kardinal
Forum Replies Created
-
Možno sa niečo porezalo, pár metrov od hradieb, ale tie stromy také vysoké a v takej šírke porastu tam od roku 2007 (od údajného výrubu) určite nevyrástli. Tá pani sa zjavne z hradieb dolu často nepozerala…
Každý sa zbavuje zodpovednosti. Úradníci si prehadzujú zodpovednosť za požiar. Tá pani EL je zjavne nekompetentná na takú dôležitú funkciu, akú zatiaľ zastáva.
Nedajte sa zmiasť, chlapi, a režte!!!
-
Diktatúra botaniky.
Bohužiaľ je to stále tak – platia vyhlášky o ochrane “vzácnych biotopov” – i keď sú to v realite bezcenné nálety, a kultúrne dedičstvo vo forme hradov a hradných zrúcanín je niečo menejcenné.
Botanika víťazí. Ochranári majú svoje bumážky!
Hrady horia, múry padajú.
DIKTATURA BOTANIKY
-
Súhlasím s Jožom, že okolo hradu Krásna Hôrka bolo a je množstvo buriny (kríky, stromy-náletové dreviny), ktoré tam nemali čo robiť. Fotky sú jasný dôkaz. Pod hradbami majú byť 5 metrové stromy? A nad stromami o pár metrov vyššie sú strechy!
Teda odporúčam rúbať.
Dúfam, že nám podobne nezhorí môj obľúbený Oravský hrad.Tam je tiež tej buriny požehnane, tam už ani často nevidno skalu. Len tá vegetácia.
Andráši by tú burinu na Krásnej Hôrke asi neponechal!
Zase sme sa presvedčili, že najlepší je gazdovský rozum.
Zachráňme Oravský hrad! Hrozí mu osud Krásnej Hôrky.
-
kardinal
Member16. februára 2011 at 8:35 in reply to: Obchodné cesty na prelome stredoveku a novovekuPre coraxa.
Vyhľadaj si http://www.tisicileti.cz a to tému (vľavo): Suché trasy.
Máš tam obrovské množstvo informácií, všeobecných, z celého sveta, aj také, ktoré sú vhodné pre Tvoj región, napr. Jablunkovský priesmyk…A Jablunkov určite nie je od slova jabloň alebo jablko…Veď si to nájdi sám.
Fakt dobrá stránka. Odporúčam všetkým.
Kardinál -
OK, uskalienka, daj vedieť dopredu, aby sme sa pripravili.Našu hradnú stránku iste poznáš.
Ako upútavku ponúkam náš hradný videoklip. Na http://www.youtube.com si treba vyhľadať FROWN a klip Vampires love 2008. Asi tretina klipu bola natočená na našom hrade, dve tretiny na prešovskej Kalvárii (hlavne okolie krýpt Szirmayovcov a doktora Paracelsa zjavne ovplyvnených slobodomurárstvom).
Pekný klip, Martin si spomína, ako to chalani natáčali.
Mne sa páči pekná melódia, romantický klavír, ostrá gitara, celkové aranžmá, aj taká zvláštna šarišská angličtina… :P
Možno to tu niekto zavesí…
A ešte taká hradná porovnávačka:
v roku 1903 na nádvorí pri vstupnej bráne postavil statív K.Divald a zanechal svedectvo, že oblúk bránky pre peších ešte stál, je to v knihe Krajina hradov.
V roku 2008 kameraman Ľ.Šarišský z toho istého miesta (pár metrov rozdiel) natáčal klip, a trochu vidno bránu zvnútra hradu.
Príjemné počúvanie a pozeranie.
Kardinál -
Milej uskalienke.
Ja sa na teba nehnevám, mala si aj kus pravdy, lebo aj keď som v centre mesta prešiel asi 4 kníhkupectvá, a tam kniha nebola, bola už 2.2.2011 v najväčšom kníhkupectve na sídlisku, kde bývam…Kniha ani včera nebola viditeľne položená, predavačka o nej nevedela ,ale potom mi ju našla pomocou počítača.
Kniha je fakt dobrá, akciová cena oproti tej v kníhkupectve je super, takže za náš hrad asi bude hromadná objednávka.
Mňa najviac potešila fotografia (asi 366) od K.Divalda z roku 1906, kde odfotil z vnútra nádvoria vstupnú bránu, a tam ešte vidno oblúk vstupnej bránky pre peších, teda pred asi 100 rokmi to stálo…To miesto dôverne poznám, v lete 2010 som to s láskou dôkladne vymydlil.
Bacil sa pýtal na Čabraď v Bibraxovej diskusii na Castre.Už mu odpovedali, že tam má 4 pohľadnice.
Bibrax na svoju stránku ku Kamenným strážcom I. (prepracovaným) dodal aj zoznam hradov, to mi pri Krajine hradov chýbalo…Nič iné som tou otázkou nesledoval…
Dve podobné knihy, jedna obsiahla pol Slovenska, preto tá otázka…
Možno by autorov knihy zaujímalo, že môj známy – šľachtic L.Z. vlastní malú Hufnagelovu rytinu osadenú do rámu z originálneho stavebného dreva z nášho hradu, s originálnymi klinčekmi. Ten rám aj rytina majú odhadom 100 rokov, je to zvláštny pocit to mať v rukách.Možno by to dovolil odfotiť do novej knihy…
Takže pozývam týmto usilovnú uskalienku (môj vzor pracovitosti a pohotovosti) na obhliadku nášho hradu. Bude pre nás vzácny hosť, VIP. Ukážeme aj to, čo bežnému návštevníkovi neukazujeme…
Tajný kardinál -
Môže niekto uverejniť zoznam hradov v knihe Krajina hradov? Ak sa tým samozrejme neporušia autorské zákony…
A tá akciová cena je dosť dobrá,ale info mi chýba.
Bacil chcel vedieť, či je tam ten jeho hrad (Čabraď), ja som tiež zvedavý, či je tam “môj” hrad… -
Nie je iba Lietava, sú aj inde odborníci.
Nič proti Chobimu, Šnúrekovi a spol.Poznám ich prácu,robia dobre,kvalitne.
Ale majú aj minimálne tak isto kvalitných následovníkov. Napríklad na Zborovskom hrade.Veď si pozrite galériu na stránke http://www.hrad.zborov.sk.
Oni sú skokanmi roka 2010, lebo to, čo dokázali oni za rok 2010, to určite neurobili na žiadnom hrade na Slovensku.
Mohli sa o tom presvedčiť aj niektorí účastníci stretnutia združenia Zachráňme hrady, konaného koncom roka (Brekov). Návštevu Zborovského hradu odporúčam každému vážnemu záujemcovi.
Takže chvalabohu nie sú len Lietavci. Sú aj iní dobrí hradológovia. Minimálne tak isto dobrí…
Ale to je vec názoru.
Kardinál -
Tie fotky v Kecerovciach robil môj kamarát.
Situácia je vážna, neznámi páchatelia zo známej menšiny sú dokonca takí trúfalí, že ukradli niekoľko metrov roxorov, ktoré držia obvodové múry dokopy.Ale pár tých spevňujúcich roxorov držiacich múry nechali.
Do horného kaštieľa sa dá dostať cez otvory – spadol kus múra…Niekedy tam mali SZM-áci klub,posilovňu, teraz je to skôr toaleta.
Kto môžte pomôcť, pomôžte.
Situácia je žiaľ podobná aj na iných lokalitách.
Škoda kaštieľa, teda dvojkaštieľa, možno vodného hradu…
Help. -
Môžem poskytnúť pár údajov a fotiek,lebo pred 2 rokmi som s kamarátmi menil 4 spodné brvná na severnej stene drevenice môjho kamaráta. Bolo to v obci na severe Levočských vrchov.
Tie 4 trámy boli úplne rozpadnuté,spráchniveté ,izolácia pod nimi takmer žiadna.
Príslušnú polovicu drevenice sme asi 2 hevermi nadvihli, netreba sa ničoho báť, treba na to ale myslím také pomôcky zo železa.Spodné brvná sme vykopli. Mali sme pripravené narezané nové brvná z gátra, orezané na hranoly, dĺžka bola už presná, myslím, že motorovou pílou sa orezali preplátovania na mieste.Izolácia sa samozrejme na kamenné základy položila nová.Po osadení 4 nových brvien sa celá časť drevenice spustila dole a všetko dopadlo dobre. Výmena trvala niekoľko hodín.
Keby som vedel meilové adresy, môžem poslať fotky.Tie pomôžu viac, ako veľa rečí.
Kardinál -
Pre záujemcov : http://www.pechycastle.com v 4 jazykových verziách.
Nebol som tam, môže to byť zaujímavé. -
kardinal
Member11. októbra 2010 at 7:18 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?Po dlhšom čase (zabudol som prihlasovacie heslo…) sa ozývam a s radosťou konštatujem, že sa rozprúdila slušná debata k veci. A som rád, že sa ujal terminus technikus “ibavápno”. Len nech sa teraz používa ako extrém, o pár rokov sa možno budú dnešní “ibavápnoví” zamýšľať, prečo to “ibavápno” používali.
K téme “NESTOR” – maltová zmes z Ústí nad Labem sa nevyjadril nikto, asi to nepoznáme na Slovensku. Ja tú zmes tiež nepoznám, dopredu nehaním ani nechválim.
K tomu “lektvaru” ako prísade do malty: určite sa niečo pridávalo, lebo je rozdiel v malte, ktorou sa murujú kubíky v múre,a v malte v jeho líci a v korune.Asi to bol “biolologický plastifikátor”, z moču, krvi alebo podobne.
Ako extrém uvediem, že v legenda o hrade Nevické (pár km severne od Užhorodu) hovorí, že brali mlieko dojčiacim matkám. Túto extrémnu vetu berte prosím s rezervou,nechcem nikoho uraziť…Ale aj iné legendy zo sveta (vajíčka, škrupiny, mliečne výrobky) dosvedčujú, že do malty sa muselo v špeciálych prípadoch (na líce, na korunu) niečo pridávať,v tomto extrémnom prípade niečo s vápnikom.
A teraz v múdrom 21.storočí to “múdri” ľudia iba nanovo chcú objaviť…Ľudstvo je nepoučiteľné.A murárski majstri pred 100 rokmi te ešte vedeli.
Ešte ku tomu zatrávňovaniu koruny. Páči sa mi, videl som to na viacerých zrúcaninách, aplikujeme ho aj na “našom” hrade. Týka sa to iba konzervácie ruín, určite by drny trávy stredoveký murár nna korunu múru netrepal.A ten majiteľ stredovekého hradu bol navyše praktický človek,ktorý využil dažďovú vodu zadarmo a gravitáciu, iste zrážkovú vodu asi šindľovými strieškami a sústavou žľabov zvádzal do cisterien. U nás na hrade sledujeme dômyselnú odvodňovaciu sústavu pod zemou, voda sa pekne hromadí tam, kde je “studňa”.A tiež v múroch máme otvory na trámy, ktoré držali strechy.A keďže máme veľa veľa hradieb a obvodových múrov a viacero cisterien po obvode hradieb, tak logicky tam smerovala zrážková voda (+ dovezený ľad v zime). Takže v minulosti striešky, dnes na ruinách múrov asi tráva.Aj keď by som rád videl na našom hrade úsek hradieb, kde je klasická strieška (aspoň 10 m).A vedľa drny trávy.
Aj ja som si v sobotu pri odlesňovaní pod hradbami všimol zamurované kúsky tehál, teda skôr tehloviny.A múr sa drží dobre. 300 rokov, v pohode.Možno tá tehla pomáha múru ako “špongia”, ňou sa skôr vylúči prebytočná voda, a naopak.
Teším sa na nové vedecké poznatky a slušné odpovede.
Kardinál -
kardinal
Member7. októbra 2010 at 11:23 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?Koncom augusta som bol v Česko-saskom Švajčiarsku, aj v Dolskom mlyne, ktorý myslím všetci poznáme z rozprávky Pyšná princezná.
Chcem upozorniť na stránku http://www.dolsky-mlyn.cz, ktorú spravuje OZ na záchranu Dolského mlyna. Mlyn pochádza z roku 1515.Počas letných povodní bol riadne zničený, ale združenie sa zaťalo, pracuje, opravuje, stavia mosty, cestu, všetko zase čistia. Podobní blázni, ako poznám na Slovensku z radov hradológov.Odporúčam pozrieť si fotky resp. video…
A teraz k veci : počas jednej z brigád požili maltovú mes NESTOR,vyvinutú Výskumným ústavom anorganickej chémie v Ústí nad Labem. Bol to sponzorský dar. Chlapi to skúšajú,veď si to pozrite na fotkách,ako to aplikovali.
Snáď to niekto už poznáte, budem rád, ak sa podelíte o informácie a dojmy.
Ja držím palce týmto maníkom.Nech sa im darí, v ťažko skúšanom údolí Kamenice. Je tam fakt krásne.Ako v rozprávke.Niektoré veci by sa aj dali odkukať, napríklad prácu s pieskovcom…
Kardinál -
Z maďarčiny viem asi 50 slov, ale toto slovo poznám….:)
Na tom cintoríne, teda na jeho okraji ale naozaj je vyvýšenina….:) Kruhová resp. elipsovitá. -
Ďakujem vlčkovi za pripomienky.
Mne sa Zsoldos páči viac, pretože podľa pani Agnes by sa v pôvodnom slove menilo príliš veľa písmen, to až tak naši predchodcovia nemenili…
Z môjho okolia : temeno – Cemjata (osada, kúpele), toltest – Tulčík (obec smer na Bardejov, zásek).
Úplne na záver chcem pripomenúť záhadnú vyvýšeninu na severe obce Trstené nad Hornádom, v blízkosti cintorína, názov je jasný : Temetov.Netvrdím, že je to ten Tematín, ale je to podozrivé, neviem, či sa tam robil výskum.Kruhovitá vyvýšenina (snáď aj s priekopou a valom).
Je to ale zaujímavé – je to na starej “abovskej” ceste od Abaujváru na Seňu, kde bol Starý abovský hrad.A Fuzer tak blízko…
Opatrná hypotéza, ani nie hypotéza, zvedavosť…
Teším sa na múdru odpoveď.
Kardinal