Forum Replies Created

Page 11 of 16
  • mazoslav

    Member
    14. decembra 2010 at 8:33 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Samozrejme že to bol kompliment bez kuska ironie, tvoje nazory su mi blizke a nemilosrdne sa v nich odraza realita. ( celkom mi je nepríjemné tikať človeku s takými skúsenostami, dúfam že to nevadí :)
    Kurz som bral ako prvu lastovicku, samozrejme ze sme mali silné výhrady k plánu, celá problematika konzervovania kovov sa odohrala za jeden den, co je samozrejme biedne malo. Kazdopadne kurz bude este pokracovat na jar, hádam :) “Konzervátorom za 5 dní” to je trocha zavádzajúce pretože kurz bol zameraný na konzervátorov s dlhoročnou praxou, žiadny nováčikovia. Mal som možnosť porovnať úroven našich konzervátorv z celého slovenska a čakal som horšie :) Aj ked vačšina čerpá ešte z rokov 70-tych stále prístupom a materiálovými znalostami sú natom omnoho lepšie ako mladší kolegovia.
    Rozdelovanie materiálov nieje iba náš výmysel. Osobne verím že má zmysel, uplatnuje sa skorko všade. V ČR sa napr. reštaurátorská licencia udelujue len na jeden materiál. Ja som bol jedným z prvých pokusov vzdelat univerzálneho konzervátora-reštaurátora chemika ale realita je taká ,že odborníkom može byt človek len v jednej oblasti. Aj samotný konzervátory sa viac či menej špecializujú, nepoznám nikoho kto by konzervoval-reštauroval všetko.
    S výukov konzervovania paiera súhlasím, určite vačšina metód týkajúceho sa tohoto materiálu je vo finančných možnostiach aj regionálnych múzeí. Okrem toho, ak máme u nás skutočných odborníkov na konzervovanie tak to je určite papier a fotogrsfia s garanciou doc. Bukovského z NK.
    O čisto reštaurátorských zásahov, ako to bolo zrejme pojaté týmom z NM je neštastné a vyplýva z neznalosti tejto problematiky týmom pani Gabčovej. Možno by nebol na škodu keby sa v budúcnosti kurz organizoval s konzultáciou a garanciou konzervátorov-reštaurátorov a nie muzeológov.

  • mazoslav

    Member
    9. decembra 2010 at 8:57 in reply to: Trenčiansky hrad (hrad Trenčín)

    To by ma zaújmalo kto zabespečuje bezpečnosť návštevníkov cez zimu, to rozdávajú prilby? :) Alebo majú škriatkov čo im zhadzujú sneh a cencúle zo striech? Alebo niekoho musí prizabiť lad aby si niekto uvedomil?

  • mazoslav

    Member
    8. decembra 2010 at 14:37 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Sasha skladám poklonu pred tvojím rozhladom. Tiež si myslím, že aj upratovačky by mali byť poučené a informované. Dobrý príklad by mohol byť používanie Sava v depozitároch atď. Určite aj ostatní pracovníci muzea, čo možno ani netušia, ako sú pre chod doležitý.
    Čo sa týka vzdelávania konzervátorov, mal som možnosť byť pri tohtoročnom kurze konzervovania (osobne som bol iba pri časti kurzu ) čiže dobrá správa je, že niečo sa predsa len robí. Ohlas je asi dobrý, tak dúfam že sa tento smer ujme a za pár rokov budeme mať kvalitný revalifikačný kurz na Slovensku :)
    http://old.snm.sk/?lang=svk&org=1&section=aktu&id=239
    Trocha horší pohlad na vec je, že vačšina odborníkov prednášajúcich pri kurze boli češi. Ako slováka ma mrzí, že sa ešte stále pri ochrane nášej kultúry musíme spoliehať na čechov a nemcov. ( proti spolupráci by som samozrejem nič nemal, ale očividne ťaháme za kratší koniec )
    Signalizuje to kultúrnosť našeho mladého a asi až moc pyšného národa.

  • mazoslav

    Member
    30. novembra 2010 at 11:42 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Znesu nase odbory porovnanie so studiom muzeologie v zahranici, napriklad tu najblizsie s Masarykovou univerzitou v Brne?

    Na toto by som vedel zareagovať ja :) Študenti muzeologie na MU v Brně nevykazujú nejaké vadšie nadčenie, takže ta realita možno nebude až tak vzdialená od napr. Nitry. V číslach z 9 študentov jeden javí skutočný záujem. Externí študenti sú natom lepšie, z 18 cca 5 :) Príde mi štúdium nemotivujúce. Možno je dobré spomenúť fakt že, dostať sa a vyštudovať muzeologiu je podstatne jednoduchšie ako iné spomínané odbory, čo napovedá o kvalite absolventov. Otázka je ako nalákať šikovných lúdí na neatraktívny odbor ( chabo platený ) ? A tým zlepšiť povedomie o profesionálnych muzejníkoch a snáď aj priblížiť do finančného záujmu spoločnosti.

  • mazoslav

    Member
    29. novembra 2010 at 15:31 in reply to: cementové fľaky na kameni

    Pieskovanie nič nerieši flak bude pekne hlboko…

  • mazoslav

    Member
    26. novembra 2010 at 10:19 in reply to: Nehaňte ľud môj – video

    Keď zaspieval prasačinu, ľudia hneď počúvali

    …použila sa soľ, aby nato muchy nesadali, dva týždne sa vydržal smrad a ono sa to spracovalo samo :D ( činenie mechu gájd )

  • mazoslav

    Member
    16. novembra 2010 at 16:21 in reply to: Kalendár z roku 1935.

    ……..ďakujem za doplnenie, len mám otázočku k ryžovému škrobu. Nedáva sa tam nejaký kvartérny amín alebo niečo podobné na biostabilizáciu? Ved taký sacharid je hotová pochútťka pre plesne, a baktérie….

  • mazoslav

    Member
    15. novembra 2010 at 8:09 in reply to: Kalendár z roku 1935.

    Postup konzervácie na kuchynskej linke:

    – kúpit jednu perlivú minerálnu vodu magnesia (mozno aj dve), vhodné lepidlo na podlepenie, z domácich možností asi najlepší je herkules, nekyslý papier, najlepšie japonský. Ak sa nezoženie jap. na podlepovanie, stačí pevnejší výkresový papier ako nosič,sietka proti muchám do okna.
    – Ako prvý krok treba urobit test na vodoodolnosť farieb, namočí sa tamponik do vody a na farbenom mieste sa priloží, pritlačí a na tampóniku sa pozoruje či sa zafarbil alebo nie.
    – ak kalendár nepúšta farbu vodou, možme pristúpiť k odkysleniu. Medzi dve plovice okennej sietky umiestnime list kalendára a máčame v minerálke magnezia, najlepšie v hlbšej tácke tak 5- 10 min.
    – po deacifikácii je treba listy sušiť pod záťažou aby sa nezvlnili, dobré je ich sušiť vo vrstve filtr. papiera alebo savej tkaniny. (pozor na kontamináciu farieb a iných nechcených prvkov do papiera, aby sme si ho zasa nezakyslili)
    – po vysušení treba list po liste nalepiť na podložku pre spevnenie a zabránenie dalšieho mech. poškodenia, pri lepení treba byť šikovný. Ak sa lepenie nepodarí, výhodou herkula je jeho vodorozpustnosť. ( herkules nieje zrovna to navodnejšie, može svojím rozkladom sposobit opatovnu kyslost papiera a svetlostale asi tiež moc nebude, no lepšie komerčné lepidlo ma v tejto chvíli nenapadne, možno poradia iný kolegovia domácu výrobu vlastného lepdla :)
    -retuš atď. podla vlastnej chute a možností…nieje to nutnosť

    Vela zdaru :)

  • mazoslav

    Member
    12. novembra 2010 at 12:49 in reply to: Reštaurovanie starej biblie

    mazoslav..neviem ci len ja tomu nerozumiem, ale pises ze mi chces oponovat a pritom pises to iste…vsak obaja piseme o dosledku…to len na margo :)

    nechcem sa chytať za slovíčka, ale pre objasnenie:
    Tanter:To ze je ten papier kysly niet pochyb (tie skvrny-foxing su jej dosledkom)
    Mazoslav: Dosledkom foxingu je znížené pH papiera. Ja len že je to opačne a sám som nato prišiel nedávno tak machrujem :D Ale samozrejme že je to detail…

  • mazoslav

    Member
    9. novembra 2010 at 11:39 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Pekný deň muzejníci, zo začiatku by som rád poznamenal že niesom kurátor ani muzeolog aj ked jednu muzeologickú štátnicu za sebou mám :)
    Naše múzeum ( Technické muzeum v Brně ) disponuje z mojho pohladu dostatočnými finančními prostriedkami na zbierkotvornú činnost ročne rádovo v mil. Do postupu vytvárania zbierkovéhé plánu nevidím, ale mozem sa popýtat kolegov. Do čoho by som si rád rypol je práve rozdelenie financovania v muzeách, mám dojem že v poslednej dobe hlavne na Slovensku sa zabúda na ochrannú úlohu múzea. Teda podľa mňa, by každé múzeum malo zvážiť vydávanie finnancí na nové zbierkové predmety, kým sa nedokáže postarať o tie ktoré už v zbierkovom fonde sú.
    Moje skúsenosti s konzervovaním a reštaurovaním ako aj s úložnými podmienkami zbierok sú desivé. Preto sa pýtam či je zodpovedné investovať do rozširovania zbierok namiesto investovania do depozitárov a obnovy už jestvujúcivh zbierok?

  • mazoslav

    Member
    9. novembra 2010 at 7:56 in reply to: Fokoš

    Dalo by sa sem ešte zavesit zopár fotiek tej keramiky na testovanie rúd prosím pekne :) ( velmo ma to zaujalo )

  • mazoslav

    Member
    2. novembra 2010 at 8:14 in reply to: Reštaurovanie starej biblie

    (tie skvrny-foxing su jej dosledkom).

    Dovolím si oponovať, Foxing nie je účinkom kyslosti papiera ale jeho dosledok. A konkrétne v tomto prípade ide pravdepodobne o kontamináciu kovmi z kovanej vazby.
    Vedecké výzkumy hovoria tieto teorie:

    Biologická, aj ked sa priamo z foxingových škvrn nikdy nepodarilo vypestovať kultúru mikroorganizmov degradácia je pripisovaná činnosti pravdepodobne Chaetomium spinosum alebo Aspergilus terreus. Pozorovanie pod REM ukazujú štruktúry vznikajúce práve mikrobiálnou eróziov celulózy v papiery.

    Teória železa, Foxing je zapríčinený katalityckou oxidáciou celulózy, kde Fe posobí ako katalizátor, alebo pri dostatočnom množstve aj ako farbiaca látka Fe(OH)2 žltá, Fe2O3 žltohnedá, Fe3O4 tmavohnedá.

    Najnovšie výzkumy na základe spektrálnych (UV-Vis, IČ) analýz zistili príčinu farebnej zmeny ako tkzv. Maillardovu reakciu, čo je spojenie oligosacharidu vznikajúceho hydrolýzou celulózy s aminokyselinami, ktoré možu mať mikrobioálny povod. IČ dokázalo v škvrnách tieto skupiny:
    =C, C=O, C=N, C=C. Krásne je že vlastne na každej je trocha pravdy :))

    Zdroj: Bronislava Bacílková, Státní ústřední archiv v Praze…dalej citácie v Biologické poškození památek 2001, seminář STOP

  • mazoslav

    Member
    21. októbra 2010 at 14:53 in reply to: Fokoš

    Zdravím, čo sa týka konzervácie trocha neštastným postupom bolo také dlhé posobenie kys. octovej na predmet zo železa s tuším medenným tauzovaním. Vo vodivom prostredí (elektrolyt) začne fungovať elktročlánok, ktorý niekolkonásobne urýchli koróznu rýchlosť.Pravdepodobne na medennej tauzzi bola vytvorená ochranná vrstva patiny, ktorá zabraňovala vodivému spojeniu Fe-Cu, použitím kys. octovej došlo k rozpusteniu tejto ochrannej patiny. Co moze mat za následok podkorodovávanie zvyšnej Cu z povrchu. Navyše je velmi doležité vymytie kys. octovej z predmetu pretoze posobí vo zvyškoch korózne centrá.
    Kvalitne vymytie je iba v demineralizuovanej alebo dest. vode po dobu niekolkých dní pri vymienaní kúpela.
    Na touzovaný predmet by sa nemal použit tanát, okrem toho stabilizačné tanátové vrstvy sú určené na predmety s vrstvou Fe koróznych produktov, u tohto predmetu sa odstránili. Doporučil by som vytvoriť štandartný polymérny film z Paraloidu B72 v acetóne alebo v xyléne. Je to metametylakrylátová živica. Ošetrený povrch sa ošetruje včelým voskom v bezníne ako doplňujúca hydrofobizačná úprava a na zmatnenie povrchu.
    Tauzovanie by sa malo dopĺnanť s ohladom na reverzibilitu zásahu, čiže nedopĺnať klasicky kováčsky ale lepiť prúžkami Cu spomínaným Paraloidom B72. Dá sa objednať na nete povedzme tu:http://www.ceiba.cz/new/produkt.php?id=459

  • mazoslav

    Member
    18. októbra 2010 at 17:35 in reply to: Fokoš

    HCl ani klasické odhrdzovače niesu vhodné na predmety, ktoré majú mať v najlepšom prípade neobmedzenú trvanlivosť. Spomínané prostriedky sú navrhnuté na úžitkové predmety s relativne krátkou životnosťou. Hrozí kontaminácia predmetu stimulantmi korózie, ktoré dokážu deštruovať predmety aj za nízkej RV pod ochrannými vrstvami tanátu alebo laku.

  • mazoslav

    Member
    12. októbra 2010 at 10:42 in reply to: Kniha z 18. str.

    Treba sa pochválit fotkou :) Papier z tohoto obdobia by problem s kyslostou nemal mat. ( zalezi aj na atramente) Vazba je asi napadnuta skor kozojedom ako cervotočom, otázka ci je este aktivny skor asi uz nie.
    Mosadz v kombinácii s kožou je dost neštastná kombinácia. Vazba by sa mala natukovat, problém bude s reverziou toho opisaneho vyschnutia. Usen by sa mala nakondiciovat. Každopadne treba zabranit kontaminacii soli medi do papierov knihy, izolaciou pomocou nekyslích papierov.
    Najvačšie nebezpecie vidim prave v katalitickom ucinku soli kovov na rozklad papiera, velmi zle sa takato kontaminacia odstranuje.
    Veliky problem je aj s ulozením takehoto predmetu, pretoze kovy potrebuju ine podmienky ako papier a usen. Pri komb. týchto mat. sa doporučuje 18-20°C a RV 55%.

Page 11 of 16