ksc
Forum Replies Created
-
Ksč, nie je to tak, že Horanskí, ……by mali byť majiteľmi hradov, ale štát na ich záchranu
jednoducho nemá, ani nemal, preto sú v takom stave, akom sú, a chce sa ich jednoducho zbaviť, taká je realita.Musím však uznať, že sa snaží na ne prispievať v grantoch Obnov si svoj dom, síce nic-moc, ale aspoň dačo.
Práve vďaka Horanskému, Hercegovi, Chobotovi a ich nadácii, resp. občianskym združeniam,ale aj neskoršie vzniknutým združeniam a ich výsledkom na zrúcaninách ich MKSR a Pamiatkový úrad začína brať ako relevantných partnerov.
Ale aj keď s Tebou nie vždy súhlasím, vidím, že máš prehľad a vyznáš sa. Je mi jasné, že si môžem vyrobiť iks geometrákov, ktoré ak sa nebudú dať zapísať sú mi na figu. Chcel by som sa spýtať, či sa s tým dá vôbec nejako pohnúť, teda napr. Starhrad, nemá vlastnú parcelu, leží na väčšej parcele. parcelách?, a má ako dag0n vraví sedem súkromných vlastníkov. Má štát vôbec páky, ako s tým pohnúť?
Pre dag0na, obráť sa na Bacila, Čabraď vlastní obec, oni majú prenajatú len tušíim vežovú bránu, čo viem spolupráca nie je bohvieaká.
Trochu som sa pousmial (ale nič v zlom), “keď už bude hrad v poriadku”, na to úplné zakonzervovanie si nejaký čas, skôr dlhší, počkáš a potom zistíš,že môžeš začať opravovať, upravovať po sebe, ale v možno v menšom merítku. Nechcem Ťa strašiť, iba upozorňujem a držím Ti so Starhradom palce. Počkám, čo odpovie ksč, ale aj tak skúsim zistiť, čo sa s tým dá robiť.Treba asi povedať, kto je to štát. Majetku sa zbavuje rezort zdravotníctva (predaje – napr. Veľké Leváre), ale aj kultúry (napr. kaštieľ v Devíne); vo vzťahu k pôvodnej téme zrúcanín hradov je situácia prakticky horšia, lebo stav je štátnym aj neštátnym kolektívnym vlastníkom úplne benevolentný (Lesy SR, obce, urbariáty, pozemkové spoločenstvá, cirkev). Máte pravdu, výnimkou sú občianske združenia, ktoré sa takmer všade napájajú na uvedené subjekty nájomnými zmluvami či zml. o spolupráci, čo nie je vždy istá záruka (bližšie nerozvádzaný prípad Sklabinský hrad). Zrúcanina hradu je (turistickým) združením občanov vlastnený jedine na Považí (Považský hrad).
Môžem len povedať, že v kapitalistickom, trhovom a demokratickom systéme, ktorý tu vyznávame, platí vo veciach občianskych vzťahov jedine dohoda subjektov, hoci chápem, že niekedy je to na truc. Viem si preto predstaviť, že minimálne zameranie a “právny vznik” hradov (katastrálne, vkladaním GP) by sa mohol konať vo verejnom záujme napr. na návrh ministerstva alebo iného relevantného orgánu, s tým, že by išlo výlučne o vyčlenenie z väčšej parcely a o zapísanie ako stavby, a nešlo by o žiadnu zmenu vlastníckeho vzťahu, čo asi nie je cieľom v danom momente asi nikoho. -
ksč
Divil by si sa koľko hradov u nás má reálnych majiteľov je ich fakt dosť.Ak neveríš tak si to zisti Starhrad ich má asi sedem a skoro všetci žijú v Česku.Napríklad aj taký Markušovský hrad má svojho majiteľa a nikto ani štát a ani obce s tým nemôžu nič.Opakujem, Markušovský hrad nie je ruina/torzo, v zmysle Starého hradu (Starhrad) či napr. tekovskej Breznice, ktoré boli uvedené do diskusie.
Starhrad (teda je či nie je ako stavba v zmysle KN?) má zjavne majiteľov, ale len voi vzťahu príslušného lesného pozemku, ktorý jedine jestvuje pre účely katastrálneho evidovania nehnuteľností.
Je pravda, že geometrický plán a majetkovo-právne pokračovanie podľa neho (napr. samotné rozdelenie veľkej parcely, zameranie stavby a jej odčlenenie z veľkej parcely) môže žiadať VLOŽIŤ do KN len vlastník pozemku/stavby; iní síce tiež môžu dať spraviť (zamerať) geometrický plán, ale potom si ho môžu akurát zarámovať na stenu. -
Nemyslíte, že to “dáke biskupstvo” – ak vôbec je a tvrdíte správne – je historický vlastník (z obdobia od zániku hradu, t.j. najneskôr od 18. stor.), keďže lesná pôda/pozemky (lesy) patrili za feudalizmu
– panovníkovi (štátu),
– cirkvi,
– šľachte (donácie od štátu),
– dedinským urbárom (donácie od štátu až v 19. stor.)?
Netreba zabúdať, že po zániku hradu (18. stor.) sa drvivej väčšine subjektov po ňom necnelo, a teda sa logicky stal súčasťou lesov; bolo by dobré pochopiť to ako fakt a súčasť historického procesu, samozrejme bez spochybňovania pamiatkových a ochranárskych snáh, podmienených romantizmoma aj národným pohybom (pravda, okrem národa slovenského…).
Nie ste ale komunistami na iný spôsob, ak vychádzate z predvedčenia, že majiteľmi by teraz mali byť (majú právo byť) akurát občana Horanskí, Bónovia či Šimkovicovci? -
Tak to sa teda pekne mýliš…Liptovský Hrádok – súkromná osoba je vlastníkom, iné hrady sú tiež v majetku obce, prípadne dva hrady u nás, čo vlastnia (tuším ich polovicu) občianske združenia… Takže nie všetko je štátne…našťastie.
Liptovský Hrádok sotva niekedy bol ruinou, ako ju ponímam ja. Vždy tam boli používateľné miestnosti – či už ako sklad, alebo ako hotel…
Obec je takmer štát, bordel v nej je rovnaký; a občianske združenie nie je subjektom jedinej fyzickej osoby. Takže pekne kolektív a kolektívne. -
Myslím, že hrady (ruiny) majiteľov – reálnych – nemajú, nikto predsa nechce takéto bremeno. A žiadna ruina hradu v SR predsa nemá za majiteľa konkrétnu fyzickú osobu. Prakticky našťastie!
Trochu menej blúznenia o kapitalizme, priatelia! -
1. Pýtate sa na “komu patria hrady” v zmysle ich vlastníctva, alebo len výkonu archeologických výskumov? A vlastne výskumy myslíte
a) “záchranné” (predstihové), alebo
b) na vedecké/dokumentačné účely? – lebo na hradoch, hradiskách a lokalitách sa iné, dúfajme, ani nikdy konať nebudú…
2. “Nik mu nemôže prikázať, že to musí vykonať len a len táto jediná firma.” Prikázať, ktorá “firma” výskum vykoná, možno, ak nie je schopnosť, vôľa alebo ochota sa dohodnúť. Bližšie § 37 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. -
Mám zdroj informácií. 14 telefonátov na tri čísla s rozsahom okolo 3-4 minúty za posledné dva roky (podľa výpisov). Jedná sa o dôležitý zdroj, ktorý ale nechce byť uvedený. Ako postupovať v tomto prípade? Uviesť? Neuviesť?
V tomto prípade sa, myslím, uvádza “zdroj, ktorý si neželá byť menovaný” (uviesť napr. “podľa údajov/informácie/konzultácie so zdrojom/nálezcom…”). Čitateľ a aj recenzent totiž musia vychádzať a prihliadať na to, že pisateľ uvádza pravdu, resp. nezavádza a neklame, teda že uvádzané údaje sú relevantné. Recenzent a kritický čitateľ by mal na prípadnú nerelevantnosť prísť (zistiť a odhaliť ju) – a potom, uznáte, je aj “zdroj, ktorý si neželá byť menovaný” akurát nafigu.
Napokon malo by platiť, že v oblasti vizuálnych disciplín sú skôr relevantné obrazové doklady/dokumentácie určitého materiálu (a jeho skúmanie a najmä hodnotenie, analyzovanie); spôsob zistenia a pôvodu informácií je preto podružná. Dôležité sú totiž výstupy (názory, zistenia, autorské poznatky) a závery (prínos) samotného pisateľa… -
A teraz čo? Odkloní sa kanalizácia, alebo sa (dlhodobo predpokladaný – vrátane vizualizácií primátora Mgr. Saktora!) nález “vyzdvihne”? Alebo sa priamo zastavia nejakým tým hotelo-kasínom?
-
-
-
Krov a krytina tam – žiaľ – nie sú najväčším problémom.
Najmä v trakte kaštieľa “za” arkádami sú totiž preborené klenby, takže obnova bude značne náročnejšia.
Je však fenomenálne, že pamiatka si napriek tomu stále zachováva “tvár”, hoci skutočne to už nemusí byť nadlho… -
Krov a krytina tam – žiaľ – nie sú najväčším problémom.
Najmä v trakte kaštieľa “za” arkádami sú totiž preborené klenby, takže obnova bude značne náročnejšia.
Je však fenomenálne, že pamiatka si napriek tomu stále zachováva “tvár”, hoci skutočne to už nemusí byť nadlho… -
no jasne len to je fakt ze ,,na dlhe lakte vsetko” ale proste najvacsi problem je to ze kde bol kedysi park dnes je postaveny jeden panelak a podla starych dokumentov zasahuje aj do pozemku kastiela
Pozemky zastavané stavbami, a navyše vo vlastníctve osôb, sa nevydávajú; za tieto však možno žiadať náhradu. Len neviem, či táto časť sporu “nesabotuje” vec ako takú – je to totiž niekedy typický (a dosť špekulatívny) postoj oprávnených – aby som sa príslušne vyčlenil…
—————————————————–Zákon 229/1991 Zb.
§ 11
(1) Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že
a) k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov, keď bolo toto právo zriadené za okolností uvedených v § 8,
b) na pozemku sa nachádza cintorín,
c) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,
d) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada,10)
e) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia.(2) V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.
(3) V prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený pre obranu štátu11) alebo je určený na ťažbu nerastov12) alebo sa stal podľa osobitných predpisov13) súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku alebo je na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziska, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo chráneného prírodného výtvoru, alebo sú významným krajinným prvkom, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného majetku, postupuje sa podľa odseku 2.
(4) Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby.
(5) Nehnuteľnosť, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, nemožno vydať až do doby prijatia zákonov upravujúcich správu a ochranu kultúrnych pamiatok.
——————————————————————
10) § 52 až 58 vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb.
11) § 8 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.
12) § 6 a 7 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
13) Zákon č. 40/1956 Zb. o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov.Upozorňujem, že ustanovenie § 11 ods. 5 (v súčasnosti riešené zákonom č. 49/2002 Z. z. a v jeho rozsahu) nemá vo veci význam a vplyv.
-
Zákon 229/1991 Zb.
(o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku)
Autor: Federálne zhromaždenie ČSFR
Platnosť od: 24.6.1991
Účinnosť od: 24.6.1991§ 4
Oprávnené osoby(1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
(2) Ak osoba uvedená v odseku 1 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.(3) V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.
§ 5
Povinné osoby(1) Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,
b) cudzích štátov.(2) Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodária, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.
§ 6
Vydanie nehnuteľnosti(1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,5)
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrad postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov,
e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov,
f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky,
h) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,
k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,
n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi,
p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,
r) politickej perzekúcie6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,7)
s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov.8)(2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.9)
(3) Pôdu, ktorá prešla na štát podľa odseku 1 písm. b), možno vydať vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy, a to nezávisle od toho, či sa vydá jednej oprávnenej osobe alebo spoločne niekoľkým oprávneným osobám.
(4) Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí pozemkový úrad.
(5) Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.
(6) Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.
(7) Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.
——————————————————————
5) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
6) § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb.
7) § 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 87/1991 Zb.
8) Napr. zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
9) Napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. -
no ako sa to vezme vlasnika ten kastiel patril mojmu pradedovi( foto dole)Bol poslednym z tejto vetvy rodu Barcziovcov (Barczi Csal) lenze tomu ho v 50tych rokoch za socializmu vyvlasnuili a zdrustevnili( spravili v nom krcmu) od polky 90 sa s mestom natahujeme aby sa spravila restitucia…mame rozne dokumenty a podobne veci ale v dnesnej dobe je to tazke
Dúfam, že právo navrátenia majetku (ak ho skutočne spĺňate) ste uplatnili včas, v lehotách stanovených zákonmi. Dobrovoľné plnenie povinnou osobou – zjavne – sa neuskutočnilo, treba teda žiadať obvodný pozemkový úrad (mali by byť dôvody podľa zákona FZ ČSFR č. 229/1991 Zb., príp. totožné podľa zák. č. 503/2004 Z. z.) o rozhodnutie vo veci; ak by rozhodnutie bolo zamietavé, alebo by sa jednoducho nekonalo, treba podať jedine návrh na súd.
Pravdaže, na výpisoch z LV figurujú ľudia úplne iní a odlišní – ktorí k zápisu prišli nesporne kúpno-predajnými vzťahmi s niekým (asi mesto), takže vec bude veľmi dlhá a motavá, ak vlastne istá…
Nesmiete sa len “naťahovať”, musíte reálne konať a dožadovať sa u povinných subjektov/u orgánov oprávnených rozhodovať, a nielen preto, že kaštieľ sa po ďalšej zime už skutočne rozsype!