martin-petras
Forum Replies Created
-
Dobry den zelam,zo zaujmom sledujem tuto temu a dovolim si pridat jeden link,na ktory som natrafil,zaujima ma Vas nazor na tento stroj,pre ktory vidim vyuzitie v mojom pripade,ako zalozny zdroj na osvetlenie,popripade na chatu ci letnu pastvinu. http://parostroje.wz.cz/
Fúha! Ďakujem za skvelý tip, vskutku pozoruhodné stránky. Rovno sa však musím priznať, na preštudovanie celého webu pána Šedého čas skutočne nemám – pán bude okrem iného asi tak trochu aj grafoman ;-)
Jeho stroje by boli v prvom rade skvelé výukové modely, ale to sú už desaťročia aj hračky Wilesco. Nepodarilo sa mi žial pochopiť, v čom sú jeho stroje také prevratné, tým menej, odkiaľ berie údaje o ohromujúco vysokej účinnosti. Na to koľko veľa píše, čísla sa zjavujú bez toho, aby boli podložené, ako je v technickej praxi zvykom, výpočtom alebo meraniami. Aj viacerými inými faktami narába pomerne ľahkovážne – podľa všetkého má silné sklony zveličovať.
Zrejmé je akurát to, že je skutočne schopný vyrobiť jednoduchý parný stroj a rozhýbať ho parou z primitívneho generátora pary. Čo je dosť na poučenie a pobavenie. Nič viac. Mimochodom, zostavy postrádajú akýkoľvek spôsob recyklácie pary, čiže musia mať značnú spotrebu samotnej vody. Účinnosť je pravdepodobne veľmi veľmi nízka.
Parný stroj predsa nie je zabudnutý vynález, ktorý teraz neznámy český kutil zdvihne z prachu a navráti k sláve. Je to jeden z najvýznamnejších vynálezov ľudstva, ktorý prešiel nepredstaviteľným vývojom, a ten stále pokračuje. Mimochodom, Československá parná lokomotíva 498.106 Albatros dosiahla začiatkom šesťdesiatych rokov na skúšobnom okruhu rýchlosť vyše 160km/h – v mnohom predstavuje svetovú špičku vývoja parných lokomotív. Nevidím tam veľmi priestor pre domáce bádanie hocako nadšených kutilov.
Vonkoncom potom nie je zabudnutá para, tá predsa poháňa generátory všetkých tepelných aj jadrových elektrární, avšak prostredníctvom turbín, ktoré majú neporovnateľne vyššiu účinnosť. O rozvoj parných turbím sa významnou mierou pričinil jeden z našich najvýznamnejších rodákov, profesor Aurel Stodola. Už len z úcty k jeho mimoriadnej osobnosti, ku ktorej s obdivom vzhliadal aj Albert Einstein by sme sa mali vystríhať rôznych šarlatánov a nedoukov.
Na fotkách s alternátorom tento nie je vôbec zapojený, navyše je z neho demontovaný ventilátor chladenia. (rovnaký alternátor nám vyrába elektrinu na Oblazoch vyše sedem rokov, čiže ho skutočne dôverne poznám) Vôbec nie je isté, či stroj pána Šedého vyrobil čo len jedinú watthodinu elektrického výkonu.
Zaujímavé je, že napriek sklonu značne mystifikovať vo veci významu vlastnej práce, veľmi rozumne odmieta iné bludy, ako voľná energia a podobne…
Ako reálny spôsob pohonu pre malý zdroj elektriny niekde na chate to vonkoncom nevidím. Ak už by som bol postavený pred úlohu so zadaním vyrábať elektrinu v malom spaľovaním dreva, je rozumnejšie poháňať drevným plynom štandardný piestový motor s vnútorným spaľovaním. Takéto zostavy sa aj priemyselne vyrábajú.
Ak nie je podminekou spaľovať drevo, a cieľom je získať len pomerne malé množstvo elektriny na osvetľovanie niekoľkých miestností, je určite nejjednoduchším riešením fotovoltaika, kde opäť nie je potrebné nič vymýšľať, funkčné zostavy pracujú od Arktídy po rovníkovú Afriku naozaj po celej planéte.
-
Helou Rado, vidim, ze tema Ta drzi ;-) Nas generator na mlyne cely ten cas spokojne pracuje, na jar budeme spustat ovela silnejsi zdroj s historickym dynamom 220V= 3,86kW, co bude iste zaujimava skusenost, dam vediet. (Vopred avizujem, ze to nie je riesenie do domacnosti)
Vyrobu tepla a elektriny zo zemneho plynu s pouzitim automobiloveho motoru som tu uz spominal, mal som to potesenie vidiet to fungovat aj u nas, aj ked prevadzkovatel sa z dovodov, ktore som tiez spominal, svojim dielom velmi nechvali ;-) Ale inak je to celkom elegantny system, napokon aj zalozne zdroje budov dnes funguju v rovnakej zostave. Pre cloveka bez hlbokych znalosti a zrucnosti je to uplne nemyslitelne postavit, nevidim v tom ani zmysel, prejst s tym vsetky schvalenia musi byt peklo. (pre kutila idealne, moze bojovat za svoje dielo proti najkrutejsim protivnikom) Kogeneracne jednotky ale vyraba hned niekolko slovenskych firiem, takze ak niekto tuzi mat nastartovane auto v pivnici, ziaden problem ;-) -
Ospravedlňujem sa, asi môj príspevok vyznel inak, než som zamýšľal. K omylu nedošlo, naopak, takých je nás tu viac, čo sa živíme normálnou prácou v súkromnom sektore a vo svojom voľnom čase sa venujeme pamiatkam. Funguje tak napokon obnova väčšiny hradov, alebo aj vodné mylny v Kvačianskej doline, ktorým sa konkrétne venujem aj ja.
Práca verejnej sféry v tejto oblasi je téma na dlhé diskusie, tiež som si v tejto súvislosti chlipol z pohára horkosti, ale myslím, že nemá zmysel sa nad tým znechucovať. Koniec koncov, keď počúvam, s čím všetkým musia zápasiť oni, nezávidím im ani trochu. A čo robíme my, vo svojom voľnom čase, a často za vlastné peniaze, robíme asi najskôr preto, že nás to baví a napĺňa. Máme tú obrovskú výhodu, že sa môžem rozhodovať slobodne a nezávisle čo chceme robiť a ako to budeme robiť. (To je tiež dôvod, prečo dobrovoľníci často dokážu spraviť lepšiu robotu, než profesionáli.)
“Prezentácia” kaverny je myšlienka, ktorá ma síce nadchla, ale rovno som priznal, že sa jej momentálne sám venovať nemôžem a Bože chráň, aby som to vnucoval niekomu inému!
Za Tvoju doterajšiu systematickú prácu Ti jednoznačne patrí uznanie, a verím, že ten materiál časom veľmi pomôže ďalším, ktorí sa budú chcieť tejto téme venovať. Prinajhoršom si ju odložím na staré kolená pre seba ;-)
Zdravím, a prajem veľa zdaru!
-
Samozrejme, pozrieť sa dajú, sám som sa ich dačo napreliezal, a moja manželka v nich každoročne počíta netopiere ;-)
Pod “prezentovať” som mal ale na mysli ničeo trochu koncepnejšie: objekt sprístupniť v pôvodnom stave (odstániť navalenú zeminu, obnnoviť aspň náznakovo, terénne úravy v okolí…) a priblížiť jeho históriu v súvislostiach.
Určite by tam bolo aj čo vystavovať: už len taká mapka rozmiestnenia ostatných kavern je zaujímavá! Rovnako to stručné, no hutné vysvetlenie dôvodov ich budovania v súvislostiach vývoja prvej svetovej je dobré, tak ako ho máš na stránke. Dobové fotografie, stavebné plány, mapy, obrázky výzbroje (pre aké delá boli určené…?). Ak veľmi popustím uzdu fantázii: ak by v mihotavom svetle kahancov boli naskladané bedne na muníciu a zopár fúzatých figurín v uniformách, tak sa z takejto návšetvy stane pre nejedného bratislavského chlapca silný zážitok. A hlavne, nepochybujem že vyvolá väčší záujem o dejiny, než všetky súdružky učiteľky dejepisu dokopy ;-)
Prezentáciu by si zaslúžili (a možno dokonca oveľa viac) aj opevnenia z prvej republiky – v Čechách ich je s úspechom sprístupnených niekoľko…
Nechcem mudrovať, keď sa do toho sám nemienim púšťať, venujem sa iným pamiatkam, ale bol by som nesmierne rád, keby sa tomu niekto venovať chcel a mohol. Pri interpretácii a prezentácii by som už milerád pomohol aj osobne, aj keď opakujem, vo veci vojenskej histórie som naprostý laik.
-
Ahoj Milo!
Stránka ma veľmi potešila, vyrastal som v Karlovke, tie delostrelecké bunkre bunkre z prvej svetovej sme ako decká furt preliezali (bezdomovci vnich vtedy ešte nebývali – žiadni neboli). Nič moc som o nich nevedel, nevenujem sa vojenskej histórii, ale často mi napadne, že je ich škoda.
Sú to zaujímavé objekty, súčasť dejín, a pritom nepožívajú žiadnu ochranu a postupne zanikajú. Aspoň jeden by bolo skvelé zachovať a prezentovať – sú na hojne navštevovaných lokalitách, myslím, že o oteckov so synmi by nebola núdza. Neuvažujete o niečom takom?
Podarilo sa vám získať aj nejaké dobové materiály? Plány opevnenia, stavebné výkresy…? Existuje čo i len jediná fotka dokončeného delostreleckého postavenia? Záznamy o ich výzbroji? Veľmi by ma zaujímalo, ako tie postavenia vyzerali v čase, kedy boli pripravené na bojové nasadenie…alebo…odpusti úplnému laikovi možno hlúpu otázku: podzemné priestory slúžili len ako krátkodobý úkryt posádky v čase nepriateľského protiútoku, alebo aj ako ubikácia?
Pozdravujem, a prajem veľa zdaru!
-
@ Janko: Ďakujem za tie úryvky, rád som si tú knižku pripomenul – kedysi mi veľa dala.
@RobertM: ak sú bezdôvodné osobné invektívy jediný sôsob ako vieš diskutovať, potom naozaj nie je o čo stáť. Veľa šťastia.
-
…zbytocne vela magie na jednej strane a politiky na druhej: jalove reci. Takto moc roboty nespravite…
-
Flame war…? to trošku preháňaš. Nevidím tu nezmieriteľné postoje, vidím len prázdne mudrovanie, na ktoré sú odpoveďou posmešky.
Vidím že “pasívny dom” Ťa priťahuje ako magické zaklínadlo. Predstavuješ si ho ako Hurvínek válku, a zjavne sa Ti to práve takto páči.
Myslím, že viac ľudí by Ti dalo dobrú radu, že ak chceš stavať sám, prírodne, a za málo peňazí, zabudni na EPD. Obzvlášť v súvislosti so sebestačným hospodárstvom je to podľa mňa úplne zbytočné – oveľa ľahšie si z obnoviteľného zdoja zabezpečíš pár kWh navyše, než dosiahneš kritériá EPD. Navyše, na technológie EPD sú nevyhnutné peniaze, pričom práve potrebe ich zarábania sa pomerne pochopiteľne snažíš vyhnúť.
Jednoduchý príklad je tradičná drevenica: tá je všeličo, len nie pasívna, ba ani len nízkoenergetická. A predsa som v takej prežil nádherne sebestačne a slobodne pár zím. Skutočne som nepotreboval takmer žiadne peniaze. Dokonca aj elektrinu máme z vlastného zdroja :-P Aj takáto sebestačnosť má však svoje úskalia a má aj svoje hranice.
Na začiatok je naozaj dobré vyjasniť si, ako veľmi chceš byť sebestačný, a aký životný štandard chceš dosiahnuť. Nemalú úlohu pritom hrá aj otázka, koľko peňazí vieš investovať nazačiatku do rozbehnutia iného spôsobu života.
Nedá mi v tejto súvislosti nepolemizovať s otázkou sebestačnosti: ak by si chcel byť naozaj sebestačný, mal by si odísť z paneláku len s pár vecami, ktoré odnesieš na chrbte a začať na zelenej lúke. Nie je ľahké uhádnuť, že by na nej do roka stála skôr biedna chatrč, než EPD ;-)
-
Ach jaj! Chcel som, aby sa tu diskutovalo vecne a s rešpektom, no zdá sa, že sa deje presný opak…
Skúsim sa teda aj ja sám vrátiť k serióznym úvahám o téme.
Dávam do pléna otázky:
– čo si predstavujete pod sebestačnosťou a nezávislosťou.
– je dnes ešte možné byť technicky a ekonomicky nezávislý a sebestačný? A bolo to vôbec možné kedykoľvek v minulosti?
– aký životný štandard by musel akceptovať ten, ktor by chcel byť sebestačný najviac, ako sa to len dá?Pre inšpiráciu navrhujem siahnuť po knižke H.D.Thoerau – Walden. Hoci poprvýkrát vydaná roku 1854, myšlienky a skúsenosti autora sú aj dnes s tými, čo sa rozhodli žiť slobodne a sebestačne v dobrovoľnej skromnosti. Zdá sa, že o to ide aj Robertovi EM.
Z novších potom The Practice of the Wild (1990) od Garyho Snydera (alias Japhy Rider, pre tych, ktorych v mladosti hltali Kerouaca)
Teším sa na hodnotnú diskusiu!
-
Ale musel, Miro, musel. Nerad vidim tento druh rakoviny internetovych diskusii uz aj na obnove, a neovladol som nutkanie prejavit svoju nevolu. Dost sa cudujem, ze si v tomto pripade prejavil taku nebyvalu zhovievavost, ale kazdopadne Ti to sluzi ku cti a pokusim sa brat si z Teba priklad.
-
Ahojte všetci známi aj neznámi zanietene aj uvoľnene diskutujúci.
Úprimne povedané, pôvodne som mal pramalú chuť zapojiť sa do tejto diskusie, keďže hneď zozačiatku skĺzla do splaškov demagógie a osočovania, a takých je na weboch celej planéty pre miliardy koreňových čističiek.
Mierne zlomyseľná zvedavosť však napokon prevládla: prečo niekto vôbec vyvolá diskusiu, keď zjavne nie je ochotný ani len zamyslieť sa nad iným názorom?
Nadutá povýšenosť iniciátora diskusie ma popudila trochu viac, ako by som si prial. Ale verím, že tak ako každý, aj on prechádza určitým vývojom, tak možno napokon aj on sám dôjde pokory, takej typickej pre tých, čo žijú v súlade s prírodou v skromnej sebestačnosti. (A chamtivo sa neoblizujú pri prvej zmienke o európskych dotáciách…)
Milý RobertM, skutočne nechcem nabúrať selanku, ktorú si maľuješ o živote sebestačného gazdu. Je to pekná predstava, a zároveň je to asi tak jediné, čo je mi na Tebe sympatické. Buď Ti táto predstava bude robiť radosť až do konca života, alebo sa svoje predstavy skutočne odhodláš uskutočniť – a bude Ti to potom primeranou príučkou za bohorovnosť, s akou chceš dnes všetkých osvietiť informáciami, ktoré si včera či predvčerom vygooglil.
Jedna z definícií informačnej doby totiž znie, že ku každej informácii jestvuje informácia opačného významu. Objem informácií sa priam exponenciálne zväčšuje a zároveň sú vďaka informačným technológiám čoraz dostupnejšie (Aj keď Ty sám, ako píšeš „odmietaš moderné výmysly“. Beriem to s rezervou, už len predstava, že si to s vážnou tvárou naťukal do zariadenia, ktoré je priam symbolom modernej techniky, je milo groteskná.)
Mohlo by sa zdať, že význam vlastného vzdelania tým relatívne klesá: veď vedomostí je plno, stačí pár kliknutí, a sypú sa z monitoru! No tu číha zrada: jedine poctivé základné vedomosti a blízka skúsenosť umožňuje orientovať sa v oceáne informácií, plnom demagógie, poloprávd, a veľmi často aj úplných bludov. Inak sa človek stáva zajatcom manipulácie, veľmi často v duchu hesla „prianie otcom myšlienky“. Zdá sa, že aj Ty si sa priveľmi opil predstavou bezstarostného života, ktorý zaručene príde, treba iba veriť. Veriť tým správnym informáciám, a pochopiť, že všetci sú sprostí, iba ja som lietadlo ;-)
Otvoril si zaujímavú tému a v diskusii boli nastolené aj zaujímavé otázky: čo je vlastne sebestačnosť – z hľadiska technického či ekonomického alebo kde sú hranice pre uplatnenie novodobých poznatkov a technológií v alternatívnom spôsobe života? Otvorili sa aj praktické problémy: čo pestovať, aké zvieratá chovať, ako zabezpečiť drevo na zimu. Pistino, Martyn aj Miro by isto mali k téme čo povedať, a to aj z vlastnej skúsenosti. Poznáme aj viac či menej úspešné snahy iných, ktorí sa vybrali rozličnými cestami. Všetko sa dalo rozdiskutovať, a všetci sme sa mohli dozvedieť niečo užitočné. Nestalo sa. Všetko si rad za radom zabil. Skúsenosti nemáš, ale máš internet (lebo my asi nie) a všetko vieš najlepšie:
Chceš byť sebestačný. Len nejaké tie dotácie by bodli. Nechceš orať – načo aj, stačí šikovne narábať s údajmi, a bezorbové poľnohospodárstvo dosahuje výnosy, ktoré by závideli aj Lysenko s Mičurinom. Postavíš si dom. Sám. Zadarmo. Bude pasívny. A prírodný. To je asi najlepší fór.
„Pasívny dom“ je totiž terminus technikus, nie heslo z Tvojho snára. Má jasnú definíciu, zakotvenú v legislatíve EÚ, kde sa presne stanovujú hodnoty konkrétnych fyzikálnych veličín ktoré musí preukázateľne spĺňať, aby sa tak mohol nazývať! Tie kritériá sú také prísne, že pre návrh pasívneho domu sú potrebné hlboké teoretické vedomostí, a jeho realizácia sa nezaobíde bez vysoko sofistikovaných technológií. Výsledkom je technologický celok, pred ktorý sa len veľmi ťažko dá postaviť prídavné meno „prírodný“. Jedine že by si za prírodné považoval obydlie, kde sa vzduch dostáva núteným vetraním cez rekuperátor a obvodový plášť je hermetický. Pričom samotná rekuperačná jednotka je niečo, čo si asi ťažko vyrobíš zo slamy a hliny.
Aha…ešte celkom dobrý gag bol, že „na farme je dosť voľného času“ :D
Škoda, že si znehodnotil celkom zaujímavú tému, ale na druhej strane, aspoň sme sa pobavili.
-
Ahoj Evi!
Som rád, že ste nedali na “dobré rady”, ten krásny dom nezbúrali a zdá sa, že s rekonštrukciou napredujete!
Ak som správne pochopil, Liapor hodláte použiť ako tepelnú izoláciu, takže pri určení potrebnej hrúbky by sa asi malo vychádzať z požadovaného tepelného odporu, ktorý hodláte dosiahnuť. Všetky potrebné technické podklady nájdete na stránke výrobcu, http://www.liapor.cz
Klenby sa obvykle zasýpajú celé, z dôvodu vytvorenia rovnej plochy pre ďalšie vrstvy. Ak toto pre vás nemá žiadny význam, a chcete len prekryť klenby v ich pôvodnom tvare, sypaným liaporom to dosiahnte skutočne len ťažko ;-) (Jedine že by ste si ho najprv naplnili do vhodných vreciek – čo mi nepríde príliš šikovné). Iná možnosť by bola liapor použiť v podobe ľahkého medzerovitého betónu. To by mohlo fungovať, no nemám skúsenosť s konkrétnou realizáciou na klenbe. Technické parametre a receptúry opäť nájdete na stránke výrobcu, http://www.liaporbeton.cz Tiež by som zvážil možnosť kontaktovať technické poradenstvo výrobcu a konzultovať konkrétnu situáciu. Možno sa ukáže, že bude najjednoduchšie klenby predsalen zasypať celé.
Prajem veľa zdaru s rekonštrukciou a teším sa na ďalšie správy z priebehu rekonštrukcie!
-
Aha, Katarínkar! To už sme sa teda asi streli ;-)
Ešte včera som v priebehu minúty vygooglil inzerát ponúkajúci na predaj topor, a opäť našej obľúbenej značky JČ, takže zdá sa, že tých výrobcov ani v minulosti nebolo veľmi veľa.
Růžičkovci pracujú tiež so starými kusmi, topor na ich webe je prekutý, ale inak originál, opäť JČ :D
Mimochodom, na istom šermiarskom fóre je plamenná diskusia ohľadom kvality zbraní zhotovených tým výrobcom, o ktorom viem, že ukuje aj topor. Neviem na koho strane je pravda, zdá sa, že o metalurgii ocele čo to vie, takže ak to chceš skúsiť, volá sa Mário Gecler, a nájdeš ho v Perneku. Ale odporúčal by som každopádne robiť repliku, podľa konkrétneho starého kusu a nepúšťať sa do vlastnej tvorby.
Potom nám napíš, ako si dopadol ;-)
-
Ahoj.
Teší ma, že niekto zháňa topor, celkom by ma zaujímalo čo Ťa k tomu vedie. ;-)
Na Slovensku v súčasnosti sú kováči, ktorí si trúfajú ukuť aj topor, mám nejaký kontakt v Perneku, ak si dobre pamätám. Osobne sa však k týmto novodobým výrobkom staviam rezervovane. Starý Kvačiansky kováč Kruták, ktorý sa len tak niečoho nezľakne mi svojho času odmietol prekaliť jeden zo starých toporov s odôvodnením, že je to veľmi náročné a treba na to veľké skúsenosti. (Treba si uvedomiť, že ostrie je pomerne dlhé a priliehajúca plocha značne široká) Dodal, že pokiaľ vie, topory slovenskí kováči ani veľmi nevyrábali, že ich robili nemeckí kováči a neskôr Česi. (Tvrdeniu, že výrobcov nebolo veľa by nasvedčovala aj tá skutočnosť, že na Oblazoch sa strieda PÄŤ toporov, každý má inú históriu a bol získaný na rôznych miestach Slovenska, no sú len od DVOCH výrobcov) Nevyznám sa veľmi v tajomstvách kováčstva, ťažko je mi posúdiť, nakoľko bol starý pán zbytočne opatrný, možno pri troche šikovnosti a dnešných teoretických vedomostí to dobrý kováč zvládne…otázne je, či sa to oplatí za nemalú sumu preverovať.
Ako lepší sa mi vidí spôsob zohnať starý topor. Taký, ktorý ukuli kováči v čase, kedy to bol naozaj pracovný nástroj, ktorým sa zarábalo na chleba, a keby nesplnil očakávania tesára, asi by ho boli rovno prekuli na pluh. Nepoznám vlastne nikoho, kto pracuje s novým toporom, všetko sú staré kusy. Ja som svoj kúpil po dlhšom hľadaní v starožitnostiach za tisícku, Miro Č. za podobnú cenu na inzerát od starého tesára.
Treba si dať ovšem pozor na stav, v akom nástroj je: najmä či nie je ostrie neustálym brúsením už príliš zmenšené, a či nie je príliš skorodovaný – hlboké korózne jamky na “vnútornej” strane ostria – ku drevu -kde sa nerobí brit v sklone, spôsobujú, že sa topor nedá správne nabrúsiť bez toho, aby sa jamky prejavili ako štrbiny na ostrí, a topor potom “píše”. Potom sa musí podbrúsiť, čo ale môže mať vplyv na spôsob, akým topor ide do dreva – môže mať tendenciu viac vybiehať von. Topor by mal byť veľkosťou a váhou primeraný materiálu a tesárovi, nepoznám žiadne konkrétne pravidlo, ale človek s trochou cviku vie, či mu sedí do ruky alebo nie. Stav poriska nie je kľúčový, vyrobiť porisko je pri topore skutočne asi ten najmenší problém ;-)
Prajem veľa šťastia pri hľadaní a šťastnú ruku pri výbere!
-
neuvažovali ste o zriadení výroby plesňových syrov? :D
spmínate, že tá pleseň sa tam dostala s drevom…zo starých baní poznám chumáče bielej plesne, ktoré rastú na rozpadajúcich sa výdrevách…nemilé je, že sa pustila aj do stavby…
myslím, že predchádzajúce rady sú správne, odstrániť vlhkosť, vetrať, natierať savom, alebo priamo fungicídom (ak je z dreva, možno fungicídom pre drevo…?) Dá sa aj lokálne ožarovať infralampou, ale s teplom v pivniciach celkovo opatrne, môže narušiť vlhkostný režim a spôsobiť napríklad rozsiahle výkvety solí na stenách…
Inak, nespomínam si, že by som túto pleseň niekedy videl na svetle…myslím, že má rada tmu, takže aj svetlo by ju mohlo rozladiť, ale potom sa vám môže ľahko stať, že vymeníte bielu pleseň za zelené riasy, ktoré majú svetlo rady ;-)