “Pozor, pozor, kto ešte z miestnych dementov nebol štátnym úradníkom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu! Koniec hlásenia.”
…PS # 2: Hele rasový expert 31nezer …, teba musí švacnúť o zem … – toľko hnusných Maďarov po kope vo verejnoprávnej onej … Roduverní do tankov!!!
-
Po preklikaní obrázkov mám len jedno vyjadrenie – renesančný mastrštyk !
-
Hrad Šariš je “trochu” od ruky pre človeka “od Trenčína” . Keď som tam bol prvý a posledný raz v roku 2002 jediné výraznejšie hmatateľné stopy pozitívnych ľudských zásahov boli v obmedzených úpravách – odkopoch spred cca 20 rokov ešte za “súdruhov” … Ináč nič len skromná výzva na zbierku na záchranu hradu v biednej vytríne … Dostupnosť aktuálnych dejov na hrade nie je bohvieaká … To čo cítim po nasledovných 30 minútach (veľmi polopatisticky a bohato-výstižne ilustratívne spracované vizuálne dielko) je jedným slovom úžas ! Fantázia … Východ (mám pocit) spustil jednu poriadnu hradársku revolúciu … Tu na (+/-) Považí straší veľkokapacitný gýč a diletantstvo (česť výnimkám), ale tam ďaleko v tom “chudobnom kraji” rastú ostrovy normálnosti … Ešte raz klobúk dolu …
-
Páni tak dúfam viete čo vás čaká na zimu – založiť klonovaciu-šľachtiteľskú farmu na murárov – a po zime na jar môžete do každého združenia po 1-2 “klonoch-výpestkoch” rozposlať … :)
-
Normálka, nie? Ak by to šlo ako v normálne spravovanej krajine, tak by som bol veľmi prekvapený … Všetko ako má byť, aj pani riaditeľka je na stoličke pevne usadená, aj víťaz výberového konania tu už po polroku je … Tuším jedinou novinkou z toho zabudnutého kraja je, že v Betliari už nemajú kaštieľ, ale už len a len kláštor … Ale prečo by nemala byť spravodajská redakcia jednej echt fajnovej komerčnej TV dementná … V krajine dementných správcov, dementnej verejnosti i tvorcovia “zábavy” musia byť dementní, aby boli zrozumiteľní. Ale už odbočujem všakáno …
-
Včera prišiel aj MS – metodik … Tie okienka by sa mali aj záklenkam z vnútra “pokryť” (aby prežli viac než zimu dve) a celé nadmurovať aj do metra výšky (moja interpretácia a vrelý súhlas, ak som sa strafil) – Mišov názor. Kedy, kým a za čo??? I don’t know …
Takže tak. K tomu poznanie pretrvávajúcej krízy ľudských zdrojov v združení (aj mňa sa týka) … Neistá budúcnosť s peniazmi … i vytrvalosť posledných opôr … a mám ju – tú na úvod spomenutú.
Ináč radosť vidieť v akcii mladú nádejnú krv – Mišo (štvrtok), Filip (piatok) …
Vydržať ! (…už Krivosudský to vedel) :-)
-
Takže podkovitá … Úradníci na MKSR okresali rozpočet na jej úvodnú “prvú pomoc” na menej ako tretinu … Prvá a druhá etapa práce na nej, ktoré prebehli v dvoch týždňoch v júni a začiatkom augustra “zrejme” naplnili finančné možnosti … Neviem do akej miery bol zámer dokončený. Alda spomenul možnosť pomôcť aj tomu klinicky mŕtvemu záklenku nad východným oknom … Situácia, s ktorou som sa zoznáml na mieste od poslednej návštevy dňa 11.08.: Osadený ramenát na severnom okne posledného obytného podlažia s ukončeným-vymurovaným vnútorným záklenkom … Západné okno – záklenok bez zásahu, východné detto (s malým “depilačno-estetickým zásahom”) … Okenné vnútorné špalety na všetkých 3 oknách domurované … Plus veľká kaverna za krbom “zmizla” … Náčelník mi objasnil pointu 3.etapy – neplánovanej, dotačnou almužnou nekrytej – riešenej z “vlastných” možností – stabilizovať už na pohľad katastrofický stav podstrešného podlažia … A na ňu sa od pondelka nastúpilo …
Subjektívne dojmy: Výška ako sviňa. Každý pohyb limitovaný šírkou podlážok. Výstup hore/dolu ako termit v termitisku. Zdĺhavý prísun všetkého potrebného nahor. Bez funkčnej pracovnej sily dolu a funkčného energetického zdroja ani prd. Elektronaviják sem tam štrajkuje …Slnko nemilosrdne praží a vyťahuje rýchlosťou svetla každú, aj “murársky” potrebnú vlhkosť … Sem tam dáky logistický zádrhel ….. = to všetko sú len drobnosti ! Úplná katastrófa je “kondícia” toho “trapného” zbytku muriva podstrešného podlažia … Murivo o šírke 50 cm (+/-), ktorého poslednou ozdobou boli – sú zbytky ostení prevetrávacích okienok … Murivo v totožne otrasnom stave, ako bolo na 1.bráne. Tam ale tá hmota prežívala v šírke vyše metra – troch (?) … Tuná – vonkajšie líce zdanlivo kompaktné, ale z vnútra tie kamene sa o seba skôr len opierajú, než by ich aj niečo spájalo … Z malty len groteska na spôsob zvetralého hlinitého čuda … Rozobrať a znova vymurovať? Koľko rozobrať? Až na pevnú hmotu? Kde je? Jeden riadok, dva riadky, tri riadky a nič … Kompaktné pevné murivo držané maltou sa nekoná. Pohnem jedným kameňom – dva pod ním letia do hlbočiny … Zázrak, že ešte dolu nikoho doteraz nezabilo …. A k tomu tie 2 okenné záklenky pod nohami držiace na heslo … A bez vonkajšieho – exteriérového lešenia … Kurvahošiguttentag!