kardinal
Forum Replies Created
-
Chcem iba potvrdiť teóriu Attilu Zsoldosa, že spomínaný Tematín pri Fuzeri je to hradisko na kopci Orhegy. Bol som tam, na oboch vrcholoch.
Celkove je Fuzer asi naozaj najkrajší hrad v Maďarsku, resp. je na najkrajšom mieste.Už som tam bol tri razy a stále ma udivuje svojou polohou.
K tomu názvu – základom názvu bude asi slovanské slovo temeno. Je to možno vo vzťahu k najvyššiemu vrchu v okolí Veľký Milič.To je moja hypotéza.
Škoda, že vrchol Orhegy nie je zbavený vegetácie.Ak by sa tam konala nejaká antivegetačná akcia, hlásim sa do prvej línie.Dajte vedieť.
Kardinál -
Ďakujem vĺčkovi za fotku a informácie.
Ja som mal z návštevy Fuzeru zmiešané pocity: bola to malta, nebol to betón, ale bola to nejaká iná malta. Už viem viac.
Máš pravdu, tá malta na “starom “múre je aj opticky iná, nie je s ním spojená, drží len malta s novými kameňmi (vcelku podľa fotky veľmi pekne,uvidíme neskôr…), ale pod tou novou “korunovou maltou” je veľmi zreteľná línia nekontaktu starého a nového muriva, znovu sa vytvárajú zatiaľ malé, neskôr mrazom väčšie medzery,takže mňa osobne to nepresvedčilo, či už v skutočnosti na hrade, alebo takto podľa fotky. Vyzerá to ako nová čiapka s neznámym správaním a efektom do budúcnosti. Podobná tým betónovým z nedávnej minulosti.
Takže podľa môjho sedliackeho rozumu treba opatrnosť…
Aj ten murár (resp. murujúci pracovník,aby som hájil česť pravých remeselníkov – murárov) si teda mohol dať viac záležať, aby na sčerneté kamene starého múru dával niečo farebne podobné, a nie ružovkasté kamene.
Takže ešte raz ďakujem, pomohol si mi, a asi aj iným hradológom, ktorí si toto čítajú a prezerajú.
Ďakujúci zvedavý kardinál. -
Prosím o info, či je na slov. hradoch skúsenosť v praxi s použitím prípravkov HYDROFOB alebo podobných, od firmy STACHEMA (Bratislava – Rovinka), konkrétne či pomôžu na tehlovom oblúku proti tvorbe výkvetov.
Ak táto téma tu už bola, tak sorry.
Ďakujem
zvedavý kardinál -
Vrátime sa k téme Hrady v Maďarsku.
Môj kamarát Tono uverejnil na svojej stránke http://www.slanske.webzdarma.cz aj článok Na skok k susedom, kde je množstvo fotiek z hradu Fuzer a z jeho okolia.
Viacero fotiek z hradu je takmer “hradologických”, teda tak trochu ukazujú, ako sa konzervuje zrúcanina hradu Fuzer. Takže vidno aj to, ako je zakonzervovaná koruna muriva. Len stále neviem, či je to čistá “ibavápenná” malta, alebo do nej niečo pridali. Túto moju tému nechápte ako provokáciu, ale iba čisto ako obyčajnú zvedavosť.
Na hrade Szadvár sa vraj používa :”suchá vrecovaná murovacia zmes” odporúčaná špeciálne na pamiatky. Viete niečo viac, čo to je?
Zvedavý kardinál -
Netreba veriť oficiálnej verzii pre masy:doporučujem obhliadku celého Várheďu, teda tej vyvýšeniny oproti kostolu sv.Štefana. Cez cestu. Kopec s kostolom bol iba predsunutým predhradím za hradnou priekopou (dnes cesta).
Zo starého Castrum Salis je vidno zvyšky valov, priekopy… Poznám tam aj hradnú studňu. Teda hrad Castrum Salis je celý kopec, nie iba ten maličký kopček s kostolom!!!
Bol tam so mnou jeden z najlepších znalcov hradov na Slovensku, vyštudovaný archeológ, takže viem, o čom hovorím.
Netreba veriť oficiálnej minimalistickej verzii. Pravda býva často oveľa zaujímavejšia, lokalita je to veľká.
To všetko píšem priateľsky, odporúčam návštevu! Stojí to za to.Oficiálna verzia sa určite bude prepisovať.
Priateľ hradov
Kardinál -
Pre Porsenu:
Na stránke Obnovy v Diskusii si nájdi Reštaurovanie a konzervovanie, a v tomto “chlieviku” si nájdi podchlievik: Doplňanie pieskovca. A druhý príspevok mazoslava z 3.8.2010 je tá diplomová práca, je to vo formáte pdf, má to 105 strán.
Teším sa na realitu, reálne pamiatky, ale asi ten študent nemá pravdu vo všetkom, sú aj názory (p.Vokolek), že sa V.Levému pripisujú sochy resp. kamenárske diela, ktoré neurobil. Ale ja nie som odborník, to nech preveria miestni znalci…
Príjemné čítanie, je to fakt dobré.
Nováčik na obnove
Kardinál -
Teší ma záujem, ktorý som trošku vyvolal svojou zvedavosťou.
Len pripomínam, že páleniu vápna na východnom Slovensku sa venoval jeden dlhší príspevok v zborníku Nové Obzory, ktorý ako ročenku vydávalo Múzeum SRR v Prešove.Možno by to pomohlo pri výskume mált pre hrady na východnom Slovensku, ale ten príspevok asi fachmani poznajú…Sú tam popísané resp. vymenované lokality, ktoré boli miestnymi zdrojmi, a netreba ich nanovo vyhľadávať v teréne…
Pri praktickom výskume ponúkam svoje znalosti krajiny, ktorú dosť dobre poznám. Podľa rozprávania v teréne od ľudí, podľa tradícií viem, odkiaľ pochádzali murári, ktorý “náš” hrad murovali resp. opravovali.Takže viem, ktoré zdroje vápenca (dolomitu, vápenca z bradlového pásma…) asi používali, teraz to treba v praxi potvrdiť a samozrejme aj dokázať, že na zachovanej korune múra je vápno z lokality X a pri bežnom múre resp. omietke sa viac osvedčilo vápno z lokality Z. Blízko zdrojov vápna boli asi aj murári, lebo jedno s druhým súvisí…
Určite na východ nevozili vápno z Rohožníka, to mi je jasné…:)
A ešte ďakujem tejto stránke za upozornenie na príspevok – dipl.prácu o sanácii sôch v pieskovcoch pri Liběchove (Václav Levý). Idem si pozrieť na miesto činu, ako sa prejavuje vápenné mlieko na pieskovci…Aby pieskovec dlhšie vydržal.
Takže sa tešíme na referencie a poznatky z Prahy,harp.
Kardinál -
Súhlasím s pani Kotrusovou, aby sa vypracovalo doporučenie, aké vápno sa doporučuje pre samostatný druh kameňa.
Pretože vápno sa dá vypáliť z mnohých druhov vápencov:z gutensteinského vápenca, z dolomitického vápenca (a bude mať viac horčíka), ba blízko Dukly v Poľsku pálili vápno aj z penovca (prvej fázy travertínu), a samozrejme každý typ suroviny dáva iný typ vápna s rôznymi vlastnosťami. Niektoré vápnno je takto vhodnejšie na povrchové uzavretie koruny hradieb, možno do takej miery, že netreba do neho už nič pridávať.
Knihu Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine samozrejme mám, v čase vydania bolo jej vydanie určite mimoriadnym počinom, ale už si táto kniha pýta pokračovanie…
Ďalej sa prihováram za to, aby bolo doporučené pre každý hrad,pre každý typ kameňa,z ktorého je tento hrad postavený, s akým materiálom-vápnom sa má pracovať. Lebo na andezit sa možno viac hodí vápno z Gombaseku a na kremenec viac vápno z Margecian. To som iba tipol,verím, že výskum prinesie exaktné výsledky.A čo dať na pieskovcové prvky?
V minulosti bolo plno vápeniek,dedinských, malých i väčších.Teraz je ich pár, obrovských veľkovýrobní…Aj správny výber vápenky a druhu vápna by mohol hradológom pomôcť.
Takže nakoniec môjho príspevku držím palce pamiatkárom a odborníkom od fachu, aby v laboratóriách vyskúmali nové praktické poznatky, dali to na papier napr. v rámci grantu, aby sme na Slovensku lepšie a viac muriva na našich hradoch.
Kardinál
priateľ hradov -
Vlčkovi.
Ďakujem za peknú, slušnú odpoveď, k veci. To sa mi páči, lebo oslovený má písať tak,že aj keď nesúhlasí, odpovie slušne.
K tej malte: aj ja som včera na vstupnej bašte hradu obdivoval, ako dlho sa tam drží omietka, a chcel by som od odborníkov vedieť, či je to iba vápno-piesok-voda, alebo do toho niečo pridali.Dobre hovoríš, vlčik, že sú rôzne druhy mált, že sa asi prekrývali, aby dozreli. Určite už stredovekí majstri si všimli, že inú maltu stačí dať na viazanie kameňov, a inú na boky, kde bude stekať voda, a inú na korunu, kde bude voda +slnko+mráz+vegetácia+…
A teraz odborníci by mali povedať, že po vymurovaní výškového metra múrov s čistou ibavápennou maltou možu majstri (trebárs Chobi) do poslednej varechy naliať deci nejakej kvapaliny, aby vyrobil hladkú silnú odolnú mrazuvzdornú, nepukavú, povrchovú vylepšenú maltu. Ja naozaj nebojujem proti Ibavápennej malte, ja ju ako handlager vyťahujem murárom po vedrách, celé miešačky, ale na tú korunu, na tých pár posledných vrchných kameňov chcem niečo lepšie, lebo gazdovský rozum mi hovorí, že aj v 15.storočí to tak asi ten stredoveký maník robil. Či tam dával býčiu krv, odvar – výluh z hovädzích koží či kopýt, alebo blivajz z nechtíka či puškvorca, neviem, ale tú vrchnú maltu obohacoval, teda podľa mňa.Tu by som rád vedel od fachmanov, ktorých si vážim a osobne ich poznám, aby tu do tejto diskusie napísali, čo to bolo.Nič viac, nič menej.
Možno zistíme v chem. laboratóriách, že dnešné chem.prídavné “lepidlá či nastavovadlá, polymerické plastifikátory či živice” dovolené používať pri opravách stredovekých murív sú vlastne iba modernejšie chemikálie, ktoré sa používali v stredoveku.Možno ten istý chem.vzorec, len teraz vyrobené vo fabrike, a v minulosti dlhoročným overovaním v praxi vyskúšaný odvar z kotlíka…
Toľko k tejto téme, naozaj ma berte iba ako zvedavca, ktorý chce vedieť viac. Ibavápennú maltu budem naďalej vyrábať a vyťahovať pomocou čigy na lešenie, včera sme pripravili 2 barely pekne odležaného vápna. Teším sa na sobotu…
Mám maltu rád.Veľmi rád.
Ešte k tomu Rainimu Messnerovi:Ja si ho vážim nielen ako horolezca (verím, že Kukuczka alebo Bukrejev boli lepší), ale pre mňa je dôležitejší aj ako človek, ktorý sa postavil voči propagande “múdrych doktorov”, ktorí mu predpovedali smrť bez kyslíkovej masky. Tá ohromná sila, keď si naložil ľahký batoh, kus lana a cepín, a išiel. Sám. A hlavne po tej úvodnej nehode, keď spadol do trhliny, zachránil ho malý výstupok ľadu…Psychicky sa nezložil, všetko postavil na prvom a druhom a treťom malom pohybe, a postupne sa z trhliny vyškriabal a potom už vyjsť na vrchol nebol problém. Tú silu – psychické víťazstvo – získal v tej trhline.Preto sú jeho knihy doporučenou literatúrou aj pre psychológov, hlavne pre situácie v extrémnych situáciách. Sám som jaskyniar, jeho skúsenosti hlavne z psychiky mi dosť pomohli, aby som sa z extrémnych situácií dostal. Preto mne neide iba o Reiniho horolezectvo, ale o komplexného človeka Rainiho.
Aj ten Sigmundskron je symbol. Viac si prečítajte na internete.
S priateľským pozdravom
milovník malty Kardinál -
OK, Bibrax. Nemci, Rakúšania,Tiroláci majú iný vkus a estetické cítenie, ako my na Slovensku a v blízkych krajinách. Nie celkom iné, alo iné…:)
Samozrejme, že by som nechcel betónové múry alebo novotvary s rovnými múrmi, ako je na Strečne či Likave, alebo nebodaj na Branči, ale ja som mal na mysli priehľadnosť tých sklených tabúľ pod zábradliami, čo je iné ako drevené drúky. A práve v tom sme asi iní na Slovensku: my dáme autentickejšie drevo, dosky alebo guľáče,oni majú viac peňazí a inú estetiku, dajú sklo…Mne to sklo nevadí, je to vec názoru.A na tých Tirolákoch oceňujem, že im tá oprava poloruiny netrvala 20 rokov, ale iba možno 3 roky. Presne rozsah ruiny pred Messnerovou opravou nepoznám, či tam tiež padali múry,ale urobili to myslím rýchlo a dobre, a hlavne počas akoby “našej” 30-ročnej revitalizácie im nič nemohlo spadnúť, lebo to robili rýchlo.A kvalitne, naraz.Je otázne, či robiť ročne 10 metrov a postupne 30 rokov, počas ktorých im spadne 50 metrov muriva, alebo rýchlo, kvalitne, a celé hradby ostanú zachované. Ja prosto beriem “Ibavápno” ako prvú krajnosť, a “Betonárinu” ako druhú krajnosť.
Iste na fotkách Sigmundskronu vidno, že zachovali charakter ruiny v tom, že korunu hradieb umelo nevyrovnávali, vidno pekné “zuby”, ako to upravili…Cikycaky,tak sa mi to páči viac, nie ako naše”podarené” opravy na vyššie spomínaných chudákoch hradoch.
Teda surovosť ruiny u nich paradoxne ostala, čiastočne, u nás radi murivo vyrovnávame do rovných línií.
Teším sa na ďalšie názory, na malý hradologický brainstorming.
Kardinál -
Ďakujem p.Kotrusovej za podporu, naozaj ostane iba na murárovi, koľko cementu prihodí…
Keď už hradológovia (klasici) tak veľmi nenávidia cement, aký vzťah majú “klasici” ku moderným zmesiam, ktoré majú napríklad málo cementu a namiesto neho nejaké lepidlo? Prosím o praktickú odpoveď.
Téma je jasná, hrady v Maďarsku. Dúfam, že nikoho neurazím, ak do tejto diskusie zatiahnem Južné Tirolsko, konkrétne Reinholda Messnera a Wernera Tscholla.
Tiež sa to týka opravy hradov, ochranu hradných murív, čo si môžete prehliadnuť na fotkách na stránkach uvedených pánov.
Reinhold Messner je všeobecne známou osobnosťou, podľa mňa je to jedna z najväčších osobností sveta v súčasnosti. Okrem jeho horolezeckých úspechov je v poslednej dobe aj “hrado-milovníkom”. Totiž býva na hrade Juval (Schloss Juval), jedno múzeum otvára na zámku v Brunecku (Schloss Bruneck) a jeho najkrajším dielom ,ktoré opravil, je iste Schloss Sigmundskron (po taliansky Castel Firmiano) pri meste Bozen (Bolzano).
Odporúčam stránky : http://www.messner-mountain-museum.it a stránku architekta Wernera Tscholla http://www.werner-tscholl.com
Na stránke p.Tscholla, ktorý navrhol revitalizáciu Sigmundskronu, vidno aj “našu tému”, teda spôsob ochrany koruny hradieb, silno pripomínajúci Fuzer, teda vrchné kamene sú uzavreté maltou (s neznámym zložením) a bez škár, na hladko.Bol niekto zo Slovenska na Sigmundskrone? Má niekto vedomosti o tej malte? Ten hrad je veľký, múry sú hrubé 5 metrov (!!!) a opravené to bolo rýchlo, a kvalitne.Čo ale používali? Poučme sa u lepších, ako sme my na Slovensku…
Veľmi zaujímavo je riešený interiér – používa sa veľa skla, kovu, ocele. Je to veľmi vhodné pri sklenených zábradliach, ktoré neskrývajú kamennú podstatu múrov, nie je to také rušivé, ako drevo…
Reinhold si vybral dobre, v mojich očiach je veľmi vysoko, snáď sa mi podarí uvidieť jeho opravené fortifikácie na vlasné oči.
Snáď by si zaslúžil samostatnú diskusiu, to je ale otázka pre admina.Ako Hrady Reinholda Messnera.
S úctou
Kardinál -
Ďakujem, vĺčik-tĺčik, za tú čigu a ostatné informácie.
O “sťahovaní národov” by sme sa radšej mohli poprozprávať napr. pri osobnom rozhovore, je to na dlhšiu debatu, skôr sa chcem vyjadriť ku tej cemento-malte na Fuzeri:viem, že zástancovia autenticity budú proti, ale z hľadiska zachovania koruny hradby na čím väčšom rozsahu hradieb je tá cemerntomalta, teda vápenná malta s malým percentom cementu, alebo rovno hovorme baumit grobputz, je pre zrúcaninu asi väčšou výhrou, ako striktné dodržanie čistej iba-vápennej malty. Ja mám rád gazdovský rozum, ak mám kilometer hradieb, tak s grobputzom zachránim za rok možno 200 metrov, urobí mi to možno aj nešpičkový murár, a percento zachránených hradieb je vysoké. Hoci to vydrží iba 50 rokov.
Ak ale “klasik – Ibavápeňák”, teda zástanca klasickej “stredovekej” malty, zachráni za rok 20 metrov, tak je na zváženie, ktorý postup je z hľadiska záchrany hradu lepší.
Bol som na seminári, počúval som argumenty klasikov, ktorých považujem ako jednú krajnosť zľava, potom ako krajnosť sprava beriem betonárov, a tých teda vôbec nemusím a sú mi odporní.
Môj gazdovský rozum mi hovoí, že na obyčajné bežné murivo je ten grobputz ideálny.
Takže ani krajnosť zľava, ano krajnosť sprava,lebo krajnosti sú pre blbcov, ale vzácne architektonické detaily jedine čisá klasická malta a bežné stovky metrov hradieb s grobputzom. Sorry, môj názor, neukameňujte ma.Preto aj volám svojich chlapov na Fuzér, nech si to omakajú vlastnými rukami…
Nechcem sa tu hrať na múdreho, ale táto téma je pre nás na jednom hrade dosť aktuálna, preto sa pýtam na názor ľudí od fachu.
Verím, že mi napíšeš odpoveď.
Kardinál
Ešte dodatok – na Čorštýne, čo je oproti Nedeci, pár kilometrov od Spišskej Starej Vsi som videl betónovú čiapku na obvodovom múre, a bol to otras – betón už popraskaný, pod ním kaverny, iste sa za to hanbia a budú to musieť opravovať. Ja si tak porovnávam ten Fuzer a ten Čorštýn… -
Vlčkovi:
Vidím, že sa vyznáš, máš to preštudované…Oceňujem.
Názov “čiga” u nás používame pre kladku, teda je to slovo používané aj v maďarčine…
Ešte k Aba Samuelovi: okrem maďarských archívov a zdrojov informácií ja rád čerpem z iných krajín resp. miest, napr. z archívov v Užhorode, Ľvove, Ríme… Takže nie všetko, čo je na Wikipédii v maďarskom jazyku je aj pravda. Nestranní záujemcovia môžu byť bližšie k pravde, ale aj tak ďakujem za podporu v príspevku.
Ešte k tomu Fuzeru: pred cca 5 rokmi to naozal bola zrúcanina, ja som len preskočil múr a pozrel si to v začiatkoch rekonštrukcie. Už vtedy tam chodila pani s pokladničkou na krku…Navyše všetok materiál ťahajú hore lanovkou…
Teraz je to už na vyššej úrovni…
Ja im držím palce a naozaj aj mňa prekvapujú niektoré zásahy na murivo: koľko cementu pridávajú do malty a teda koľko rokov to vydrží? To ma zaujíma z praktického hľadiska, lebo zatiaľ to vyzerá pevné,voda sa po šikmine po malte a kameni zvezie po hladkej ploche dole…Vie niekto zloženie tej malty resp. cemento-malty? Ďakujem.
Kardinál -
Ďakujem vlčkovi za pekné fotky.
Aba Samuel nebol Chazar. Profesor Marsina má pravdu, a aj na internete sú správy, že je to z kmeňa Kabarov, ktorí mohli žiť v rámci Chazarského kaganátu, ale priamo turkický Chazar nebol,tu treba asi odlišovať jednotlivé kmene.Desiatky kmeňov.Takto by sme za Chazarov mohli považovať desiatky kmeňov…Abovci mali veľmi blízko k Slovanom, veď pochádzali z oblasti ,odkiaľ prišlo veľa kmeňov, často spolu boli vo vojenských zväzkoch.
Rod Abovcov ako kráľovský rod sa dostal do strednej Európy v rámci presunu kmeňov z východu na západ v časoch Attilu. Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili…
A tiež ku hrobu Abu Samuela:podľa jednej z teórií bol síce prvotne pochovaný pri Abasáre (dnešné Maďarsko), kde bola posledná bitka, ktorú prehral (v piesočnej búrke…), ale po niekoľkých rokoch bol jeho hrob otvorený, jeho telo malo atribúty svätosti, a potom bolo toto telo prenesené a pochované v kláštore pod Šarišským hradom.V miestnom múzeu je kostra k videniu, nech sa páči.
Uznávam, že táto hypotéza je veľmi odvážna, ale má svoje racionálne prvky.
Zväčšujúci sa počet maďarských bádateľov vo Veľkom Šariši je tiež dôkazom…
Pozdravuje
Kardinál