[liptay]

:arrow: podstatnou nie je ochota, tá je, no takýto “návrh” je z hľadiska zákona len podnetom pre pam.úrad, aby vypracoval odborný návrh tak, ako ho môže akceptovať ministerstvo pre začatie konania o vyhlásení pomníka za NKP. Nie je problém dať do takého návrhu/podnetu dôvody a údaje o Bitke pri Lamači a pomníku samotnom (+ nejaká fotka), no údaje z hľadiska katastra nehnuteľností by sme dokopy nedali. Zrejme s MČ Lamač bude treba dohodnúť, kto vezme na seba vlastníctvo pomníka (sotva je to dnes jasné ?!), či vôbec je zaznačený pomník v operáte nehnuteľností. Pre návrh/podnet stačí identifikovať pomník a uvádzať základné údaje. Podstatné je, či si úrad vážnosť námetu osvojí a začne vo veci konať. Ochota pomôcť z mojej strany jednoznačne je :arrow:

[liptay]

:arrow: teoreticky vzaté, s každou stavbou možno robiť čokoľvek, ak to technické a architektonické dimenzie umožňujú. No vždy treba brať ohľad aj na druh stavby vo vzťahu ku vkusu, etike, morálke a pod. najmä ak ide o sakrálnu stavbu, aj keď už bola “odsvätená” (osobne pokladám “odsvetenie” za formalitu, kostol zostáva kostolom svojou architektúrou, resp. riešením na účely, pre ktoré bol určený). Ak teda odmyslím prevádzkové (hmotné) mantinely, k adaptácii kostola al. inej sakrálnej stavbe na rôzne (“svetské”) účely by sa v prvom rade mala vyjadriť cirkev (náboženské spoločenstvo), pre účely ktorej bol objekt postavený. Podotýkam, že ide iba o môj osobný názor :wink:

[liptay]

:arrow: legislatívnu ochranu pomníka (aj inej veci kultúrnej/pamiatkovej) hodnoty možno zabezpečiť jej vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku podľa zákona 49/2002 Z.z. Návrh môže predložiť (najlepšie na Pamiatkový úrad SR v Bratislave) akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Ak by išlo len o regionálny al. miestny význam veci/objektu, je možné ho zaradiť do evidencie pamätihodností mesta/obce. Žiaľ, Bratislava má v tejto veci “deficit”, prínosom by mohla byť aj aktivita mestských častí (v tomto prípade Lamač), aby sa magistrát zobudil :!:

[liptay]

:arrow: podľa mne dostupných informácií pomník v Lamači nie je vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou. Nie je mi známe, či Lamač má evidenciu pamätihodností. Zrejme nie. Pamiatkou vedenou aj v evidencii Ústredného zoznamu pamiatkového fondu je pomník padlým v Prusko -Rakúskej vojne na Kamzíku (pod číslom 294/0, Bratislava III.). Informácie možno nájsť aj na http://www.pamiatky.sk/pamiatky/domov

[liptay]

:arrow: k uvedenej informácii treba dodať, že ocenenie EUROPA NOSTRA je staršieho dáta, zo začiatku 90-tych rokov min. stor., teda z obdobia, kedy na Slovensko (ešte počas ČSFR) prišlo týchto ocenení viac (napr. Kamenné obydlie a múzeum v Brhlovciach). Jedna z posledných cien EN bola udelená za obnovu historickej budovy divadla v Prešove (2005). Je škoda, že sa do súťaže o túto prestížnu európsku cenu v posledných rokoch nepredkladajú zo SR žiadne návrhy, aj keď o možnostiach a údajoch sú príslušné inštitúcie pravidelne informované. Podrobnosti tak o cenách, ako aj činnosti EN možno získať na

[liptay]

:arrow: málo jasná, zrozumiteľná a pochopiteľná hranica medzi (poctivým) remeslom, teda aj záchranou, obnovou a reštaurovaním umeleckoremeselných artefaktov a tzv. výtvarnou a tvorivou činnosťou nazývanou “reštaurovanie” často vedie k určitej nadradenosti “vyvolených” reštaurátorov v SR (v iných štátoch to nie je až tak “vygenerované” do miery “ad absurdum”). K tomu napomáha stavovská “komora”, ktorá nie je dobrovoľná, no povinná pre tých, ktorú “smú” reštaurovať. Našťastie nie všetci rešturátori sú tohto razenia, no mnohým ich “honor” nedovolí spolupôsobiť, stretávať sa alebo diskutovať (napr. aj na WEB-e) s niekým, kto je “iba”, prepytujem, obyčajný pamiatkár, konzervátor, majster umeleckého remesla, etc. A “problém” je na svete. No je to ich problém, ich malosť (“vyvolených”), ktorí si takto vytvárajú akúsi rezerváciu chráneného druhu. V konečnom dôsledku je to však na škodu celej disciplíny nazývanej (aj podľa medzinárodných kritérií) ochrana pamiatok. Jej súčasťou je aj reštaurovanie, v mnohých štátoch celá záchrana a obnova je nazývaná “reštaurovanie”. Pochopiteľne nie iba ako výsostná umelecká činnosť, pri ktorej dochádza ku “tvorivej interpretácii” rešturovaného diela alebo pamiatky. Howgh :!:

[liptay]

:arrow: tiež je dobré vedieť, kto(rá) sa v tej vode poumýva (pozri film Postřižiny) :wink:

[liptay]

:arrow: v ČB podobe je kresba s motívom Bitky pri Lamači k dispzícii na internetových stránkach Bratislavy -MČ Lamač (ak to pôjde, tak: http://www.lamac.sk/galery/sb009.jpg )

[liptay]

:arrow: keďže dejiny Rakúsko -Uhorska sa u nás považujú viac za cudzie ako naše, potom to tak vyzerá. Je to škoda, lebo vykastrovaná minulosť nedáva dostatok potencie na zdravý vývoj :wink:

[liptay]

Dohviezdny večer

Čas finišuje ako bežec v cieli
bez ovplyvnenia chodu časomiery,
do nekonečna hviezdy uleteli,
tajomne žiaria v lone čiernej diery,
obloha na zemi už ustlala si,
jedličky rozprestreli zlaté vlasy,
v ich trblietavých vetvách hniezda majú
postriebrení vtáci našej mladosti.

Za preplnenými stolmi hojnosti
mocní sa drahým darom ukláňajú.
Plnia sa bruchá a žiadosti hladné,
avšak jasličky zostávajú prázdne,
studený pot je sťa žeravá rosa,
nesmelé svetlo v srdci zažalo sa,
v plameňoch sviečok rozpúšťa sa telo,
hmota je len energia v pohybe,
šumivým prúdom kapra zapíjame,
hasíme svoj sen o bielej veľrybe.

Prskavky zvedavých detských očí už preskakujú v šere,
dúhový monoskop bliká v jagavej guli na haluzi,
dreveným koňom digitálny tátoš dobehnúť sa nedá,
myšlienky nových túžob letia do súhvezdia Andromeda,
laser šťastia rozbíja v jamkách očí ukrývané slzy.

Lúče spomienok zlatistým leskom žiaria
ako kúdeľ materinho kolovratu,
v zovretej hrudi nástojčivo narastá
ohnivý kotúč nového slnovratu.

Srdečne Jaroslav LIPTAY

[liptay]

:arrow: extrém je takmer vždy nebezpečný, určite aj takýto názor na archeológov. Ako v každej profesii nájde sa aj medzi nimi “čierna ovca”, no kydať na nich nie je namieste. A ak chce niekto kritizovať, mal by si podstatné informácie a dokumenty o archeológii naštudovať, vrátane medzinárodných dohovorov, ktoré Slovensko ratifikovalo. Predstihový záchranný výskum je bežný v každej kultúrnej krajine na všetkých väčších stavbách :!:

[liptay]

:arrow: problém je v nedodržaní sľubu premiéra, ktorý (tvrdí že fandí archeológii) priamo počas návštevy miesta sľúbil pokryť náklady konzervácie zo svojej rezervy (tá je v tomto roku vysoká takmer ako celý grantový systém MK SR). Z toho dôvodu Prešovský VÚC ako zriaďavateľ Podtatranského múzea v Poprade alternatívne zdroje nehľadal. Dúfajme, že premiér sľub ešte splní, najmä ak na budúci rok dostal do svojej rezervy ešte viac (vraj najmä na budovanie ihrísk). Ja byť zriaďavateľom múzea tak sa radšej istím aj hľadaním iných zdrojov :|

[liptay]

:arrow: Vážený kolega, čas je vzácny, no patrí sa reagovať. Aj s ohľadom na ďalších úžívateľov týchto web-stránok. Aspoň stručne:
Nie je dôležité, či ide o starého harcovníka, alebo úbohé ucho. Najmä Vy sa takto nehodnoďte, lebo tomu uveríte a podľahnete. Dôležité sú výsledky. Veľké výzvy môžu byť predložené tak pred “ucho”, alebo harcovníka. Talent a fortieľ nemá primeraný vek, lebo je večný, len ho treba uchopiť a zušľachťovať. Mladosť má často výhodu pred stereotypom a rutinou, ktoré zotročujú. Robota je ženského rodu, prevažne ona (ako žena) rozhodne, či si vás vyberie. Mal som šťastie, že často stáli predomnou veľké výzvy. O ich zvládnutí môžu hovoriť iní, ktorých zas charakterizuje to, čo povedia.
:arrow: k zákonu: Tvorba zákona je cesta od reálneho k možnému. Ak postavíte požiadavky nad (v tom čase) reálnu situáciu, najmä nad “politickú vôľu” vládnej koalície, návrh ani nepríde do legislatívneho procesu, lebo ho “zo stola zhodia” rezorty už v pripominkovom konaní. Ak sú reálne podmienky blízke k optimálnym požiadavkám, je to nevídané šťastie, to stoja pri vás aj dobré sudičky. Taká situácia sa nezvykne opakovať. Nepriazeň sa vyskytuje častejšie, to bol aj prípad ostatnej novely stavebného zákona, ktorá spŕznila proces ochrany nehnuteľností v pamiatkových územiach. Náš rezort bol bezmocný, podrobnosti sú na menší seminár. Debatovať o iných úskaliach zákona je nad možnosti väčšieho seminára, nuž ešte aspoň k tým nálezom. Zákon je “iba” legislatívny nástroj, nemôže nahradiť konanie v praxi. Nehnuteľné nálezy podľa hodnôt môžu byť vyhlásené za NKP, môžu byť v PR al. PZ chránené v rámci územnej ochrany, alebo ich odborníci môžu ponechať osudu a vôli vlastníka. Hnuteľné nálezy zákon “odkázal” (pod čiarou) do pôsobnosti “muzejného zákona”. Ak sa nájde praslica, obraz, vzácna listina, príslušní odborníci vždy vedia, čo s tým. Zrazu je tu archeologický nález a všetci urobia “mŕtveho chrobáka”. Vraj nech KPÚ rozhodne (sic!). Keď nakoniec MK SR takú metodiku vydalo (priznávam: bol som vždy proti), vznikla patová situácia, ktorá blokovala nielen ukladanie nálezov, ale aj ďalší výskum. Keďže KPÚ má rozhodnúť spravidla v čase, keď ešte nevieme, či a čo sa nájde. Ja chápem, nie sú podmienky, peniaze, depozity, múzeá sa bránia. To však nie je chyba 49-tky. No vždy uvítam, ak to niekto vyrieši v zákone lepšie. Hrozí však, že novela zákona v súčasnosti by priniesla mizivé zisky, no obrovské straty. Možno aj delimitáciu KPÚ k “županátom”. No nepredbiehajme!
PS: Ešte všeličo bolo “v hre” v procese prípravy a schvaľovania zákona, mnohé mi je dodnes ľúto, všeličo sme oplakali. Až budúcnosť ukáže, či išlo o “hviezdnu chvíľu”, alebo iba bežnú epizódu v ochrane pamiatok na Slovensku. Spolieham, že mladí (a ako hovoríte “uchá”) potlačia tú káričku (plnú pamiatkárskych bolestí) už iba viac dopredu!
PPS: Aj v personálnej politike “služobného úradu” (PÚ SR + KPÚ) je roboty ako “na kostole”, čo tiež nemôže vyriešiť zákon. Aj keď za návrhom oddeliť funkciu gen. riaditeľa úradu a prednostu úradu smútim asi najviac. To je zas z tej mojej káry (plnej) bolestí. Nuž a niekedy sa nestačím diviť :roll:

[liptay]

:arrow: anonymovi z KPU:
Je mi ľúto (ak naozaj je zamestnancom KPÚ), že si takto “kaká” na svoju “živnosť”. Obávam sa, že o zákone vie len toľko, čo v príspevku uviedol. Bolo by aspoň čestné, keby vyjadril presnejšie, čo konkrétne je v zákone zlé. Už ani nedúfam, že by mohol uvádzať návrh, ako zákon zlepšiť.
PS: Vo väzbe na zákon sa za profesiu “pamiatkár” nemusí hanbiť, lebo zákon taký pojem nepozná. Zákon, lepšie alebo horšie, presne stanovuje, kto má akú pôsobnosť. No ťažko predvídať, aké interpretácie zákona, aj ochrany pamiatok ako disciplíny, takýto ANONYMNÍ profíci rešpektujú :?: :!: