[mazoslav]

Ahoj, vazbu je nutne očistit a natukovať,ja mám skúsenosti iba s tukovacou zmesou VUK, ta sa však tak lahko zohnať neda. KOnzervatory použivaju aj komerčne pripravky na ošetrenie kože, čistenie je ideal suchou cestou, ak sa neda, tak roztok etanolu s trochou saponátu. Tukovanie by malo prebiehať na suchú vazbu. Škvrny na papiery mozu byt rozneho povodu, jeden z nich tkzv. foxing je este stale zdrojom diskusii a vyzkumu.
Dobré by bolo zmerať kyslosť papiera dotykovou pH elektrodou, vačšina starších kníh z ručne robeného papiera nemá problém s kyslostou, ale to záleží aj na doterajšom uložení a pod. Častým problémom býva atrament obsahujúci kys. gallovú, sposobuje krehnutie v miestach písma až jeho vypadnutie z listu papiera. Bohužial najviac predmetov sa poškodí pri nesprávnom konzervovaní alebo manipulácii, treba správne zhodnotit svoje schopnosti a možnosti, niekedy je najlepšou volbou predmet nechat tak :)

[mazoslav]

Zdravím, také niečo bude prakticky a technologicky velmi náročné. Možno by stálo zato si dobre premyslieť či má vobec cenu sa doto púštať. Samozrejme bez bližších informácii sa moc vecí doporučiť nedá. Vačšinou ide o dopĺnanie a pájenie kovu, alebo lepenie dvojzložkovými lepidlami s rozptýleným požadovaným kovom. Oboje chce značné skúsenosti, ja sám by som si asi netrúfol.

[mazoslav]

Jediný prístupný sposob co ma napada je odobrat vzorku zlatej vrstvy a podrobit ju testu rozpustnosti kyselinou dusičnou. Najlepšie je na malu vzorku pod mikroskopom kvapnut HNO3, zlato sa nerozpusti, všetko ostatne by malo tvorit bublinky červeného NO, v pripade medi, mosadze a bronzu este sfarbí prikvapnutú kyselinu na zeleno. Vrstva pravdepodobne moze obsahovat film laku, ktorý zhoršuje prístup kyseliny na kov. V tomto prípade skúška vyžaduje viac času a trpezlivosti :)

[mazoslav]

mate niekto skusenost s tekutym zlatom ? opravujem ram ktory je dreveny a profily a ornamenty su sadrove, stym ze natom je zjavne polyment (cerveny)ale zlato vyzera skor ako keby to bolo iba natrete a nie kladne platkove zlato , preto sa neviem rozhodnut ci to riesit iba tym tekutym alebo kupit normalne platkove a pohrat sa stym

dakujem za odpoved

Ahoj ak je tam poliment, dal by som krk nato ze je to platkove zlato. Ten naterový efekt mohlo sposobit natrenie nejakej vrstvy este na vrstvu zlata.
Tekute zlato nepoznam, neni to nejaka suspenzia s mosadzou? Kazdopadne to asi nebude mat rovnaky odtien ako plat. zlato.

[mazoslav]

dik za radu,no mam uz nejaku tu skusenost zo starym kredencom iba som nevedel ako to bude reagovat na kov aj “skafander”a dobry stetec ktory neroztavim prave som dokoncil jednu stolicku dva krat som ju umyl vysledok super…..aku povrcch upravu by si zvolil? kostra kovova to uz vies vyplne sedak,operadlo preglejka z ktorej som zbrusil jednu vrstu napustil fermežou a natrel lodnym lakom

Hlavne bacha na hliník, ta reakcia je dost prudka a vyvija dost tepla, železu nespravi nic.

[mazoslav]

Zdravim, jednoduche navody na doplnanie pieskovca obsahuje tato volne stiahnutelna diplomova praca. http://is.muni.cz/th/175309/prif_m/

[mazoslav]

Z mojho pohladu je P.K. (preventívna konzervácia) ak už máme uhorkový príklad, skor dodržanie výrobcom doporučených hodnot prostredia aby tie uhorky vydržali aspon dva roky (ked ich dám na slnko, sotva by sa výrobca dokázal zarucit za ich trvanlivost….

Konzervacny zasah sa netyka podmienok, v ktorych je predmet ulozeny, i ked jednou z uloh konzervatora v muzeu je tieto podmienky sledovat.

Pri P.K. ide o minimalizovanie potreby konzervačného zásahu, rozhodne nesuhlasim, že nesuvisi s podmienkami

Vymedzenie polutantov, teda znecistujucich latok mozno specialne vymedzit pre muzejne potreby, to ale neznamena, ze medzi ne nepatri ionizujúce žiarenie a ze sa moze v muzeu vyskytovat iba vynimocne (1). Otazkou ostava co by si v muzeu chcel merat pasivnym dozimetrom (pozri prvy post)?

Polutant chápem ako chemickú látku, ktorá je schopná regovať s predmetmi, čiže žiarenie ako také tam nespadá. Monitorovanie konkrétne radónu spadá skor pod hygienu. (Rn je alfa žiarič na predmety ma zanedbatelný vpliv a klasické dozimetre nan aj tak nereaguju) Dozimetre sa využívajú aj na jednoduchú detekciu už menovaných polutantov. Pri prvom kontakte s touto informáciou som si ich tiež dával do súvisu s radioaktivitou. Pre lepšiu predstavu:http://www.gastec.co.jp/english/products/frame.php?place=seihin/dtube/short/index.htm

[mazoslav]

mazoslav, mam niekolko otazok k tvojmu uvodnemu postu. Mozno potom niekto k tomu napise.
Teda –
1. co si predstavujes pod obratom “preventívna konzervácia”,

2. co si predstavujes pod obratom “meranie polutantov v múzeách”,

3. aky vztah ma “preventívna konzervácia” k “meranie polutantov v múzeách”,

4. ktore polutanty mas konkretne na mysli,

5. ide ti specialne o pasivne meranie ionizujuceho ziarenia?

Nehnevaj sa na mna, ale tvoj post mi pripomina caste dopyty na Obnove, na ktore ani pri najlepsej voli nevie nikto reagovat. Okrem toho mam neustale dojem, ze prichadzas zo suhviezdia Abhigya Yamina.
Tu sme na Slovensku, kde jedine co sa meria a zaznamenava je relativna vlhkost a teplota. Zdoraznujem, ze zaznamenava a tym to hasne.

1.Preventívna konzervácia je opak tej klasickej sanačnej, kedy je snaha o nastavenie podmienok, ktoré majú minimálne účinky na muzejné predmety. Mala by sa uprenostnovať pred klasickým konzervačným zásahom. Je to veľmi široká téma od chémie až po legislatívu, nerád by som sklzol do diskusie, čo všetko do nej patrí.

2.Meranie polutantov v múzeách zanmená ich stanovenie pomocou roznych detekčných zariadení či prístrojov vačšinou v mikrogramoch na meter kubický alebo v ppb-ppm.

3.Zaistenie vhodných podmienok pri uložení sa dá docieliť len pomocou merania koncentrácie polutantov.

4. Sú to najma : oxidy dusíka, oxidy síry, ozón, sulfán, kyselina octová, formaldehyd, amoniak, prach, atd.

5.nie, ionizujúce žiarenie sa nepovažuje za polutant. (jeho účinky by sa už mohli) V muzeách sa vyskytuje velmi zriedka, mineralogické zbierky (napr. smolinec)

Monitorovanie vlhkosti a teploty spadá tiež pod preventívnu konzerváciu. Mohly by ste prosím napísať ako ho uskutočnujete?
Nevidim dovod preco by na takúto klasickú múzejnú tému nemal kto čo povedať (fórum naštevuje veľa profesionálnych múzejných pracovníkov), navyše aj žiadna odozva má informačný potenciál :)
…pekný deň…

[mazoslav]

Ahoj, dosť doležité je zmieniť sa, o aký kov ide. Predpokladam že striebro podľa fotky, to sa nazeleno napatinovať nedá. Veĺa mincí je len postriebrených a zelená patina sa tvorí z podkladovej medennej vrstvy. Može ist aj o prímes medi v striebre, v tom prípade prechádza do koróznych splodín prednostne med preto zelená patina. Podĺa mince sa dá dohladat zloženie, čo by sa malo spraviť pred každým zákrokom. Inak by sa už očistené mince patinovať nemali je to zbytočný zásah. Ušlachtilá patina sa tvorí tažko, chce to kopec skúseností a overené postupy a rcepty.

[mazoslav]

Ďakujem za odkazy, no bohužial nieje tam co hladám. Vlastne ide o pokračovanie seminára o preventívnej konzervácie MCK v Brne spomínaného v jednom z odkazov. Hľadám pracovníkov múzeí čo použili nejaké detekčné prostriedky na meranie hlavne polutantov, iné prístroje povedzme UV metre, vlhkometre, a pod. Chceli by sme vytvorit zoznam s firmami s produktami na monitorovanie polutantov, od obnovákov by som rád čerpal ich osobné skúsenosti s touto problematikov, prípadne by nás zaújmalo čo sa používa na monitoring na Slovensku. ( ak vobec :) p=27041

[mazoslav]

Jaká šikovná metóda, doteraz som ju nepoznal, informácia sa určite hodí. ďakujem :)

[mazoslav]

Trocha iná konzervácia ako sa tu rozoberá, ale tuším že vydržia aj niekoľko rokov. Chlad asi nebude tak doležitý :)

[mazoslav]

Dobrý deň, pokúšal som sa trocha natienit co by sa dalo použiť na domáce čistenie a konzerváciu v predhcádzajúcich príspevkoch. Dúfam že Vám to k niečomu bude a že aspoň Vám to nepríde komické…

[mazoslav]

Zvažovala sa vôbec možnosť ponechať, zakonzervovať a prezentovať hrobku na mieste nálezu?

Konzervovať na mieste by znamenalo ju zasa zasypať…Chystám sa na podobný trám len stredoveký a verte že konzervácia in situ archeologického mokrého dreva je nerálna.
Škode že hrobka bola vykradnutá, inak by sme mali ozajstnú vsetovú senzáciu. A škoda že o naše kultúrne dedictvo sa nedokážeme postarať sami.

[mazoslav]

Ten transport byva najcastejsie kamenom urazu pri dalsom poskodeni.. chapem ze peniaze na in-situ konzervovanie asi nie su, ale preco to Nemecko? akosi som to nezachytila.. je tu aj vysvetlenie?

Nemecko preto, lebo majú dostatočne veľké lyofilizačné komory.
A čo sa týka ostatných predmetov, pochyujem že je u nás pracovisko s dostatočným vybavením na kvalitnú konzerváciu. Ani s odborníkmi to nieje žiadna sláva…