[martin-petras]

Napr. ako som spomínal ten dom v Klštore pod Znievom. Tiež zaujímavé riešenie. Využíva vlastne teplo z podzemia. Ale nepodarilo sa mi zatiaľ zistiť, ako sa k tomu majiteľ dostal, aké špecifiká to má, nároky na lokalitu a podobne.

Aha, tak asi som sa mýlil, keď som predpokladal, že o všemožných zdrojoch tepla sa toho za posledné roky popísalo dosť ;-) Napríklad také tepelné čerpadlo už určite riešil aj Přemek Podlaha v legendárnom Receptáři a videl som aj knižku z čarovným titulom “Kutil a tepelné čerpadlo” ;-)

Oki, takže tepelné čerpadlo: tepelné čerpadlo funguje presne ako chladnička, len nevyužívame studenú časť okruhu, ale teplú.

Chladnička odčerpáva z uzavretého vnútorného priestoru teplo, a aby sa ho vedela zbaviť, tak sa chladiace médium stlačí, čím sa zvýši jeho teplota (vyplýva zo stavovej rovnice plynu, ktorá sa učí tučím už na ZŠ). Polopatisticky: tá trocha tepla, ktorú na seba plyn nabral v chladničke sa tým skoncentruje. “Teplá” časť okruhu je chladič na zadnej stene chladničky, ktorý je teplý (môžte vyskúšať) a čo umožňuje odovzdať teplo do priestoru aj pri izbovej teplote. Tým sa médium trocha ochladí, a po expanzii má zase požadovanú nízku teplotu.

Tepelné čerpadlo funguje úplne rovnako: vonkajší okruh zbiera “teplo” napríklad zo zeme – (teda nie sú nevyhnutné hlboké vrty), stačí zakopať potrubia 1 až 2m pod povrch. Tá trocha tepla čo sa pozbierala vonku sa stáva použiteľnou vďaka tomu, že stlačením sa teplota zvýši. Kompresor samozrejme spotrebováva elektrinu, ale čaro systému je v tom, že “vyrobí” viac tepla, než spotrebuje elektriny. Zdanlivo vyrába teplo “z ničoho”

Systém je tým efektívnejší, čím efektívnejšie zbiera teplo vonkajší okruh. Takže teplá voda z podzemia, ale aj jazero alebo potok, potom prirodzené zdroje tepla vznkajúceho rozkladnými procesmi (hnojisko, čistička, kanalizačné potrubie) výrazne zvyšujú efektívnosť systému. Využiť sa dajú aj umelé zdroje odpadného tepla, podľa miestnych podmienok.

Toľko iba na osvetlenie princípu, skutočne je na túto tému veľa kníh, a nepochybne milión webových stránok.

[martin-petras]

Co sa tyka statika, ano ten to vypocitat vie. Ale najst statika neznamena este to ze ste vyhrali. Otvor do klenby urobi/navrhne ktokolvek, za pouzitia ocele a betonu. Vtedy klenba prestava mat zmysel a celu vahu moze kludne niest klenba nova – zelezebetonova.

Harp, hadam by si ma nepodozrieval so zalievania klenieb betonom, k tomu som sa myslim dostatocne vyjadril ;-) Resp, mam podozrenie, ze si nepochopil pointu riesenia, ktore som uviedol: po OBVODE otvoru vytvorit tuhy ram – vychadza to z logiky statickeho posobenia klenby, a velmi inak to spravit nejde. A potom nan nie je hanba pouzit ocel alebo dokonca ZB, podla velkosti sil aj rozmerov otvoru. Je to najlogickejšie riešenie, i keď nie je, ani nemôže byť tradičné.

Nerád by som tu rozoberal, čo niektorí statici robia, a iní nie. Každý projektant by mal hľadať čo nejefektívnejšie riešenie, a ak je pôvodná konštrukcia schopná podieľať sa na prenose zaťaženia, je dobré to využiť. Môj bývalý šéf hovorí, že spraviť z konštrukcie ktorá fungovala 100 rokov stratené debnenie je barbarstvo. Ale o barbarov pravda nie je núdza ;-)

Mimochodom, neviem, ako si si to predstavoval s tou “novou ŽB klenbou”…? Tá by totiž žiadnym spôsobom neriešila otázku otvoru v klenbe pôvodnej, takže tej by nič nebránilo v tom, aby spadla, a ostal by LEN betón nad ňou. Hovorím to len pre to, že už sa to na Slovensku raz stalo ;-) Takže dúfam, že už by nikto nič podobné nenaprojektoval…

[martin-petras]

Rado, som presvedčený, že nie je možné riešiť otázku alternatívnych zdrojov energie bez aspoň trošku konkrétnej predstavy o povahe elektrickej energie a špecifík jej výroby a distribúcie – inak možeme ľahko skĺznuť k romantickým fantáziám, ďaleko od technicky realizovateľných riešení.

Z doterajšej diskusie myslím vyplynulo zopár užitočných informácií, ktoré si laik pri prvých úvahách o vlastnom zdroji energie nemusí hneď uvedomiť. Okrem iného, že mať vlastný zdroj energie nie je celkom to isté ako pestovať si vlastnú mrkvu ;-)

Môžem to skúsiť zhrnúť: ak máme dostatočne silný (v rádoch kW) a stabilný zdroj, považujem za výhodné pripojiť ho na verejnú sieť (či už tak, alebo onak, ja skôr onak ;-) ), čím sa riešia všetky problémy s “uskladnňovaním” nadbytočnej energie na “horšie časy”, kvalita energie, vykrytie výpadkov vlastného zdroja a pod. Takýto zdroj môže byť malá vodná elektráreň, alebo aj kogeneračná jednotka na výrobu tepla a elektriny zo zemného, alebo aj drevného či bioplynu.

Jednu vskutku zaujímavú kogeneračnú jednotku som videl u šikovných ľudí, ktorým pokrýva spotrebu elektrickej energie vo veľkej firme, vykuruje administratívu aj výrobné haly a zohrieva TÚV. Je to bežný škodovácky motor prerobený na zemný plyn, ktorý poháňa generátory 30+30 kW a chladiaci okruh motora je využitý na ohrev vykurovacej a úžitkovej vody. Elektrinu, ako inak, tlačí do siete cez hodiny. Na skonštruovanie takéhoto zariadenia je síce potrebná veľká zručnosť a odborné vedomosti, ale riešenie je to veľmi elegantné, vrátane toho, že rovno dva arogantné giganty, plynárov a energetikov by trafil šľak, keby to videli…škoda že to neuvidia :D Rovnako dobre by podobné, i keď pravda menšie zariadenie, mohlo pracovať na drevný alebo bioplyn. Je skôr otázkou osobného vkusu, či sa niekomu páči motor niekde v dome alebo pri dome…

Menšie a menej stabilné zdroje, ako fotovoltaické články alebo malé veterné turbíny (do 1kW) je technicky dosť náročné spraviť komatibilné s rozvodnou sieťou, obyvkle takýto systém pracuje s jednosmerným prúdom pri napätí 12V(prípadne 24/48/60V) a svojím chodom dobíja akumulátory (environmentálne VEĽMI diskutabilná časť reťazca, ale bez akumulátora to jednoducho môže byť len na hranie).
Ďalší problém je jednosmerný prúd nízkeho napätia. Niekto tu síce spomíal rozvod jednosmerného prúdu, to však nepovažujem za veľmi účelné – čím nižšie napätie, tým väčší prúd je potrebný na prenos rovnakého výkonu, čo znamená potrebu hrubých vodíčov alebo veľké straty. Navyše, okruh spotrebičov, ktoré budú na takom rozvode fungovať je limitovaný. Omnoho šikovnejšie je použiť elektronický menič, ktrorý jednosmerný prúd z akumulátorov mení na bežných 220V/50Hz. Takýto rozvod však napriek zdnalivo rovnakým parametrom musí byť brzpodmienečne oddelený od verejnej siete. Pre prípad nedostatku energie vyrobenej naším zdrojom je potom potrebné mať buď zariadenie, ktoré celý rozvod za meničom odpojí, a pripojí ho na verejú sieť, alebo pri poklese napätia v akumulátoroch zabezpečí ich dobíjanie z verejnej siete.
Každopádne, takýto systém obsahuje habakuk drahej elektroniky a potrebuje taktiež drahé a ekologicky otázne akumulátory. Pritom vzhladom na “hustotu” solárnej alebo veternej energie je celková efektivita veľmi nízka. Každopádne to však je reálny spôsob ako získať vlastnú normálne použiteľnú elektrinu – keď pre nič iné, tak pre to potešenie ;-)

Mimochodom, hovorím celý čas len o elektrine, nakoľko mám pocit že k otázke alternatívnych zdrojov TEPLA je dnes už dostatok iných zdrojov, vrátane pekných farebných knižiek. O malých (vyslovene domácich) zdrojoch elektriny sa toho naopak u nás zatiaľ veľa nepopísalo, a keďže sme na mlyne v tejto veci dosť dlho bádali, dovolil som si podeliť sa s vami o pár postrehov. Ak neboli dostatčne romantické, ospravedlnte ma, som len prostý technik ;-)

[martin-petras]

uuups, ospravedlňujem sa za zdvojenú odpoveď, myslel som, že tá prvá sa nenávratne stratila :D Ale repetitorium mater studiorum, tak snáď neuškodí…

Áno, najlepšie by bolo, keby bola spotreba energie rovnaká po celý deň, najľahšie by sa navrhla optimálna skladba zdrojov na jej pokrytie, a nemuselo by sa špekulovať, kam v sedlách pchať nepotrebný výkon.

Ale aj tak by sme potrebovali prečerpávacie elektrárne, keď pre nič iné, tak pre prípad náhleho výpadku jedného z veľkých zdrojov. U nás je prečerpávacia elektráreň Čierny Váh schopná dočasne nahradiť takmer celý výkon jedného bloku jadrovej elektrárne. A navyše, turisti sa majú čomu čudovať, keď z Roháčov vidia na vrchole kopca veľkú vodnú plochu a neveria vlastným očiam :D

[martin-petras]

Milá uškalienka,

aby Ťa v tomto zlom svete, kde ide každému jedine o zisk, trápilo aspoň o jednu otázku menej, tak Ťa môžem ubezpečiť, že na také zdánlivo nezmyslené konanie ako nočné prečerpávanie vody do kopca výnimočne existuje veľmi dobrý TECHNICKÝ dôvod.

Jednoducho, skús si predstaviť, že veľké zdorje energie, su skutočne VEĽKÉ. Až také veľké, že nie je možné ich výkon významne upravovať v reálnom čase, aký je počas dňa medzi najmenšou potrebou elektriny (sedlo) a najväčšou (špička). Inak povedané, veľké elektrárne (najmä jadrové a tepelné) idú takmer stále na plný výkon. Cez deň ale nemôžu plne pokryť krátke špičky, pritom v noci majú naopak prebytok výkonu.
Nebyť veľkých vodných elektární a prečerpávacích elektrární, bol by veľký problém vôbec vykryť dennú potrebu energie.

Máš pravdu, že či je prúd vyrobený v noci, alebo cez deň, muslo sa spotrebovať rovnaké množstvo paliva…takže by sa zdalo, že je lepšie ho nevyrobiť…problém je ale v tom, že nevyrobiť ho NIE JE MOŽNÉ. Dokonca je celkom problém sa ho zbaviť, keďže ako som už spomínal, prebytok výkonu je v zásade väčší problém, ako jeho nedostatok – v extrémnom prípade treba niekomu zaplatiť, aby ho od výrobcu vôbec odobral ;-)

Mimochodom, hlbší pohľad do tejto problematiky vrhá celkom zaujímavé svetlo na takú zdanlivo proenvironmentálnu a protijadrovú krajinu akou je Rakúsko: skúste hádať z akých zdrojov je elektrina ktorú v noci uskladňujú do svojich prečerpávacích elektrární v Alpách…? Pomôcka: solárne zdroje to nie sú :D

[martin-petras]

Nuž, nájsť by sa aj našiel…iná vec je, či si taký nájde čas aby sa venoval Vašej klenbe…žiaľ, v projekcii je teraz podstatne viac roboty než kapacít, aspoň v okruhu projektantov, ktorých poznám ja.

Hm, chcel som napísať, že pri ovládaní učiva matematiky a fyziky na úrovni ZŠ si to vie v zásade každý zrátať sám, ale žena mi vynadala že mi šibe, takže ako by som nič nepovedal ;-)

Ale ono to skutočne nie je až také zložité :D

[martin-petras]

mila uskalienka, len velmi strucne: dovod takehoto zdanlivo nezmyselneho spravania je v skutocnosti velmi jednoduchy: velke zdroje energie nie je mozne celkom dobre regulovat , tyka sa to najma jadrovych elektrarni – tie idu stale takreceno na plny kotol, ale aj velkych tepelnych. V noci vyrabaju zbytocne vela energie, ale cez den nedokazu pokryt spicky…nebyt velkych vodnych a tiez precerpavacich elektrarni (u nas najma L. Mara a Cierny Vah) boly by velky problem pokryt dennu potrebu energie. Je pravda, ze je to aj dobry biznis, ak sa deje medzi rozlicnymi vyrobcami, ale mozno vynimocne to ma velmi dobry technicky dovod a v sucasnych technickych podmienkach sa tento problem inak ani riesit neda.

hlbsi pohlad do tejto problematiky inak vrha zaujimave svetlo na taku zdanlivo proenvionmentalnu a protijadrovu krajinu ako rakusko…co myslite, z akych zdrojov je elektrina, ktoru v noci uskladnuju vo svojich precerpavacich elektrarnach? hehe, solarne to asi nebudu, ze vsak?

[martin-petras]

1) spravit otvor do klenby JE mozne (aj ked su statici, ktori budu radsej tvrdit opak, nez by si s tym palili prsty ;-) )

2) Kedze zvisle zatazenie vyvolava v CELEJ klenbe tlak, je potrebne zabezpecit prenos tlaku aj cez zonu, v ktorej sa vytvori otvor, obvykle tuhym(!!!) ocelovym, pripadne ŽB ramom. Taky otvor ako je na fotke nesposobi zrutenie klenby len preto, ze tlakova sila v snahe najst si nove cesty vytvori po jeho obvode sustavu klanbiciek, ktore ju pri troche stastia prenesu. Neskusat v pripade vacsich otvorov ;-)

3) klenba je NOSNA konstrukcia – na zasah do nosnej konstrukcie objektu potrebujete SP – k SP statiku ergo kladivko: nechajte to na statika.

k “zosilnovaniu” klenieb nadbetonovanim sa radsej nevyjadrujem…ale bol by som v tejto veci velmi opatrny, vacsinou moze len uskodit.

HOWGH!

[martin-petras]

heh, no, tak potom musela byt cela podlaha asi dost vlhka…v takom pripade je potrebne vlhkost odviezt drenazami, a / alebo podlahu poriadne odvetrat, v najhorsom zvazit skutocne standardnu skladbu s hydroizolaciou.

Rozhodne za pritomnost drevomorky nemoze samotny liapor, na nom urcite nerastla, takze ak tam mala vhodne podmienky, len volba ineho tepelnoizolacneho materialu by nepomohla…drevomorka potrebuje vlhost, teplo a tmu…a vlhkost nema v podlahe co hladat, potom je skutocne spravena nespravne.

Ale mam napad: proti drevomorke instalovat pod podlahu svetla ;-)

[martin-petras]

nechcel som sa do tejto debaty veľmi zapájať, ale chcem podporiť izoláciou keramzitom, dnes predávaným pod označením LIAPOR. Liapor je mrazuvzdorný, má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti, volne sypaný nemá takmer žiadny difúzny odpor a zároveň zabraňuje vzlínaniu vlhkosti do podlahy, a mimochodom je to prírodný materiál. Modřínová (smrekovec opadavý, alias červený smrek) podlaha je potom vskutku čerešničkou na torte, aj keď z finančných dôvodov nebývala používaná v jednoduchých chudobných dreveniciach.

Rozhodne by som bol veľmi opatrný s betónom a izoláciami, s nimi treba v drevenici narábať veľmi obozretne, a ukladať minerálnu vlnu do podlahy v bez hydroizolácie je asi dosť nešťastné. Keď tak existujú iné, vhodnejšie novodobé izolačné materiály (napr. polystyrén, foamglass…), ale ak existuje riešenie blízke tradičnému (v novšej dobe sa pod podlahy používala tehlolvá drť), načo špekulovať. Liapor je vhodným riešením pre rekonštrukciu tradičnej drevenice bez ohrozenia jej pôvodného vlhkostného režimu.

čisto pocitovo sa mi nepozdávajú ani experimenty s ovčou vlnou, ale myši sa určite potešia ;-)

[martin-petras]

Bez podrobnejších podkladov a najmä obliadky by som sa nerád púšťal do statického posudku, takže len jedno varovanie: hnilobou oslabeným trámom už spomínané spriahnutie veľmi nepomôže, najmä preto, že hniloba bude najskôr v zhlaviach trámov, ktoré sú namáhané len na šmyk, tomu sa spriahnutím nepomôže.

Ak sú trámy zdravé, čo sa pri 30 ročnom dome s priemernou údržbou hádam dá očakávať, je veľmi rozumné pôvodný strop ponechať. V prípade potreby zvýšiť nosnosť alebo zredukovať priehyby je spriahnutie s TENKOU železobetónovou MEMBRÁNOU skutočne veľmi efektívne, u nás pomerne rozšírené, aj vďaka guru slovenskej statiky, Ing. Poštulkovi (tzv. Poštulkov strop, Poštulkova membrábna) Výpočet síce nie je zložitý, ale mal by ho urobiť statik, ktorý určí dimenziu, počty a rozmiestnenie spriahovacích prvkov, obvykle klincov. Mnohí statici sa ale starých konštrukcí, najmä drevených boja, a tiež, nie každému sa chce rátať spriahnutie drevo – betón, keďže bežný software to nerieši ;-)

[martin-petras]

heh, no, úprimne sa mi ten plán javí pomerne absurdný, spaľovať akýkoľvek plyn otvoreným plameňom kvôli osvetleniu…Aj keby to nemalo žiadny iný háčik, tak je to zúfalo neefektívne, akonáhle mám horľavý plyn a chcem svietiť, je rozumné spaľovať ho vo sviedidle so žiarovou pančuškou…vyrábať v pomerne sofistikovanom generátore drevný plyn a spalovať ho značne neohrabaným spôsobom…hm…je to možno romantické, ale ak tu niekde rezonovala aj nejaká trvalá udržateľnosť, tak pripomínam, že romantizmus je jej veľký nepriateľ ;-)

A mimochodom, ak máš niečo proti petroleju, svietiť sa dá celkom dobre aj repkovým olejom, aj liehom ľubovoľného pôvodu, a keď na nejakú so svojich tlakových petrolejok zanevriem, tak vyskúšam, či nespáli aj fritovací olej z McDonaldu a dám Ti vedieť.

Celý predchádzajúci príspevok som pripojil hlavne pre to, že mám slabosť pre historiu osvetľovania, a zdalo sa mi, že keď bola nejaká technológia dovedená prakticky k dokonalosti už pred 100 rokmi, je zbytočné vymýšľať plány ako z verneovky…ale argument, že sa to tak niekomu môže páčiť samozrejme nemôžem iné, len akceptovať.

[martin-petras]

Rado, chcel som Ti len poskytnúť základnú predstavu o technickej stránke “pokrytia časti spotreby z vlastného zdroja”, ktorá má vzhľadom na povahu elektrickej energie svoje špecifiká – zdalo sa mi, že by sa Ti to pri ďalších úvahách mohlo hodiť, hlavne čo sa týka “delenia so susedmi” . . . ale asi som nebol veľmi úspešný,
hádam keď sa stretneme na mlyne bude viac času a máme tam aj pekné názorné pomôcky ;-))

[martin-petras]

Ja len tak, keď už to benignus nadhodil….aby sa nezabudlo na vežu pri divadle Aréna na Petržalskom brehu Dunaja…Na jej vrchu je nádrž na požiarnu vodu, pomerne zaujímavá vec…z okienok pri nádrži je krásny výhľad na zvyšky starej Ba, ale schody vnútri sa už zrútili…Veža má strechu v dezolátnom stave, čochvíľa z nej začnú lietať kusy eternitu na miliónové autá parkujúce pod ňou…a keďže vôbec nie je zapísaná v katastri (pokiaľ viem), čakám, kedy niekto príde s nápadom, že najlepšie ju bude zbúrať….

[martin-petras]

hehe, je fajn, že sa zapojil aj niekto iný, kto má v danej problematike reálne skúsenosti, a nečerpá len z marketingových zdrojov výrobcov a distribútorov elektriny ;-) “Ja” skutočne pekne ilustroval, v akej pozícii je drobný výrobca pri jednaní s rozvodnými závodmi: zrazu je milión dôvodov, prečo daný prúd vykupovať nebudú, a keď predsa, tak za mimoriadne nevýhodnú cenu. Veď preto vzniklo typicky slovenské riešenie s tlačením prúdu do siete bez láskavého súhlasu distribútora.

Je samozrejmé, že zapájať niekoľkokilovatový generátor by nemal domáci veľmajster, to by bolo fakt o život…ale napríklad, vzhľadom na jednanie rozvodných závodov a elektrární by som si nerobil ťažkú hlavu s parametrami, ktoré škodia im – teda “kvalita prúdu” – zväčša sa myslí účinník – posun medzi prúdom a napätím striedavého prúdu. Pri veľkosti našich malých zdrojov a ich gigantických generátorov si s ním ľahko poradia.