jusuf
Forum Replies Created
-
Možno toto je zaujímavé , aj keď nie je priamo použité pomenovanie, že “Poľská cesta” :
Cez dnešnú Komjatnú od včasného stredoveku prechádzala veľmi dôležitá obchodná cesta do Poľska. Svedčia o tom viaceré nálezy najmä v oblastiach medzi Komjatnou a Žaškovom. Táto cesta viedla z Nitry cez Turiec na Nolčovo, odtiaľ hrebeňom Fatry do Ľubochne a Hubovej. Tu prechádzala popod stredoveký hrádok zvaný Turnisko (od turňa – veža). Cesta do Stankovian prechádzala z Ľubochne lipovou alejovu cez brod Váhu a pravou stranou popri Váhu viedla do Stankovian. Ďalej pokračovala smerom na Švošov a severovýchodne postupovala Komjatskou dolinou cez Komjatnú. Tu sa rozdeľovala na dve vetvy, jedna viedla cez Jasenovú a druhá do Žaškova naprieč Oravou popri rieke Orave až do Poľska. (Žaškovská cesta bola kratšia, ale menej schodná.) Táto obchodná cesta bola to oveľa staršia cesta ako tá, ktorá viedla cez Ružomberok do Dolného Kubína, pretože pochádzala ešte z čias Veľkomoravskej ríše. Úsek cesty od Kráľovian po Párnicu vybudovali až v 18. storočí. Najdôležitejšími tovarmi, ktoré sa po spomínanej ceste cez Komjatnú a Žaškov prepravovali boli soľ, súkno a olovo. Význam obchodnej cesty dosvedčuje aj to, že pred rokom 1380 bola na nemeckom práve založená pri obchodnej ceste aj osada Žaškov (Saskov, aj Deutschdorf) a jej práva boli odvodené od žilinského práva.
-
Nie síce SZ, ale SV – Porta Rusica : http://ja-jp.facebook.com/note.php?note_id=440038808690
-
Aj ja mám otazku : V Cigande nejak (most cez Tisu ? , prievoz?) nadväzovala trať na tú , čo končí v Dombráde ? Tá je myslím nejaká užšiekoľajná…
Z Kiraľhelmecu pokračovala niekde ďalej ?
Petícia : príspevky sú z 2003, tak možno preto je to neaktuálne…
-
Na nejaký čas by mohlo odstrašujúco pôsobiť automatické zapínanie / vypínanie svetla na istý čas. Dajú sa kúpiť programovateľné spínače, dokonca každý deň sa dá nastaviť ináč, takže by to nebolo také nápadné…
…len tá spotreba…
Keby sa ale pripojila nejaká LED lampa, ani tá spotreba by nebola veľká. -
Nemáte náhodou niekto prehľad, kde by sa dala zohnať tehliarska hlina vhodná k stavbe kachľovej pece v okolí Stariny ? Resp. Snina, Stakčín a podobne.
-
Ideál by bol rozomlieť / nastrúhať hlinu hrudy na menšie kúsky, alebo možno dlhšie nechať rozpustiť vo vode . Keď som mal vačšie kusy hliny (dosť ílovitej) tak voda po krátkom čase neprenikla dovnútra. Ale keď to miešačka zvládne premiešať homogénne , tak neni problém.
Čo sa týka zloženia, myslím, že treba doplniť nejaké vlákna – seno, slamu a tak…Určite nájdeš užitočné info aj TU
-
… tak jak v iných odboroch pri hľadaní pravdy, aj tu možno nestačí to čo považujeme za “logiku”.
Alebo , lepšie povedané, nestačíme (aspoň teda ja osobne) zhodnotiť všetky dostupné fakty, nehovoriac o nedostupných :) . A preto, keď chcem nejaký obraz o “pôvode”, “dejinách” a pod. nezostáva mi nič iné, len veriť… …buď odborníkom, alebo “odborníkom”, alebo tomu čo mi vyhovuje, alebo všetkému, čo si práve prečítam v knihe, alebo… ) -
To o U-Horcoch písal už Sasinek, myslím. (jeho dejiny sú na stiahnutie niekde v Tržnici)…
A čo na to povedať,
-
Krásne, veľmi sa mi páčia – lahodia – vápenné nátery + tá nerovnosť omietok :)
-
-
… no, a toto som sa chcel spýtať – takýto model by som tiež preferoval …
Máte niekto skúsenosť s “úžitkovými” zvieratkami (koza, ovca) v “bezubližovacom” režime ?
Konkrétnejšie :
– bez “produkcie odstavčat” sa asi v mlieko nádejať nedá, že ?
– ako dlho si môže požiť taká kozička/capko, ovečka/barančok ? -
-
To ma teší, že to začali opravovať. Kaštieľ som videl v auguste 2008, a vyzeralo to, že chátra až schátra…
-
Nie, ono išlo o ponuku na aukro.cz , a keby to bol lisík na tlač, bol by som kúpil… Ale ani pôvodný majiteľ netušil funkciu čuda. Asi to nebol až taký pôvodný majiteľ… ?