martin-petras
Forum Replies Created
-
No, to máš Miro pravdu, k téme “holuby a pamiatky” mám skutočne množstvo rozhorčených postrehov :D
Už po krátkom pôsobení v úlohe statika starých stavieb som tieto operence načisto znenávidel, keď som videl, čo robia s umnými ľudskými dielami. Navyše som na krovoch chytil neskutočnú pliagu, ktorej som sa mesiace nevedel zbavit – odvtedy používam respirátor, i keď to nie je práve “štýlové”
K škodám ktoré spôsobujú:
Harp, neviem prečo sa pri pačmagách holubích Tvoja úvaha obmedzila na fasády a kamenné prvky? Ako vždy, omnoho väčšie sú tie škody, čo nie sú na prvý pohľad vidieť: tony agresívneho trusu, nazvláčaného materiálu a
aj ostatkov uhynutých vtákov vo vnútri krovov, často na neprístupných miestach. Priam šokujúce kvantá trusu preťažujú konštrukcie, znemožnujú prevetrávanie, podporujú ďalšie formy škodcov, obmedzujú možnosť kontroly a opráv.Na veži kostola Sv.Mikuláša v Trnave – Hrubého kostola (tá čo sa nakláňala) boli trusu TONY – celý skutočne impozantný šestnásťboký rošt, na ktorom je krov postavený bol pod ním desaťročia pochovaný a postupne podliehal skaze, i keď jeho pôvodní stavitelia ho zjavne stavali pre Pána Boha na veky – všetky pôvodné prvky roštu boli z HOBĽOVANÉHO dubu, ktorý nebyť holubov mohol vydržať 1000 rokov…takto zhnil ako vývraty v pralese, spolu so všetkými spojmi naväzujúcich zvislých prvkov…tie zase v hornej časti mohutne poškodil tesárik, ktorého tam ovšem dovliekli s pomocnými konštrukciami pri nejakej z novších opráv nezodpovední remeselníci…to že oplechovanie strechy roky zatekalo celé dielo skazy len urýchlilo…
Keby mi fungovalo vkladanie fotiek, mohol som sa s vami podeliť o 3D model celého krovu veže aj o detaily toho, čo s ním spravili škodcovia.
Ale aby som nehanil len holuby: samozrajme, chyba bola v zanedbaní základnej údržby, jednoducho, po vetchom rebríku cez úzky otvor v klenbe sa do krovu asi nikomu moc chodiť nechcelo…
Oproti tomu, to že mi hlinené pojivo medzi kameňmi na mojich sypárňach na Liptove vyberajú čmeliaci je úplný detail. A zase moja chyba: stačí spraviť omietku a natrieť vápnom…ale aj čmeli musia niekde bývať, nie?
Drevokazný hmyz by bola kapitola na dlho…je, a následky jeho pôsobenia sú rozmanité…od zanedbateľných po katastrofálne.
-
Milá Evi!
Je to veľmi pekný dom, a veľmi sympaticky pôsobia aj Vaše sice nejasne formulované, ale úprimne znejúce postoje ohľadom zachvania tejto stavby, alebo aspoň jej ducha, preto sa zapájam do diskusie:
Zdá sa mi totiž, že ste sa hneď na začiatku dostali do “zlej spoločnosti”: viac krát som si musel Vaše príspevky prečítať, aby som sa ubezpečil, že ste skutočne začali uvažovať o zbúraní objektu a jeho nahradením “replikou”.Na zbúranie objektu by mal byť skutočne vážny dôvod, a taký nevidím: z toho čo je možné vidieť na fotkách, sa zdá byť zachovaný ešte pomerne dobre, v porovnaní s mnohými inými podobnými priam vynikajúco – búrať celú budovu kvôli vlhhnutiu je…ako to povedať jemne…nie najrozumnejšie…? Vlhnutie určite je nepríjemný problém, ale obvykle sa riešiť dá. Že nemá typové “baumaxové” riešenie, že vyžaduje aj odbornosť, aj skúsenosti, aj trochu citu a vynaliezavosti etše neznamená, že treba radšej zbúrať celý dom!!!
Viem si tak trošku predstaviť, s akým druhom stavbárov ste problém konzultovali, chodím po stavbách denno-denne, a s postojom že staré barabizne je treba zbúrať a postaviť nanovo sa nestretávam prvý raz…na to mám len jednu radu: zobrať bič, a hnať takýchto “majstrov” tam kam patria: na stavby lentilkových katalógových domov…nie že by tie vedeli robiť dobre, ale škody, ktoré napáchajú na nich sú zaslúženým trestom pre majiteľov takýchto zohyzďovadiel krajiny :D
Dalo by sa dlho hovoriť o tom, čo je to za majstra, ktorý si neváži tradície svojho remesla, kde sa takýto postoj berie, a aké sú obvykle odborné znalosti a zručnosti tých, čo ho zastávajú…jednoducho, keď niekto vie narábať len s kladivom, myslí si, že všetko je kliniec…
Iba na ilustráciu k “námietke” s premŕzaním základov: jednak, predpokladám, že v súčasnosti neviete o založení stavby vôbec nič, takže je trošku predčasné riešiť otázku premŕzania po prípadnom znížení terénu, ale keby sa zníženie terénu napokon skutočne ukázalo ako jediné riešenie, a základy by boli naozaj plytké, tak z hľadiska stavebnej technológie je bežný postup stavbu “podychytiť” – po úsekoch základy podkopať a vybudovať nové, hlbšie.
Pred “replikami” Vás myslím nie je potrebné nejako zvlášť varovať, sami asi tušíte, že postaviť dôveryhodnú repliku podobnej stavby by bolo veľmi obtiažne technologicky, ale aj nákladné finančne…(a aby som si rypol: nechcem vedieť, ako by tá replika vyzerala v podaní “majstrov” čo originál radia zvaliť kvôli vlhkosti) Aby som ale uviedol aj nejaký pozitívny príklad: som náchylný tak hodnotiť obnovu stavebnej časti mlyna Klepáč na Železnej studničke, zvonka pôsobí nad očakávanie dôveryhodne (ale mal som veľmi nízke očakávania :D) Tiež je asi potrebné povedať, že za touto akciou stojí človek, ktorý vlastní nie malú stavebnú firmu, z čoho plnú možnosti, aké zďaleka nemá každý, hoci aj bohatý stavebník. Uviedol by som aj naše mlyny na Oblazoch, ale to sú drvené stavby, takže je to úplne iná situácia.
Posledná moja úvaha sa týka finančnej stránky veci: zamysleli ste sa nad tým, koľko by asi tak stálo nie len zbúranie stavby, ale aj odvoz a uskladnenie sutín? aj keby sa celý dom hneď a zaraz sám zosypal na kopu, len jej naloženie, odvoz a uloženie sute by v bežných cenách stálo rádovo státisíce (ja viem, “majstri” nerátali s uložením na skládke, veď načo máme brehy potokov a riek? :D) Som hlboko presvedčený, že riešenie problému vlhkosti Váš vyjde určite lacnejšie, než búranie a nové stavanie s pochybným výsledkom…
Ja by som vrelo odporúčal ísť cestou odbornej rekonštrukcie. Ak ste nám niečo skutočne podstatné nezamlčali, na búranie nie je dôvod. -
ahoj. odporúčam prejsť si najprv diskusiu “vlastný zdroj energie” kde sa preberali podobné problémy, a na niektoré otázky tam už odpoveď je, zároveň sa tam aj v skratke opakovalo súvisiace učivo základnej školy ;-)
Osobne sa mi ale zdá tochu prehnané kvôli krátkodobému núdzovému vykrytiu výpadku budovať v rodinnom dome záložný generátor, aj keď pri veľkých budovách je to dnes už aj u nás bežné – obvykle sú to kogeneračné jednotky na výrobu elektriny a tepla zo zemného plynu.
Čo všetko plánujete z toho zdroja živiť? ide hlavne o svietenie a drobné audiovideo spotrebiče, alebo aj kúrenie, varenie, elektické mototry…?
-
V sobotu som nemal viac času, takže teraz:
Videl som nedávno návrh vily od jedného nóbl architekta, ktorý nikdy nebol realizovaný. Takú by som si hneď postavil… Len nájsť pekný pozemok a “pár” zvonivých či šuchotavých…
Autorské práva, myslím si, sú už premlčané – ten návrh je totiž tuším z prvej polovice 18. storočia.Čo by vlastne vzniklo? Napodobenina? Interpretácia? Falzifikát? …?
Unikátny projekt, ktorý by dĺžkou času od vypracovania projektu po realizáciu prekonal aj takú fenomenálnu stavbu, ako nové SND, ktoré zmákli za necelých 29 rokov, tuším :D
Ale inak by ma zaujímalo, čo je to za projekt, že by v ňom ešte dnes chcel niekto bývať…ak bol ten projekt vo svojej dobe dobrý, musel vyhovovať potrebám vtedajšieho životného štýlu…neviem, nakoľko vôbec môže mať niekto obdobný spôsob života dnes…? …ak sa teda bavíme o vile, a nie o drevenici, tam sa dá vždy ľahko vrátiť.
-
Miro je pamiatka to co sa
Ja si myslim ze to je uz nieco uplne ine ako ta povodna “pamiatka”. Z popola okrem fenixa a obnovy_sk nemoze nic vstat bez vaznej ujmy na povodnosti a vierohodnosti. Len dufam, ze nie som na tomto portale jediny kto si to mysli.
heh, opäť som ostal prekvapený, s akou ľahkosťou sa tu vynášjú (“xixi”)závery v otázke, o ktorej celosvetová odborná verejnosť roky-rokúce vážne debatuje v snahe nájsť nejaký jednotný prístup…
Ako vždy, všetko má svoje pre a proti. Iste sú prípady, kedy je samotná hmota natoľko cenná, že jej zachovanie je kľúčové, ale v iných prípadoch môže byť autentická náhrada lepším riešením.
Snaha zachovať v maximálnej miere pôvodné prvky môže totiž viesť k bizarným až násilným kombináciám technológií a konštrukčných riešení, ktoré vo výsledku pôsobia omnoho neprirodzenejšie a rušivejšie, než citlivá náhrada novým prvkom. Od malička vnímam hlavne neznesiteľný smrad v “rekonštruovaných” drevených stavbách a skanzenoch – vskutku skvelý príspevok k vierohodnosti :D
Čo sa mlyna týka, jeho obnova by bez kompletnej náhrady väčšiny drevených konštrukcií jednoducho nebola možná ani tou najbrutálnejšou chemickou petrifikáciou: často by nebolo ani čo petrifikovať. Ďalej, ak by sme takýto prístup aplikovali pri obnove technológie, nikdy viac by nebolo možné stroje spustiť: spráchnivelé zuby prevodov by nepreniesli ani jediný watt výkonu, ale iste by všetci ocenili, že sú pôvodné :D Navyše, väčšina návštevníkov ani pri pohľade na fotografie z rekonštrukcie nechce veriť, že objekty sú z väčšej časti postavené úplne nanovo, takže asi je výsledok dosť vierohodný…
Rekonštrukcia zhotovením kópie, pri dôslednom dodržaní všetkých pôvodných parametrov a použití dobových výrobných postupov je z hľadiska celkovej pôvodnosti objektu z istého ohľadu lepšia, než high-tech napúšťanie plastom, zosilňovanie sklennými vláknami, či zhotovovanie novodobých podporných konštrukcií. Jednoducho, vyzerá tak, ako by vyzerala, keby ju rekonštruovali tí istí ľudia, čo ju postavili – kde je problém s vierohodnosťou a autenticitou?
(Naopak, práve splynutie rekonštrukčného zásahu s pôvodnou pamiatkou istý čas pamiatkarom vadilo, a niektorí to nepovažujú za správne dodnes; existuje názor, podľa ktorého majú byť neskoršie zásahy jednoznačne (najlepšie materiálovým riešením) odlíšené od zachovaných častí. S touto zásadou však podľa môjho názoru treba narábať veľmi opatrne, aby sa nezvrha na heslo: “Viac betónu pre naše hrady!” – lebo aj také časy sme tu mali.)
Možno nemenej významným prínosom tiež je, že sa nezachováva len hmotná časť pamiatky, ale v rámci jej obnovy a údržby sa oživuje a udržuje aj nehmatateľná (intangible) časť kultúrneho dedičstva: výrobné postupy a techniky, ktoré by inak v zmeneých podmienkach upadli do zabudnutia. Vďaka tomu sa pri rekonštrukcii mlyna množstvo ľudí priučilo tradičnému poctivému tesárstvu, obnova technológie si dokonca vyžiadala priam znovuvynájdenie niektorých postupov. Všetko sa totiž realizovalo priamo na mieste, kde nevedie ani cesta, ani elektrina, a tak sme koniec koncov boli nútení všetko robiť tak ako kedysi…až keď sme konečne obnovili pohon z vodného koesa, mohli sme využiť vodou poháňané stroje, presne tak, ako pôvodní stavitelia mlyna…
Aj na tomto portáli sa lamentuje nad nedostupnosťou kvalitnej tesárskej práce. Nesúvisí to najmä s tým, že sa u nás pri pamiatkovej obnove desaťročia uprednostňovala chemická konzervácia, a kde tá už nestačila, náhrady sa bez rozpakov zhotovovali zo strojovo opracovaného dreva?
Myslím, že je to celkom dosť argumentov a príkladov minimálne pre opatrnejšie vyjadrenia na tému bezcennosti naovozhotovených prvkov v pamiatkach ;-)
-
… Dá sa to predstaviť si napríklad na situácii chorého človeka. Ak nám niekto postupne chradne pred očami, je chorý a pod., tak očakávame, že sa o neho postará náš viac či menej (ne)fungujúci zdravotný systém – či už ho vylieči (=zachránené pamiatky), alebo umrie (=odídené pamiatky). Veď je o neho postarané, sú na to mechanizmy a má možnosť sa z toho dostať a možno sa nájde aj niekto (charita alebo dobrovoľníci), ktorí mu navyše pomôžu.
hm, to je skutočne veľmi zaujímavé prirovnanie! A ako tak nad ním rozmýšľam, páči sa mi stále viac: vychádza mi z neho, že ako prirodzene umierajú ľudia, môžu prirodzene umierať aj pamiatky…a tak ako človek má telo a dušu, podobne môžme uvažovať o stavbách…preto žiaľ niektoré stavby sú už v štádiu klinickej smrti: múry ešte stoja, ale na záchranu už je neskoro…jednoducho, to čo im dávalo život odišlo, a nič nové sa nenašlo…Aby som ale opustil takúto citlivú perzonifikáciu: stavby, ktoré svojím zánikom rozvírili nie len prach ale aj inak stojaté vody Bratislavskej “verejnej mienky” (aj keď v skutočnosti sa jedná o pomerne malú skupinu ľudí) čakali na svoj osud nezriedka desaťročie…nikto sa nenašiel, kto by vymyslel a zrealizoval plán, ako ich využiť či už k všeobecnému, alebo hoc aj súkromnému prospechu…dokonca si ani nepamätám, že by sa o to čo len pokúsil.
Dnes, keď stavby aj s lukratívnymi pozemkami majú nových vlastníkov, ktorí vlastníctvo k nim nadobudli za stavu, že sa nejedná o pamiatky a s týmto vedomím vypracovali svoje investičné zámery a pripravili projekty, je trochu neskoro vykrikovať, že ich chceme zachovať – navyše, nie za naše, ale za ich peniaze – to je nie len detinské, a svedčiace o absencii zmyslu pre realitu, ale samo toto chovanie je pamiatkou – pomníkom komunizmu v našom myslení.
Skutočne sa musím trpko usmiať, keď niektorí naivnejší spoluobčania s vážnou tvárou diskutujú o budúcnosti nejakého územia, ako by na nej mohli niečo zmeniť, hoci majiteľ už má projekt novej výstavby rozpracovaný do najmenších detailov, od oplotenia staveniska po umiestnenie hasiacich prístrojov…
…asi ste sa nikdy nestretli so žiadnym “developerom” – lokálnym či globálnym… Tam proste nie sú ohľady, a preto sa ani nedajú dosiahnuť “normálne” riešenia.
chi…no, nemá asi zmysel baviť sa o tom, kto ako pozná developerov, vy asi poznáte nejakých iných, takých, čo treba dávať do uvodzoviek…možno čerpáte svoje, akiste osobné(?), skúsenosti z iného miesta, alebo iného času…Ťažko sa to dokazuje proti obvineniam, ktoré zakladajú akúkoľvek vinu na prostom fakte, že niekto má peniaze, ale môj skromný súkromný názor je, že dnešní veľkí hráči hrajú podľa istých pravidiel, a sú schopní prispôsobiť sa zadaným okrajovým podmienkam: Sklad číslo 7, ktorý je NKP, investor nie len že nezbúral, ale zrekonštruoval. Jednoducho, na danom území to bola vstupná podmienka, ktorú nemal problém rešpektovať.
Balkánu nás nepribližuje chovanie investorov, ktoré je viac menej štandardné, ale snaha iných meniť pravidlá hry za pochodu, a tiež, naprostá neschopnosť úradníkov, či už štátnych, alebo miestnej správy, byť ich rovnocennými férovými partnermi.
Nedá sa dokázať, že snahou úradníkov je zachovať čo najmenej transparentné prostredie, aby mohli stavebníkov neustále zneisťovať s očakávaním osobného prospechu, ale ak by to tak bolo, nekonali by inak…
Navyše, všetky veľké projekty neboli pripravované pod pokličkou: články aj s pôsobivými vizualizáciami už pred rokmi pravidelne prinášali napríklad aj Bratislavské noviny, ktoré dnes horekujú nad búraním pôvodných objektov. Prečo sa už vtedy nezasadzovali za ich zachovanie, je pre mňa záhadou; jedine že by tak isto, ako každý iný priemerný sedlák usadivší sa v Bratislave ani ich redaktori jednoducho vôbec netušili, že tam nejaké historické objekty sú, a ak aj áno, vnímali ich iba ako ošarpané barabizne hyzdiace mesto a nevedeli sa dočkať tej sklenenej nádhery…
…ak by však prišiel napr. Váhostav že tam chce priehradu v Kvačianskej doline, alebo že tie lúčky sú ideálne na veľký hotel, ktorému padnú za obeť mlyny, náhony a všetko čaro Kvačianskej doliny, tak by tam stáli novinári s kamerami a aktivisti s transparentami a vypisovali sa divoké články, diskusie na obnove a podobne:-).
no, nie som si istý, že ak by mlyny neostali zachované, tak by tam niekomu vadil hotel, ale pointa je práve v tom, že mylny osobným pričinením úplne konkrétnych ľudí zachované ostali a žijú, preto tam nikto žiadnu koninu neplánuje.Práve cez túto moju osobnú skúsenosť vnímam prinajmenšom s rozpakmi veľmi oduševnené výzvy mimoriadne angažovaných občanov, ktorí veľkými slovami volajú po tom, ABY NIEKTO INÝ ZACHOVAL TO, ČO ONI V NÁHLOM PRECITNUTÍ POVAŽUJÚ ZA POTREBNÉ ZACHOVAŤ…spravili pre to zúfalo málo, prebudili sa zúfalo neskoro, a to pôsobí možno až trápne.
A riešenie situácie? Aktuálnu situáciu nemusíme riešiť, je dávno vyriešená; že sa nám to nemusí páčiť, je úplne nepodstatné…
Ak by sme mali niečo spraviť, mali by sme sa poučiť. Sú ďalšie lokality a objekty, ktoré zatiaľ ležia mimo záujmu investrov. Ostáva len dúfať, že na ne nepreostria minimálne do doby, kým Pamiatkový úrad spracuje aspoň východiská pre vypracovanie metodiky pre vytipovanie objektov ktoré budú zaradené do širšieho výberu objektov, v budúcnosti uvažovaných na vyhlásenie za NKP :D :D :D
-
…že je to v prdeli, a že tam chýbajú niektoré zámery, vrátane tých, kde príslušný orgán má vyhlásiť industriálne dedičstvo za NKP – keby samozrejme nebola úzka súčinnosť s niektorými “ďevelopermi”…
provokačná otázka: čo bránilo príslušnému orgánu vyhlásiť predmetné objekty za pamiatkovo chránené dávno, pradávno, v časoch keď všetci investori Bratislavu obchádzali veľkou okľukou?
a) v našom zemepisnom pásme prirodzená nedvižnosť až flákačstvo každého úradníka, pamiatkárov nevynímajúc.
b) krátkozrakosť, až nekompetentnosť, vďaka ktorej nepoňali podozrenie, že ošarpané priemyselné objekty by mohli mať pamiatkovú hodnotu.
(komunistický režim mal k priemyselným pamiatkám mierne schizofrenický postoj: akýkoľvek priemysel pred nástpom komunizmu je dobrý iba ako kulisa pre hororvé líčenie vykorisťovania pracujúcich; akékoľvek pozitíva môžu byť prisúdené až socialistickému priemyslu)
c) mimoriadne nešťastná kombinácia oboch možností
P.S.
Ja nemám nič proti úradníkom, len sa mi nepozdáva zjednodušená schémka, že za všetko zlé môžu nekultúrni developeri proste z princípu, lebo majú peniaze, a tí, čo chodia do práce električkou sú automaticky dobrí, lebo tak to bolo vždy…
-
priatelia, nemohol som si odpustiť jeden link, kde máte všetky svoje najhoršie nočné mory o budúcnosti Bratislavy pekne spolu, prehľadne, s technickými podrobnosťami a pôsobivými vizualizáciami:
;-) čo na to hovoríte?
-
…no a čo sa týka svietenia plynom, tak to nie je žiadna ,, amerika,, veď v 18. či ktorom st. ( nie som historik pardón ) sa vo veľkých mestách ( paríž ) svietilo na uliciach plynom ( nasledovníci sviečok )
hm…no, historik vskutku nie si, a aj s technikou je to otázne, nakoľko aj od technika by som očakával aspoň orientačnú predstavu, kedy bolo čo vynajdené ;-)
1. Akékoľvek čo len trochu úspešné pokusy s verejným osvetľovaním plynom sa datujú až do začiatku 19.-teho storočia. (Prvá ulica vybavená plynovým osvetlením bol Pall Mall v Londýne, v januári 1807) Mimochodom, na počiatku tejto éry stál zamestnanec Jamesa Watta, ktorého meno sa v tejto diskusii spomína často, aj keď už len ako jednotky výkonu :D
2. V tom čase sa na svietenie používal skutočne priamo plameň horiaceho (svieti)plynu, čo nie je zase ktovieaká výhra. Napriek tomu v polovici storočia už bolo v Británii viac ako 1000 plynární a plynové osvetlenie mali aj malé mestá. V Bratislave zahájila plynáreň prevádzku roku 1856.
3. Revolúcia v svietení plynom však začala až roku 1885, vynálezom žiarovej pančušky (vynálezca Carl Auer, preto niekedy aj Auerova lampa). To je to, čo dnes väčšina ľudí vníma ako historické osvetlenie plynom, ktoré donieslo svetlo skutočne do takmer všetkých ulíc, a používalo sa ešte aj po vojne. V campingových lampách sa s výhodou používa dodnes.
4. čisto pre postupnosť: medzi sviečkami a plynom je pomerne podstatný medzistupeň olejových lámp. Keby niekoho mátal v tejto chronológii petrolej, jeho hromadná výroba začala až okolo roku 1850, takže plynu mohol konkurovať len na vidieku, aj to až koncom 19-teho storočia…Niektoré skvelé vynálezy, ako spalovanie splyňovaného petroleja na Auerovej pančuške v tlakových lampách (ktoré bolo v riedko obývaných USA mimoriadne populárne) sa u nás ani nestihli uchytiť, pretože ich s budovateľskou piesňou na perách predbehla elektrifikácia…
-
hehe…no, to je caro diskusie, preto sa to vola “diskusia” a nie “otazky a odpovede” :D
Keby sme sa mali venovat len uvodnej otazke, odpoved na nu je vycerpana jedinou vetou a pripadne uvedenim skutocne zloziteho vzorca, podla ktoreho Waty x hodiny = watthodiny :D
Ale je pravda, ze mozno by polozenej otazke bola blizsie diskusia na temu, ako je mozne, ze nas skolsky system pripravi deti o cele roky casu bez toho, ze by sa naucili aspon najjednoduchsie vedomosti aplikovat :D Ale tato tema ma uz davno prestala bavit, a viac ma zaujal napad svietit plynom otvorenym plamenom ;-)
-
Prírodné lepidlá:
rastlinné: múky a škroby; dextríny; prírodné živice; prírodný kaučuk
živočíšne: glutínové gleje; kazeínové gleje; albumínové gleje; rybacie gleje
minerálne: cementy; vodné skloGlutínové lepidlá: vyrábajú sa z kolagagénu, ktorý je súčasťou kostí a kože. Glej sa najčastejšie dodáva vo forme granúl, ktoré by mali mať žltú až hnedú farbu a charakteristickú “vôňu”. Používa sa v stolárstve, dnes už asi len pri reštaurovaní.
Kazeínové lepidlá sa vyrábajú pomocou boraxu z bielkoviny kazeín ktorej zdrojom je kravské mlieko – je to v podstate nízkotučný odstredený tvaroh a borax (tinkal – chemicky tetraboritan sodný) je vo vode rozpustný bezfarebný jednoklonný nerast, ktorý podobne ako vápno vytvára vodotesné spojenie s kazeínom. Lepidlo sa dodáva vo forme prášku. (používali sa aj pre drevené nosné konštrukcie, v začiatkoch používania lepených prvkov; zásadným problémom je odolnosť voči vode a plesniam) Dnes sa využíva v ekologických náterových hmotách.
Albumínové lepidlá sa vyrábajú z krvi jatočných zvierat. Používali sa napríklad pre lepnie preglejok
Všetky tieto lepidlá sa síce dajú vyrobiť aj v “domácich” podmienakch, ale nie je to celkom jednoduché. Najschodnejšie je skutočne použitie cementu. (mimochodom, neviem, či je nejaký cement prírodnejší ako iný, doteraz som bol v tom, že cement je na nešťastie pre prírodu prírodný materiál ;-) )
A sme pri klasickom vymýšľaní dávno vymysleného: cementotrieskové dosky, známy heraklit…
Harp, ale to lepenie medom sa mi páči…to by takto zateplený dom bol vlasne taká “aleternatívna” medovníková chalúpka :D
-
Mojim cieľom nie je vyčerpať tému, ale poslucháčov :D
Hm, aby som sa k tomu prezmenu postavil polopatisticky: keď vyspravujem pec, kúpim si šamotovú múčku rozrobím to tak, ako na nej píšu, prípadne inak – podľa potreby, a hotovo.
Ale aby som si zateoretizoval: “šamotovitosť” je KVALITA, a teda je nezávislá od hodnotiteľa; je určená nemennými vnútornými hodnotami, ktoré mu boli dané v momente jeho vzniku. Subjektívne hodnoty ako zrnitosť, plasticita prípadne nedajbože kultúrno – spoločenská HODNOTA, nie sú preto preˇ”šamotovitosť” určujúce :D
Pozn.: Všetky teórie a termíny v tomto príspevku sú vymyslené. Akákoľvek súvislosť s terminológiou, o ktorej sa vášnivo diskutuje na iných miestach tohoto portálu je čisto náhodná.
-
jejj, zase raz jedna kompaktna a konzistentna informacia. Velmi pekne. a ja v celom rozsahu suhlasim.
Len by ma zaujimala vec jedna a to, ci zalezi na frakcii, aby bol samot samotom. Ci aj keby vsetky zlozky boli rozomlete na jemno, bol by to este stale samot.Ďakujem za uznanie, bavím sa tým ;-)
Ale sklamalo ma, že neveríš v naprostú “vyčerpávajúcosť” mojej odpovede! :evil:
Veď keby otázka frakcie mala vplyv na názov, určite by to bolo pod heslom “šamot” uvedené! :D
Mimochodom, dokým som si to nenašiel, tak som o tom nevedel nič, a kupodivu mi to ani nikdy nechýbalo ;-)
-
hehe…pomaly sa mi zdá typické, že keď ide niekto riešiť nejakú veľmi konkrétnu, (a pomerne jednoduchú) vec, na ktorú existujú celkom konkrétne (a pomerne jednoduché) postupy, z mne nepochopiteľných dôvodov začne pátrať po úplne nepodstatných informáciách… ;-)
Ale budiš, keď ste takí zvedavý: :D
dinas: výrobok obsahujúci 92 – 96 % SiO2 sa u nás nazýva dinas (v zahraničí aj siliko). Dinasové tvarové stavivá obsahujú nad 95 % SiO2 so spojivom vytváraným prísadou malého množstva vápenného mlieka. Dinas sa od iných výrobkov líši tým, že pri vypaľovaní jeho objem narastá.
šamot: najčastejšie používaný neutrálny žiaruvzdorný materiál. Je to zmes kremičitanov hlinitých bez podstatnejších prímesí alkálií alebo alkalických zemín (suma CaO, MgO, Na2O, K2O, Fe2O3 je pod 2 až 5 %). Vlastnosti šamotu určuje obsah oxidu hlinitého, ktorý sa pohybuje od 30 do 45 %. Žiaruvzdornosť s obsahom Al2O3 stúpa, zatiaľ čo iné zložky žiaruvzdornosť šamotu znižujú. Pri obsahu Al2O3 od 20 – 28 % je šamot kyslý, nad obsahom 45 % Al2O3 je zásaditý. Šamotové tehly majú veľmi nízku tepelnú vodivosť, nízku elektrickú vodivosť a veľkú tepelnú stálosť.
Písmeno a číslo uvádzané pri šamotových tehlách je len viac menej nezmyselným (dohodnutým) kódom označujúcim rozmery tvarovky, nehovorí nič o jej kvalite.
Pri žiarovzdorných materiáloch sa posudzuje pomerne veľa vlastností, v závislosti od toho, na čo ich hodláme použiť (obsah hlavných zložiek v % hmotnosti, žiaruvzdornost podľa ISO, merná hmotnost, zdanlivá pórovitosť, odolnost proti deformácii v žiari pri zatažení 0,2 MPa, pevnost v tlaku za studena, dodatocné lineárne zmeny v žiari pri 1500°C/2h….)
Dúfam, že je každému viac než jasné, že ŽIADNA z týchto vlastností nás NEZAUJÍMA pri stavbe obyčajnej pece…vrele odporúčam zaoberať sa pecou, a nie tehlami, nakoľko pece sa očividne dajú postaviť aj z obyčajných kameňov, pri kotrých nikto neskúmal obsah SiO2 ba ani Al2O3, a celkom isto nemjú rozmery zodpovedajúce označeniu C30 :D :D :D
-
Slamenné balíky omietnuté hlinenou omietkou odolávajú ohňu asi 2-3 hodiny. Niekde na nete som videl, že robili taký test na slamennej stene.
A to spĺňa nejaké protipožiarne normy stavebného materiálu.Zas podľa iných podkladov spĺňajú normu na 90 min. to je rozdiel. Nepreceňoval by som zas tak vlastnosť balenej slamy.
asi by bolo vhodné povedať, pri akej hrúbke a akej objemovej hmotnosti a hrúbke omietky majú takú odolnosť…? Ale viem si predstaviť, že 40 – 50cm stena zo bežných “družstevných” balíkov omietnutá omietkou cca. 1- 2 cm má požiarnu odlnosť pokojne aj EI 90 min, čo je na rodinný dom viac ako postačujúce. Nepôsobím v sektore individuálnbej výstavby, ale pochybujem, že je pri rodinných domoch vôbec nejaká požiadavka na požiarnu odolnosť stavebných konštrukcí. Skôr sa možno požaduje “trieda reakcie na oheň” ale to sú dve odlišné veci…skúsim sa na to pozrieť.
mimochodom, aby som si rypol: slama vskutku dobre izoluje, ale čo tepelná zotrvačnosť? ;-)