ksc
Forum Replies Created
-
Ksč, vdaka. Len by som polemizovala, ci to je zalezitost volieb. Vedel by si mi povedat,kdo by bol isty ,aby sa nieco taketo nedialo? Vzdy tam budu ludia , ktory budu hajit niecie zaujmy. Preco moje?
Otázka volieb a reprezentácie bola myslená v tom, že drzé zaberanie súkromného majetku, a navyše zámery estakád uprostred dedín by slušná garnitúra neriešila – neboli by na programe. A iste tušíte, že Slovenská správa ciest (I/65) patrí pod nejaký rezort, a ten má príslušného ministra…
Mimochodom, udivuje kvantita akože-riešení severno-južných prepojení na sterdnom Slovensku – okrem pomerne slušného a akceptovateľného rozširovania Donovál (I/59), mimo chránených území sa vehementne presadzuje “kremnicko-turčiansky variant” (cez pamiatkové zóny), a variant cesty R cez Slovenskú Ľupču a Hiadeľské sedlo, priamo krížom cez NAPANT.
SSC, projektanti, ministerstvo, betonári, tunelári – jedným slovom VIVATI…
http://www.blizsienaokolo.com -
žiadajte informácie o pamiatkovej zóne (Kremnické Bane:-), jej vymedzení, rozsahu a podmienkach ochrany; ak vám nebudú podané, alebo máte podklady a ich výklady sa niektorými šikovnými úradníkmi´”rozchádzajú”, podávajte sťažnosti, však zjavne aj viete kam, ak je potrebné, dožadujte sa až na MK SR alebo ešte vyššie na Úrade vlády SR (podpredseda doc. Čaplovič alebo odbor kontroly)
Neoprávnený vstup na pozemok je trestý čin, cesta-necesta; tam je potrebné podať trestné oznámenie (polícia). Ale vedzte, že je to len dôsledkom toho, čo si národ vyvolil… -
Apropo, “miestni architekti” sú poslanci; a odkiaľ sa plynie presvedčenie, že títo sú najlepší? Spravidla medzi cudzím a miestnym “architektom” rozdielu niet, navrhujú a páchajú rovnaké nezmysli, stačí sa prejsť aj po Leviciach. Nejde pritom vždy o stavebné megarealizície (v lokálnych podmienkach), ale spravidla aj o “drobné” úpravy “stávajúceho fondu”…
-
Vážená pani Kotruszová,
konečne dovchádzate na nezmyselnosť celej tzv. “ÚPD” a jej zámerov (vo vhodnosti a verejnej prospešnosti je tiež hodná diskusia); to všetko v prípade hlavných či veľkých námestí miest Zvolen, Lučenec a teraz aj Levice nahrádzajú búranské zámery firmy “VAV invest”.
Ide pravda o napohľad ľahší kaliber; čo je to proti HB reavis a jej “auparkom” v tých istých priestoroch Košic, Ružomberka, Žiliny a Piešťan? (Milosrdne vynechávam Bratislavu, keďže tam zasiahol netušené pohľady.)
Mimochodom, vypracované môže byť hocičo, “poslanci” môžu meniť “ÚPD” aj nepriamo – a keby aj nemohli, tak predajmi pozemkov tak fakticky činia.
Self-governing rules! -
1. Vychádzate z mylného predpokladu, te tot je “kultúrna krajina”, preto sú vaše otázky nemieste.
2. Nerobíte reklamu nikomu, a pritom strieľate vedľa. Neuviedli ste, že ochranu Pamiatkovej zóny Zvolen a NKP Hradbový múr (foťte, keď ho budú rozoberať a integrovať do betónového monštra!), nezabezpečuje žiadna Itaka, Hrašková a či koho uvádzate, ale najmä istý PhDr. Miroslav Sura, riaditeľ KPÚ z Banskej Bystrice…Nedá sa chrániť kultúrne dedičstvo, a súčasne dávať na všetky zámery povolenia a súhlasi.
-
Vkročím nemiestne do tohoto pinpongu dvoch osôb a mimo – od veci – sa spýtam, či a kedy niekoho napadne konečne zhodiť tú železnú opachu -“balkón” z čela horného hradu … Táto ohyzda už má vyše storočnicu za sebou, tak by snáď už stačilo … Ale v podstate, tých ohýzd (aj podstatne mladších) ja tam (na taký velebený hrad) požehnane, tak je to možno aj tak jedno …
Môžete publiku vysvetliť pôvod a dôvod vášho purizmu voči svojbytnej časti stavebných dejín Oravského hradu? chápem ešte odpor voči socialistickým “vylepšeniam” pamiatok, ale historizmus je trvalou súčasťou hodnôt; navyše natrvalo vtisol obraz nejednej pamiatke. Napr. kláštorný kostol Hronský Beňadik, alebo Mestský hrad v Kremnici by museli napospol zaniknúť – majú totiž značný 19-storočový “look”…
Žiaľ, ani slovenská spisba autoriek Z. Karasovej a I. Ciulisovej o konkrétnych dejinách ochrany slovenských pamiatok v 19. storočí nerozšírila niektorým duchovné obzory. -
(to sascha) Zjavne ste nepostrehli vyššie oživenie diskusie, a to na podnet toho, že model “zoznamového prístupu” sa časti diskutujúcich označil ako nedostatočný. Preto boli rozvinuté niekoľké príspevky ohľadne “nástinu” lepšej situácie. Váš obraz – ku ktorému se však vec zvrhli – však v danom kontexte nikoho nezaujíma; v konečnom dôsledku len kladie trpké svetlo na Vašich potomkov, a na ich historické bezvedomie. Môže mi to byť jedno, ale mohli ste problém uviesť vyššie; láskavo sa však vyhnite komentovaniu nemeckých definícií, pretože iste zisťujete, že im venovaná pozornosť nebola, a verte, že sú dostatočne podrobné, resp. sa vykladajú v zmysle ducha zákona, a nie typicky slovenským samospochybňujúcim spôsobom.
Ak máte problém s obrazom u potomstva, zverte ho radšej zbierkotvornej organizácii, tam by predsa mali vždy byť takí čudáci, ktorí jeho dejinnosť ocenia a zaradia do verejnoprospešného poslania.
-
Bohužiaľ, napriek Vášmu obsiahlemu príspevku nemáte pravdu.
“Permanentne nová situácia” totiž vedie pamiatkovú hodnotu jedine do záhuby; ako taká končí, veď prejavuje sa tu chcením nadstavovať, podstavovať, dostavovať, pristavovať, dorábať a pod.
Inakšie, máte podobne nihilistické názory ako tento úradný pán (amen pamiatky): http://zilina.sme.sk/c/4232089/milos-dudas-malo-zmysel-bojovat-za-zilinsku-staru-faru.html (perlou je najmä veta: “Pamiatkari sú rôzni. Od ultrakonzervatívnych, ktorí nechcú dovoliť takmer nič, až po ultraliberálnych, ktorí dovolia takmer všetko”).
Takýmito samospochybňujúcimi názormi končí “pamiatkovanie” ešte pred jeho začatím, nemá vlastný obsah ani zmysel, ide len o jašenie sa neúspešných stavbárov v historickom remesle. S takýmito názormi nediskutujem, pretože sú škodlivé a sú vnútorným vredom. -
:arrow: Pojmy: národná kultúrna pamiatka a kultúrna pamiatka nie sú rovnocenné, lebo naša legislatíva (zákon 49/2002 Z. z.) pamiatky nekategorizuje a ustanovuje (vo verejnom záujme) za chránené podľa zákona iba národné kultúrne pamiatky (a pamiatkové územia, samozrejme, v rámci územnej ochrany). Pojem “kultúrna pamiatka” sa tak stal pojmom hovorovým. Osobne som zástancom “iba” pojmu “pamiatka”, no to je môj problém ako sa s uzákonenou terminológiou vyrovnávam (pozri napr. článok “O škaredej pamiatke”)
Pojmy “národná kultúrna pamiatka” (NKP) a “kultúrna pamiatka” (KP) sú totižné a teda aj rovnocenné; pojem KP sa v zákone používa ako legislatívna skratka pre pojem NKP.
Je pravda, že vládny návrh zákona z roku 2001 ustanovoval len “kultúrne pamiatky” (vtedajšie národné k. p. zrušoval a ponechával len na archívnu evidenciu), ale poslanecká zmena navrhla namiesto pojmu “k. p.” pojem “n. k. p.” – v celom rozsahu.
Z ideologického hľadiska nemožno namietať. -
Zo zákona krajinského snemu (Landtag) Slobodného štátu Sasko (Freistaat Sachsen) z 21. októbra 1991:
§ 2 Gegenstand des Denkmalschutzes
(1) Kulturdenkmale im Sinne dieses Gesetzes sind vom Menschen geschaffene Sachen, Sachgesamtheiten, Teile und Spuren von Sachen einschließlich ihrer natürlichen Grundlagen, deren Erhaltung wegen ihrer geschichtlichen, künstlerischen, wissenschaftlichen, städtebaulichen oder landschaftsgestalterischen Bedeutung im öffentlichen Interesse liegt.
§ 10 Verzeichnis der Kulturdenkmale
(1) Die Kulturdenkmale sollen nachrichtlich in öffentliche Verzeichnisse (Kulturdenkmallisten) aufgenommen werden. Der Denkmalschutz nach diesem Gesetz ist nicht von der Aufnahme eines Kulturdenkmals in ein Verzeichnis abhängig.Zo zákona Zemského smenu spolkovej krajiny Hesensko (Hessen) v aktuálnom znení z roku 1985:
§ 9 Kulturdenkmäler
(1) Unbewegliche Kulturdenkmäler werden nachrichtlich in ein öffentliche Verzeichnis (Denkmalbuch) aufgenommen; Bodendenkmäler jedoch nur, wenn sie sichtbar oder von besonderer Bedeutung sind. Der Schutz unbeweglicher Kulturdenkmäler und der Bodendenkmäler ist nicht von davon abhängig, dass sie ins Denkmalbuch eingetragen sind.nachrichtlich = oznamovaco, spravodajsky, (evidenčne)
Bodendenkmäler = archeologické pamiatky -
súhlasím, nemusieť zbytočne bojovať o zápis pamiatky do nejakého súpisu, aby sa vzťahovala na ňu legislatívna ochrana. Ten zápis by mal mať význam označenia, potvrdzujúceho kvalitu. Akýsi marketingový nástroj pre vlastníka a užívateľa.
Neporozumeli ste celkom moje mienenie: Nejde mi o žiadny marketing, “kvalitárstvo” ani “benefity” nikomu, ale jednoducho o poukázanie na existenciu jednoduchšieho systému v ochrane pamiatok ako takých; prečo pôsobnosť životného prostredia je na každom centimetri územia SR (teraz nekomentujem obsah) – a pôsobnosť pamiatkového úradu je sotva na NKP a vymedzených územiach? Pravda, treba samozrejme vedieť, že krajiny, kde systém fungule podľa naznačeného, prežili peklo vojnového ničenia pamiatok cudzími – kým tu pamiatky sú ničené odkedy slovenský národ definitívne dobyl krajinu a vyhnal aj jej /kultúrnejších/ spoluobyvateľov (1918, 1945)…
Vandali by neboli, keby videli zaujímavejší spôsob ako naložiť zo svojim majetkom. Jednoducho u nás, je zápis do pamiatkového fondu právnym bremenom. Zjavne to nie je dobrou motiváciou na to aby bolo všeobecne zaujímavé, mať potrebu vlastniť NKP a investovať do nej.
Problém našej legislatívnej ochrany je v tom, že sa vzťahuje len na NKP, čo je skutočne neobhájiteľné, prečo niečo musí a iné nemôže byť pamiatkou a nakoniec ochranársky princíp nazerania na nehnuteľné pamiatky, ktoré sú súčasťou živého organizmu sídla alebo krajiny, nemôže mať pozitívny dopad na vývoj dotknutého prostredia ak spočíva len v udržiavaní nostalgického obrazu a nie v jeho využití pre aktuálnu interpretáciu.
Uvedené bolo myslené najmä účelovo v kontexte industriálu a vo vzťahu k tým, ktorí ho skúpili s vidinou veľkých mrakodrapov a rýchlych úverov a prachov (Bratislava). Je pravda, že ide o pomerne malú skupinu, a to ani nie “developerov”, ale o čistých špekulatívcov a megalomanov.
Osobne sa desím aj oných “aktuálnych interpretácií” a s tým spojených kreatívcov, nejeden z nich bol/je totiž vyhlásený “pamiatkar”… Treba si principiálne uvedomiť, že pamiatky a obcovanie s nimi (práca/nakladanie s nimi, užívanie a rozhodovanie o nich) je záležitosť konzervačná a konzervatívna, inak sa vytráca zmysel a nastúvajú len rôzne deriváty projektantskej kancelárie a “stavebného úradu”… Samozrejme, tam, kde nie je poriadny teoretický fundament (doktrína) a vízia, nastáva marazmus, ako je v SR takmer všade typické. -
:arrow: Ide o účelové riešenie (aby obch. dom nezbúral nový vlastník). To ako keby ste kačicu, aby neskončila na pekáči, zaradili do “červenej knihy” ohrozených druhov… :lol:
Zase chyba v myslení. To si aj v roku 1963 mohli na ONV povedať, že žiadne zoznamy pamiatok netreba, od 1. 1. 1988 si to mohlo povedať a aj hovorilo MK SSR – takže v citovanom sa dokonale sa spochybňujú aké-také, nedostatočné základy. Dupľom je to tragickejšie v ostatnej 20-ročnej dobe: jednoducho pulz sa zrýchlil, a ak proste existujú vandali, ktorí vedia jedine búrať, musia byť iní, ktorí povedia, že búrať nemožno a nebude sa. Paradoxne, je to najjednoduchšia rovnica, netreba žiadne piruety teoretických traktátov.
Nevraviac o tom, že sú v strednej Európe krajiny, ktoré považujú za pamiatky všetko to, čo vykazuje znaky pamiatky, bez ohľadu na nejaký administratívny zápis; pôsobnosť špecializovaných zložiek je daná generálne, a nemá to žiadny súvis s tým, či na to majú alebo nemajú finančné prostriedky (ak by ste chceli skončiť pri tomto). -
Nečudujte sa. Ide predsa o “samosprávnu” obnovu; zriaďovateľom Or. múzea je “Žilinský samosprávny kraj”. “Samosprávni”úradníci alebo poslanci potrebovali dohodiť kšeft svojim /stavbársko-fušerským/ kamarátom a známym, nie? Takže akékoľvek lamentovaie “pamiatkovým spôsobom” je nemiestne, neodráža reálny stav, súvislosti a vzťahy, a preto je naivné.
Čo myslíte, prečo neriešia tento alebo iné problémy poctivo (ak je riešenie vlhkosti vôbec možné?), a prečo vyhadzujú (“ŽSK”) ťažké peniaze do exteriérového osvetlenia, ak tvrdíte, že hrad má sanačné aj statické prblémy? Nemajú tam okrem toho dosť artefaktov na skutočnú obnovu a reštaurovanie, a potom na údržbu? -
Nečudujte sa. Je to dôsledok “inžinierskeho”, stavbárskeho i ekonomistického (“developerského”) prístupu ku všetkým veciam a k realite; najtvrdšie na to doplácajú pamiatky, MPR a nielen chránené územia prírody.
Ako občania sa môžete aktuálne vyjadriť v zisťovacom konaní EIA (www.enviroportal.sk). -
Ak hrad existuje aspoň ako katastrálny pozemok (parcela), jeho zapísaniu do katastra (stavba X na pozemku Y; v niektorých prípadoch totiž existuje aspoň zákres samostatnej parcely hradu – v otázke tažko paušalizovať) by malo postačovať prehlásenie vlastníka o stavbe, a/alebo lepšie potvrdenie pamiatkového orgánu a príp. obce o tom, že “je to, čo je”.
Ak je vyznačená a evidovaná aspoň parcela (pozemok), niet dôvodu neuplatniť “žiadosť o zápis/výmaz stavby do/z KN”, teda presne tak, ako to robia najmä fyzické osoby, ale aj samotné obce, predkladajúce katastrom takéto potvrdenia z obecných úradov prakticky v stovkách podaní ročne…
Treba ešte zmieniť riziko, že v tomto prípade (probléme) môžeme naraziť na dosť vysokú úradnícku neschopnosť, nechápavosť až šikanu: predsa len, v SR máme 79 okresov a teda okresných úradov katastra, a s výnimkou mestských okresov Bratislavy (5) a Košíc (4) môže ísť o prípady vo všetkých z nich. To násobte vyššie zmienenými druhmi vlastníkov pozemkov, prípadnými “reštitučnými vysporiadavaniami” (najmä št. lesy /zablokovanie akéhokoľvek konania/; + podvodné zámery na tom idúce), ležérny kávičkový prístup, úplnú aroganciu, ignoráciu a spravidla zištnosť zo strany reštituentov – už to je dosť na to, aby sa proces rozvrhol aspoň na dvadsaťročnicu.