[mazoslav]

Zdravím, prvé čo by som sa spýtal, či je tam skutočne? Dierky nestačia, sype sa z dierok požerok? Fajn sú mikrovlny, ale rozmontovávat mikrovlnku koly tomu… :) Podla mna by stačila ihla so striekačkou, nakúpit nejaký k tomu určený prípravok ako bochemit napríklad a injektovat a injektovat…

[mazoslav]

Sa mi srašne páči ako docent žije v nejakom svojom svete s vlastnými pojmami a terminológiou :)

-Profesný etický kodex konzervátora-restaurátora ICOM – CC, New Delhi , 22 – 26. 9. 2008
-Európska komisia pre štandardizáciu CEN – Europian Comitte for Standardisation (CEN T/ 346 – Conservation of Cultural Property

napríklad tieto normy presne definujú preventívnu konzerváciu a sanačnú konzerváciu, pojem konezervátor-reštaurátor atd, ak si pozriete teda výklady ktorými sa riadi svet, prídete nato že tie vaše sú trošku iné :)

[mazoslav]

reflexná zrdkadlová plocha sa robí redukcou striebra na sklo, moderne sa samozrejme dnes už vákuovo naparuje. Urobit si domáce zrkadlo chemickou redukciou nieje náročné, ale zato nákladné, východzia surovina je dusičnan strieborný 100g cca za 20 eur, redukčné činidlo sa dá použit obyčajný cukor. Bude to chciet ale si zohnat riadny návod a velmi vela chuti experimentovat, bez nej by som sa dotoho nepúštal, lebo budet musiet spravit najprv vela malých zrkadielok, kým sa vám podarí vychytat postup, hlavne čas sa teplotu na zhotovenie vedšej zrkadlovej plochy. K tomu starému zrkadlu, upozorňujem, že staršie techniky výroby vychádzali z vytvorenia zrkadlovej plochy odparením Hg z cínového alebo strieborného amalgámu, pričom samozrejme ortut tam zostáva, preto by som bol opatrný najma čo sa týka dýchania pri čistení a pod toho starého zrkadla, chcelo by to fluoroscenčnú analýzu na prítomnost Hg…

[mazoslav]

Filippo dávat Ajatín do želatiny je k ničomu :) Ajatin je tenzid podobne ako jar na riad, definfikuje tým že zmáča povrch bakterií a tým im blokuje prechod živín cez stenu. Funguje iba v istom prostredí o istom pH, a hlavně nemá žiaden preventívny charakter. Dávat ho do želatiny je úplbne zbytočné. Ked už treba vyskúšat čo by v želatine spravila nejaká boritá, mědnatá sol, alebo nejaký pyretrhoid.

[mazoslav]

Docent velmi rád vás pozvem na kurz preventívnej konzervácie, tam trvá dva dni kým obsiahneme základ toho čo to je ( a je to zadarmo) :)…http://mck.technicalmuseum.cz/kurzy/kurz-preventivni-konzervace-2016 Inak celý ten váš výčet činností je sanačná konzervácia, preventívna konzervácia má za ciel minimalizovat potrebu akéholvek zásahu, prakticky je to kontrola ( analytika prostredia ) a riadenie prostredia ( baufyzika, klimatologia, materiálová chémia ) : Čiastočne sa dotoho dostala aj sanácia biologoických škodcov aj ked patrí principílne do sanačnej konzervácie.  Čiže sa nejdená o konzevovanie konzervovaných vecí, ale o princípi správneho skladovania-uloženia týchto už konzervovaných vecí. Patrí tam aj bezpečnost, požiarna ochrana, ochrana pred vsetlom, RV, teplom, patrí tam trasnsport a ochranan pred polutatmi a prachom. Patrí tam manipulácia s predmetmi a poznanie vhodnosti kombinovania zbierkových a stavebných materiálov.  Je to o vitrínach, klimatizáciách. Patrí tam celý pest mangamnent až po defakto celú organizačnú štruktúru muzeí, galerií atd… A kedže reštaurátor-konzervátor by mal mat svatú povinnost predmet chránit, a chráni ho najlešie, ked sa ho nemusí ani dotkút, je teda preventívna konzervácia dokonca nadradená tej sanačnej :)

[mazoslav]

Ja si dovolím zasa rypnút :) toto rozhodne neplatí : Problematika “biologického napadnutia” materiálov organického pôvodu je pomerne novodobá mánia, o ktorej sa dobre píše, ale v konečnom efekte nič nerieši. Niečo podobné ako “voskománia” pri ošetrovaní historického nábytku…. najvadší problém pamiatkových budov a sakrálnych stavieb je vysoká vlhkost tam kde je je aj automaticky plesen, čiže  Filipo sa obáva správne, okrem plesní je možná aj hniloba, dokonca pri želatine kožojed alebo červotoč. Velmi záleží na ostatnom podklade a hrúbke vrstvy. S tým ale už reštaurátor nič nezmože preventívna konervácia je minimálne rovnako doležitá ako sančná ale to študentovi z Opavi asi nemusím rozprávat :) Vela zdaru želám vyzertá to na peknú prácu, Bude prezentovaná niekde?

[mazoslav]

Toto aj mne vrta hlavou :) Zatial som prišiel nato že dochádza k rozpúštaniu zinku do vylučovanej medi aj behom elektrolýzy, teda principeilne podobná záležitost akou sa vyrábalal mosaz pred objavom zinku. Ale presné parametre nemám, teším sa čo Anton napíše :) Inak sa dá mosazit aj oterom, alebo pájaním….

[mazoslav]

V našom prípade tmel možme vypustit, teda spoň ten na organickom základe, predmet prešiel požiarom. Preto je obtiažne aj identifikovat černenie, kedže nejde moc rozlíšit okuje od černenia od okují sposobené požiarom. Samotný problém je aj so samotnou identifikáciou kovárskeho černenia, vyžadovala by metalografický odber, čo je hodne razatný zásah do predmetu. Aj iné analytické metódy vyžadujú odber vzorky a výsledok je aj tak nejednoznačný (prášková difakcia) XRF, SEM nič nukážu, anlýzy robíme ako prvé, ale občas prinesú viac otázok ako odpovedí :)  Odborne čo viem sa v ČR a ani na SR nikto tejto problematike nevenuje. Tá chronológia mi vrta hlvou, pretože zlatá vrtsva je preukázatelne navrchu a vyžaduje rytú mriežku ktorá je jemná a klasickým černěním v ohni by zanikla a ryť jemnú mriežku do okují mi príde hodne krkolomné :) Na kovaní pochvy je ešte zvláštne že čast zdobenia je prichytená mriežkou a čast akoby prilepená, nemá mriežku pod sebou, ak tam bola prilepená, tak iba organikou, otázka je ako tam to zlato zostáva ak je pojidlo vyhorené? Ďalšia zaújmavá otázka je čo so stabilizáciou kroznych produktov pod zlatou vrstvou, desalinácia by jednak sposobila stratu zlata z povrchu a jednak by mohla začat premienat čierne okuje na lepidokrokit.

[mazoslav]

MIlý docent, chvílu som rozmýšlal či má vobec zmysel na toto odpovedať, predsatv si, že mi je známa základná terminológia. A aj dalšie veci o ktorých ževraj neviem, to čo mi známe nieje, alebo aspon mi nieje úplne jasné som sformuloval do otázok, ktoré ty úspešne ignoruješ, asi nechceš zabiehat do niečoho čomu nerozumieš? Alebo máš neukojtelnú potrebu poúčat a školit niekoho, kto to jednak od teba nepotrebuje a ani nechce? Proste skús prijat fakt, že niesi najmúdrejší a nemáš najmenšie ponatie toho, čo ja viem a z hladiska potrieb reštaurátora spĺňam. Skús sa vecne zapojit do diskuie s konkrétnimi pripomiekami, ako napríklad tvoj názor s tmelom a černěním. Bolo by fajn keby si sa naučil diskutovat s ostanými ako so seberovnými a teda aj zdovodnil prečo tvrdíš čo tvrdíš a odkial to máš, to že si to ty označuješ za fakt ma rozhodne nepresvedčí, ako mnoho vecí čo tu prezentuješ a tvrdíš. ( pochybujem totiž že sa toto tpíše v lietraúre ktorú uvádzaš, ak hej možeš byť prosím konkrétnejší, kde si vzal, že sa nečernilo v súvislosti zo zdobením železných predmetov zlatom a striebrom? ) Teda k veci tá čierna farba ktorou disponuje vadšina zlatom a striebrom zdobených vecí, je teda čo, ak to nieje černenie alebo tmel ako píše MartTas?

[mazoslav]

Docent, to bola aktualizácia na predmet, ktorý som mohol momentálne zdokumentovat do diskusie, okrem toho z pohladu mojich otázok je principelne jedno o aký podklad sa jedná. (až na čierny tmel). A neviem o nejakom rýchlokurze o ktorom píšeš, a na základnú terminolgiu zdobenia som sa tiež nepýtal .  Preto zopakujem otázky ktoré som mal do diskusie z dovodov zvedavosti prístupov iných ( predpokladám že tradičnejších reštaurátorov ako som ja ) :

č.1. technologia zlátenia vzhladom na černenie, konkrétne chornologický postup: logicky asi černenie, následně tvorba mriežky a zahladzovanie-zatepávanie zlata, posledný bod by ma velmi zaújmal ako a čím z remeselnej stránky postupu? ( tu mi najviac nieje jasné kedy sa černí a čím )

č.2 možnosti čistenia, čím a jak vzhladom na typ uchytenia zlata do podkladu ( celkom ma prekvapuje velká pevnost akou zlato drží )

č.3 možnosti opráv defektov zlata, je tu možnost povedzme achátovým hladítkom odchlípnuté zlato znova prichytit, prípadne dopniť?

č.4 problematika podkorodovania zlatej vrstvy, čo s tým a aké sú vaše praktické skúsenosti a výsledky s týmto problémom? ( tu sa naskýta otázka, praktickosti tanátovania u železného podkladu a jeho schopnosti stabilizovat korozne produkty pod pozlátením )

 

[mazoslav]

ďakujem za odpoveď, možete mi viac povedat o tom tmely?

[mazoslav]

Článok kde by sa malo dat dočítat ako funguje tanátovanie a ako teda čo najefejtívnejšie využívat jeho vlastnosti.

 

[mazoslav]

Zdravím, tak sa predsalen niekto ozval :) Akutálizácia na černěný železný plech, povodom orient, černěná šavla zdobená zlatom plátovaním na rytú mriežku, foto z upínacej časti jej pochvy. Otázka do diskusie č.1. technologia zlátenia vzhladom na černenie, konkrétne chornologický postup: logicky asi černenie, následně tvorba mriežky a zahladzovanie-zatepávanie zlata, posledný bod by ma velmi zaújmal ako a čím z remeselnej stránky postupu? Otázka č.2 možnosti čistenia, čím a jak vzhladom na typ uchytenia zlata do podkladu ( celkom ma prekvapuje velká pevnost akou zlato drží ) č.3 možnosti opráv defektov zlata, je tu možnost povedzem achátovým hladítkom odchlípnuté zlato znova prichytit, prípadne dopniť? Otázka č.4 problematika podkorodovania zlatej vrstvy, čo s tým a aké sú vaše praktické skúsenosti a výsledky s týmto problémom? :)

 

[mazoslav]

ďakujem Harp za snahu :) ale konzultácia konkrétnych problémov nieje to samé ako odkaz na věobecné postupy. Myslel som že sa ozve nejaký profík s vlastnými skúsenostami najlepšie s acrheologickými kovmi. A všetko dobré v novom roku :)

[mazoslav]

No ten Bochemit bude najpravdepdobnejší, tepelný šok by mohol zabrat tiež, ak by sa prebudil skor je ponom :) Ale u dreva by som sa tých šokov hodne bál, tobož ak bol intarzovaný, polyturovaný a pod…