jusuf
Forum Replies Created
-
Asomtam : prečítať naopak… -)
Ináč A IC by bolo aj po našom – vichodňarsky…Pozerám, téma Hrady v Maďarsku, reku: “tu napíšem dačo o Blatnohrade – Zalaváre, kde som bol počas dovolenky”. Otvorím, a aha, Zalavár…-)
Pred návštevou som našiel článok http://www.pramen.info/c/755/kedy-si-slovaci-vsimnu-zabudnuty-blatnohrad-.htm , kde sa píše o nepokračovaní archeologického výskumu.
Príjemne ma preto prekvapilo, že som tam našiel prebiehajúce práce – malo to zvláštnu atmosféru, aj keď som veľmi nevedel dať zmysel, nejakú rekonštrukciu, dieram, kanálikom a jamám, čo som videl. V piatok popoludní – bokom odložené rýle, motyky (bager im tam chýbal), letným slnkom ohriate fľaše s vodou (ako asi chutila po víkende ?). Na niekoľkých kôpkách položené kosti a črepy… – zopár sme si s priateľkou… …nie, nezobrali, iba prezreli , ale na tento popísaný som nenatrafil.
Hneď vedľa sú základy baziliky z 9.teho storočia a veľmi sympatické múzeum venované prírode a vodohospodárskym dielam blízkeho Malého Balatonu + trochu aj histórii miesta. Vyzeralo, že tam nemajú problém so “Slovanmi”.Ešte niečo píšu tu, na > Google Books
Kamene v základoch baziliky: ešte pred Maďarmi, Slovanmi, Avarmi … obývali okolie takí obyvatelia:
Cirillius és Metodius:
PS: Čestne sa priznávam, že som neprispel nejakým tým popísaným črepom… -)
-
Komplet sám. Čiže nemám ne/odporúčanie na konkrétnu firmu. -)
-
Trstinová strecha, z trsti obyčajnej, bežnej pri močiaroch, jazerách, na podmoknutých lúkach a nevyužitých poliach :
http://fotky.sme.sk/fotka/54887/trstina
Hej, Maďari majú trstinové strechy dobre zmáknuté , používajú trstinu aj na pokrytie “bežných” (myslím tým nepamiatkových, nie tradičných) domov. Tradičné trstinové strechy vidno napr. v skanzene v Nyiregyhaze.
Jeden známy pokrýval trstinou svoju chyžu, ale mal s tým nejaké problémy (prefukovanie, odhnívanie), ktoré riešil v procese, resp. korigoval problémy rok po pokrytí. Totiž vraj by bolo potrebné, aby materiál pochádzal z jedného roka a jednej žatvy – čo vyžaduje veľké “ložisko” kvalitnej silnej trstiny…
K slame – určite sa používa/la všade, kde rastie obilie, a okrem Holandska viem o “bežnom” použití napr. v Dánsku, Anglicku. Konkrétne v tom Dánsku to zverujú do rúk firmám (teda nie svojpomocne), a vraj je taká strecha aj celkom drahá…
-
Zdravim,
na toto riešenie (stenové kúrenie v hline) sa tiež lakomím, potom po zhotovení daj vedieť, prosím, jak to funguje…
Čo sa týka materiálu na omietku – už to bolo popísané vo viacerých témach. Ale v skratke :
– práve fajne ílovitá zem nebude dobre držať, pri vysýchaní veľmi zmenšuje objem –> vznikajú praskliny + odlupuje sa celá vrstva (tiež som si myslel, že čím viac ílu , tým lepšie)
– do ílovitej zeme treba zamiešať piesok, a to až v takom množstve, že materiál akurát ešte lepí, aj keď sa už vôbec nezdá že je “mastný” alebo ílovitý. Vznikne dosť hustá hmota, ktorá pôsobí až veľmi sucho. Všade odporúčajú piesok hrubšej frakcie, ja som použil obyčajný najlacnejší a chvalabohu to drží výborne zž tretí rok. Vonku.
Spojenie s vápennou omietkou som na väčších plochách neskúšal, ale v starej omietke boli aj kombinácie vrstiev vápno/hlina. Tipujem že by mohlo pomôcť zdrsnenie pôvodnej omietky. Ale asi môže nastať problém s priľnavosťou, keď má omietka vápenný náter.Jozef
-
Nejake detailnejšie obrázky:
Bezprostredne pod hradom – vlastne v polovici svahu nízkeho hradného kopca :
-
Ešte jedna podoba Starhradu – skoro rovnaky uhol ako tá nová fotka vyššie:
-
No, tak to nas čaká krásna ružová budúcnosť -(
-
Macko – rodina žije aj v Pozdišovciach, môžem sa popýtať na niečo bližšie z rodovej pamäti…
Alebo je to už ďaleko od oblasti záujmu ? -
…alebo aj naboso… Ako tu.
Všetkými spomínannými obavami (odkiaľ hlinu, bude to držať, nemám slamu…) som tiež prechádzal . Spolu s ponukou rôznych riešení – napr. oblepiť dom polystyrénom…-)
Jozef
-
Ďakujem.
A nevieš aký jazyk používajú tí v Bihore a akého sú vyznania ? Nejaký konzervovaný tvar šarištiny ?
Predpokladám, že ostatní rozprávajú pekne mjekko , asi ako Slováci vo Vojvodine (?) -
Diky,
ale práve toto som čítal medzi tými málo informáciami, čo som zatiaľ narýchlo cez google našiel. A práve to info o pôvode presídlencov mi tam chýba…
Nič to, skúsim ešte pohľadať… -
Veľmi pekné a inšpirujúce fotky i fotená krajina a stavby.
Keď ste tu spomenuli rodákov, neviete niekto z ktorých oblastí sa do Rumunska presídlili ? Niekde som čítal krátke info, že ide o evanjelické obyvateľstvo, žijúce hlavne v dvoch župách, a že v jednej z nich sú presídlenci z východoslovenských žúp… -
No možno si v podobnej situácii:
– keď som chcel upraviť omietku na dome (zopár príspevkov vyššie, resp. na strane 1. :-) ) zo začiatku som tiež myslel, že kde omietka dobre drží, nebudem ju osekávať. Ukázalo sa , že na nej je veľa vrstiev vápenného náteru, rôznych pekných vápenných farieb, ktoré sa dali jednotlivo “odlúpnuť”. A tu je vlastne potenciálne slabé miesto prekrytia či už ďalšou omietkou, alebo náterom. Najprv som sa chvíľu “hral” s ošúpavaním náterov (snežilo v lete…) ale nakoniec šla celá omietka.
Ďalej neviem ako je to s udržaním ďalších vrstiev na prípadnom vápennom nátere (pokiaľ tam nejaký máš). Ale je pravda, že som sa v tých vrstvách stretol aj s takým poradím (smerom od steny) : vápenno-piesková omietka, Xkrát vápenný náter, tenká (cca1cm) hlinená omietka, Xkrát náter – a vyzeralo, že to drží…
V každom prípade ale budeš musieť pred nanesením novej omietky zdrsniť podkladovú vrstvu. -
…asi má fakt práca s hlinou (či už umelecká, stavebnícka i záhradkarska) v sebe niečo, čo ľudí chytí…
U nás je možné už rozrobenú hlinu kúpiť napr. v keramike v Pozdišovciach, resp. vo vysunutej predajni Michalovce. Určite by vedeli zohnať v každej predajni umeleckých potrieb… -
..nejak sme sa zamotali do tých cintorínov…-)
Brehov – minoritský kláštor z 1767-8 + kostol na románskych základoch
http://www.brehov.ocu.sk./historia.php
… na jednom z mála kopcov v širokom okolí východňarskej nížiny…
