martin-petras
Forum Replies Created
-
technické normy a vyhlášky MV sa pomerne presne vyjadrujú k tomu, ako majú vyzerať komíny pre rôzne vykurovacie médiá, a samozrejme, žiadna z nich nepočíta s variantom, že komín nejestvuje vôbec. Z tohto hľadiska je to skutočne v rozpore s platnou legistlatívou, a teda by HaZZ mohol namietať – nám už sa raz podgurážený požiarnik vyhrážal…Ale ako všade, aj tu by som povedal, načo vŕtať do lajna, keď nesmrdí…
Reálne je vypúšťanie dymu priamo pod strechu v prípade šindľovej krytiny oveľa bezpečnejšie: z vonkajšej strany je drevený šindeľ extrémne namáhaný striedaním vlhkosti a priameho pôsobenia slnka, teda zvetraný a pomerne ľahko sa vznieti. Z vysokého komína, kde je väčšia rýchlosť spalín iskra občas vyletí, a môže strechu zapáliť zvonka. Ak sa však dym vypúšťa rovno do podstrešia, samozrejme, vždy je potrebný lapač iskier (“piecka”), z vnútornej strany je drevo jednak zdravé, jednak pokryté vrsvou sadzí, ktoré sú horľavé len veľmi ťažko a pri vysokých teplotách, takže od náhodne vypustenej iskry sa nevznietia.
Ďalšia výhoda sa ukrýva v tom, že horúci dym z pece nevypúšťame len tak, do neba, ale nad strop izby, čím sa zmenšujú tepelné straty cez strop, v drevenici inak dosť významné.
Konzervácia dreva je skôr vedľajší, nezamýšľaný efekt, ale je pravda, že proti biotickým škodcom je veľmi účinná – žiaden hmyz nie je tak odolný, aby pôsobil v hustom dyme, dreve nasiaknutom dehtom a pokrytom sadzami – krokvy na mlyne neboli dokonca ani odkôrené, a za 100 rokov ich ešte nezožralo. (aj keď nejaká podkôrna potvora ich v čase, kedy nebol obývaný vyžierala)
Iný úžitok plynie z možnosti údiť nad takýmto komínom potraviny:
(dúfam, že keď začnú fotky fungovať, tak sa tu aj objaví obrázok Milana Š., ako rozvešiava nad komín kusy jelenieho mäska.)
Ako veľa iných znakov drevenice, je aj tento daný skôr stavebnými možosťami prostého ľudu a postupným vývojom drevenice, než výsledkom nejakých špekulácií. Oproti dýmnej izbe je vypustenie dymu nad strop skutočne veľký pokrok, a kým nemal prostý ľud lepší prístup k tehlám, bola aj samotná stavba komína pomerne náročná vec. Navše, v niektorých dobách sa dane platili “od komína” – nie je komín, nie je daň.
A aby to nebolo len o výhodách: skutočne občas nejaká strecha bez komína ľahne popolom, zvyčajne v dôsledku kúrenia uhlím alebo spaľovanie odpadu, menovite PET fľaší – vtedy môže dôjsť k vznieteniu sadzí priamo v komíniku, a do povale potom šľahajú plamene. Takže opäť je to skôr problém nekompatibilných technológií…
-
Tento oznam stále platí, takže ak má niekto plné zuby civilizácie, a chce na vlastnej koži skúsiť život v drevenici obklopenej drsnou ale krásnou prírodou, oddelenej (aj keď už nie odrezanej od sveta), nech sa ozve.
Fotka pre vašu lepšiu predstavu mi nejde natiahnuť, a náš web oblazy.sk sa celý prerába, takžťe teraz veľmi nechodí :-(
-
No este ze si sa zaregistroval, aspon bude mat kto “uviest na pravu mieru moje INSITNE vyjadrenia k vaznym temam”.
heh, Miro, latku insitných vyjadrení nasadlili niektorí iní účastníci diskusií tak vysoko, že som hneď z kraja rezignoval na akékoľvek uvádzanie na pravú mieru, aj na prevracanie na pravú vieru.
-
Čaf Benignus!
Hádam by si len nezátváral úbohých bagristov, ktorí robia len to, čo sa im povie? Prečo by tí najmenší mali niesť najväčšiu zodpovednosť? Nemám rád tento argument, ale oni skutočne len robia svoju prácu.
Developeri? Developeri pôsobia s cieľom zarobiť, je to ich prirodzené správanie, nie sú ani charita, ani nemajú najmenšiu motiváciu suplovať štátnu pamiatkovú starostlivosť. Pôsobia v takých podmienkach, aké sú nastavené.
Koho teda treba zatvárať za to čo urobili? Nikoho. Keď tak treba zatvárať úradníkov, alebo aspoň úrady, ktoré celé roky nerobili nič. Porsena v inej diskusii s humornou ľahkosťou odhalil, ako sa pracuje na pamiatkovom úrade, len mne trochu zmrzol úsmev na perách:
Mimochodom, práve aktuálne sa na PÚ SR rieši rozbehnutie a spôsob rozbehnutia trojročnej akcie, ktorá sa má začať budúci rok, katorej názov pracovne skrátili na “Analýza a vyhodnotenie industriálnej architektúry…”, pretoze jej celý názov má asi 6 riadkov. Je to úloha, ktorú zadalo MK SR Pamiatkovému úradu, som zvedavý, ako sa s tým popasujeme. Samozrejme, ze na poslednú chvílu sa vymýšľa stratégia a metodika
skvelé! prečo nikto netlieskate???? Byť hovorcom niektorej z investičných skupín, použijem toto vyjadrenie na totálnu dikreditáciu pamiatkárov ako takých. Prečo chcete od developerov, aby sa dobrovolne podriaďovali reguláciám, ktoré neexistujú?? Len preto, že si myslíme že už mali existovať? To je hádam chyba tých, čo ich mali vydať! Takže, ak do niekoho treba hádzať kameňmi, viem lepšiu adresu než centrály “nekultúrnych” developerov…
Ak by si ešte niekto zaslúžil postih, sú to kolegovia statici, ktorí svojími posudkami o havarijnom stave objektov dávajú takýmto činom legálne krytie. To by bola možno skutočne zaujímavá téma pre Slovenskú komoru stavebých inžinierov.
Bagristi sú v celej veci tí najnevinnejší.
-
moj navrh by spočíval v určitom vylepšení, miestnosť napr. obývačka, ako denná miestnosť, hala by mala v strede ohnisko resp. drevoplynový kotol-generátor do výšky pása, potom by bolo na 1m výšky z každej strany ohnuvzdorné sklo a potom už len kapotáž a komín. Plamen by šlahal v úrovni toho skla a pekne osvetloval miestnosť. Plamen by ale bol aspon 10x večší ako ten na obrázku, ale s reguláciou. Také svetlo bude určite príjemné. Má to len jednu nevýhodu že v lete by sa človek upiekol. Ale keby bol plamen menší ako na tom obrázku tak by možno tolko nehycoval.
…no, asi tak pred 120 rokmi bol uspokojivo vyriešený problém svietenia plynom v plynových lampách, dodnes sa viac menej bežne využíva, svietidlá sú kompaktné, výkon je vysoký, regulovateľný, svetlo jasné a stabilné, účinnosť pomerne dobrá, aj keď samozrejme, žiaden inkandescenčný zdoroj (využívajúci princíp vyžarovania pri vysokej teplote) sa nezaobíde bez prebytkov tepla. Prečo by mal niekto stavať také čudo, ako si opísal????
-
Miroooo, nase koleso ma 3metre priemer ;-))
Rado, s tým, aby si bol úplne nezávislý, budeš mať asi trošku problém, a delenie sa zo susedmi mi príde trochu romantická predstava na to, že je reč o elektrine, ktorá sa dá dosť blbo dať do košíčka. Tak ako pri každom zdroji elektriny poháňaného mechanickou prácou máš dva zásadné problémy: čo s prebytkom, a ako vykryť nedostatok. Tento problém dnes rieši elektrická sieť. Energetický zdroj bez siete je veľký problém uregulovať, na mlyne sa to napríklad prejavuje tak, že keď sa vypne väčší spotrebič, treba okamžite regulovať prívod vody do kolesa, inak začnú neprimerane stúpať otáčky. Keď máš sieť v dosahu, je veľmi pohodlné ju využiť.
Existuje veľmi jednoduché riešenie, ktoré je pre Teba veľmi výhodné, len sa musí spraviť potichu: postavíš zdroj napríklad 1kW, na čo stačí aj skutočne malá turbínka, a pomerne malé prietoky. 1kW je málo na pokrytie okamžitej spotreby v špičkách (sobota doobeda: práčka, vysavač, elektrická rúra…) ale v sedle budeš mať prebytok. Uznávam, že následujúce riešenie je smerom k elektárňam drsné, ale oni sa tiež nesprávajú k malým výrobcom energie férovo, a zas toľko im to neuškodí: S nikým sa nedeľ, nikomu nič nepredávaj, a hlavne nehovor; svoj prebytok proste natalčíš do siete, či ho niekto chce alebo nie (hodiny sa budú krútiť naopak), tým si ho u elektrárne “odložíš” a keď potrebuješ, zase si ho cucneš. Len nesmieš v priemere vyrobiť viac, než spotrebuješ, to by sa ťažko vysvetľovalo ;-) Videl som to nie raz, a zdá sa mi to veľmi elegantné.
Predávať elektrinu rozvodným závodom a potom si ju od nich naspäť kupovať je VEĽMI nevýhodné. Navyše, ak by si chcel zdroj oficiálne pripojiť, celý proces od projektu po realizáciu by sa skutočne neprimerane skomplikoval, to sa rozhodne neoplatí u malých zdrojov, rádovo pár kW. Ja osobne by som o tom do 20kW ani neuvažoval.
Ak by si chcel byť úplne nazávislý, musel by si mať buď veľmi predimenzovaný zdroj a veľmi sofistikovaný systém jeho regulácie, alebo vyriešiť akumulovanie pri súčasnom obmedzení spotreby – najjednoduchší príklad je systém ktorý funguje na mlyne na Oblazoch, s generátorom 12V/55A (=660W) – ale to je veľmi skromná domácnosť ;-)
-
Harp, s komínmi na pôvodných dreveniciach v oblasti Terchovej bude asi trošku problém, pôvodné drevenice kryté šindľom predsa veľmi komíny nemávajú, dym sa vypúšťa priamo do podstrešia…výnimkou sú len sezónne hospodárstva (cholvarky, bačovy) kde sa pod strechou uskladňovalo aj seno, čo sa inak nerobilo.
Inak, vypúšťanie dymu priamo na povalu má množstvo výhod, takže ak nemáš obytné podkrovie, môžeš si ušetriť kopu práce, materiálu a problémov tým, že sa vrátiš k tomuto tradičnému riešeniu.
-
Táto téma môže poslúžiť ako mimoriadne ilustratívny príklad ošemetnosti internetových diskusií…každý je odborník, alebo aspoň ochotne posúva ďalej, čo počul, alebo čítal, pričom dôveryhodnosť zdroja nie je možné spätne posúdiť. A to je v tejto oblasti zaznamenaných a publikovaných množstvo údajov, ktré sú cenné skôr ako prejav ľudovej ústnej slovesnosti, než ako technicky využiteľné informácie…
Pritom nastolená téma je zaujímavá a dosť široká…Naozaj: je víno…ehm, prepáčte…DREVO…také dobré ako kedysi? ;-) Zaujímavá…aj keď možno trošku zbytočná…drevenice stavali zväčša chudobní ľudia a najskôr z takého dreva, aké bolo. Ja mám napríklad jednu drevenicu postavenú sčasti z požiarového dreva a sčasti z dreva z inej stavby…vydržala sto rokov a je krásna. Veľa dreveníc je postavených z dreva, ktoré sa dá z drevárskeho hľadiska označiť za podradné, a neuberá im to ani na kráse, a ani na trvanlivosti keďže pre životnosť drevenice sú určujúce najmä iné faktory.
Ak by som sa mal k téme vyjadriť podľa možností odborne: je pravdepodobné, že kvalita dreva sa v niektorých regiónoch skutočne zmenila, jednak vplyvom zmeny skladby porastov, znečistenia, ale aj oteplenia…V Československu je drevárska veda na veľmi vysokej úrovni, sú k dispozícii historické dáta z päťdesiatych rokov, zmenu merateľných vlastností dreva by teda mohol nejaký snaživý študent v rámci ŠVK vyskúmať. Bude však pravdepodobne len nepatrná, určite bezvýznamná proti vplyvom napríklad moderných metód ťažby, ale pre stavbu drevenice to stále nemá kľúčový význam.
Pri špekulovaní o vlastnostiach dreva na stavbu zrubu by som sa obmedzil na požiadavky vychádzajúce zo spôsobu opracovania a z logiky konštrukčného využitia samotného dreva v stavbe. Estetika z toho vychádza potom akosi sama od seba. Otázka ale nebola, aké má byť drevo na stavbu drevenice…takže som ušetrený nutnosti reagovať na obskúrne tvrdenia o stavbe zrubu zo suchého dreva ;-)
Ak sa niečo podstatným spôsobom skutočne zmenilo k horšiemu, nebude to drevo ale tradične ľudia. “starí majstri” ktorých si ako zaklínadlo privolávajú mnohí kibici ako punc na svoje rozumy, prakticky úplne vymreli. Nechcime za ich pokračovateľov považovať borcov, čo motorovou pílou budú robiť aj drevenú lyžičku, nieto rybiny na zrube, a za dôkaz svojej odbornosti vydávajú miesto narodenia. Skôr by som sa priklonil k milému nicku Tiežtesár: “Vsetci, co nieco vedia sa tvaria, ze ake je to zlozite a tazke, aby si dodali dolezitosti.” . . . a ja by som pridal, že ešte viac tí, čo nevedia nič ;-) Kým v teréne sa úcta k tradícii zadupáva do zeme, v pohodlí kancelárií sa tradičné remeslo opriada legendami hodnými rytierov okrúhleho stola…jedni ani druhí k oživeniu obyčajného čistého remesla asi neprispejú.