mazoslav
Forum Replies Created
-
Ako preukážem, že som našiel kameň pred vstúpením zákona do platnosti?
Veĺkosť kryštálu…meria sa odkial, od základne z ktorej vyrastá, alebo s celým podkladom….? A čo kryštálové aglomeráty…je to jeden, či merať každý zvlášť?
Keby som právnik asi by som plakal pre také zákony… -
3kg TNT neni sranda, načo sa to používalo?
Organika s dusíkovími skupinami v alkalickej oblasti posobi inhibične na koróziu železa, mosadzi a medi. Je to vidiet na obaloch munície?
Zaújmavé obrázky…díky -
Mám starý dom jeho krov je s r.1827 a práve po jeho odkrytí minulý rok sa tam ozvali červotoče. Chcela by som vedieť ako sa ich zbaviť, aby som nepoškodila drevo, pretože by som nerada ho zakryla.
Záleží na veľa faktoroch, určite by som vyhladal odborníka. Ten by to musel určite vidiet. Sama s tým moc nespravíte. Záleží či je dom registrovaná pamiatka, aj keď pri takom veku by asi mala byť. Čiže treba doržať aj platnú legislatívu. Určite by ste mala konať čo najrýchlejšie.
Veľa úspechov pri záchrane želám. -
Tiež som si priniesla domov kmeň stromu aj s kôrou. Mám ho v v miestnosti, v ktorej bude aj umiestnené mesiac, zatiaľ bez úprav. Mám zlú skúsenosť s uskladnením akýchkoľvek produktov z dreva v inej miestnosti, než v ktorej bude po úprave umiestnené. Vyrábam si v byte mini džungľu a tento kmeň chcem použiť ako dekoráciu a zároveň naň upevniť kvet,( v kvetináči, nie broméliu, ktorá sa upevňuje priamo na kôru). A hoci mám doma drevársku dielňu, ako upraviť kmeň s kôrou neviem. Mám hľadať niečo proti škodcom (momentálne žiadnych nemá), alebo len niečo na ochranu proti vlhkosti, keďže sa kvety postrekujú? Zároveň by som bola rada, keby sa kôra dala farebne mierne zvýrazniť, aby sa hodila ku starému koreňu, ktorý tam už mám.
Ahoj, no tým že ten peň neobsahuje hmyz si istá byť nemožeš. A nechcem strašiť ale možeš si do domu zavliecť od mravcov po červotočov. Keď už budú aj v kuchyni v stoličke bude neskoro :) Určite to aspoň naimpregnuj, typov čím je tu dosť. Na to zvýraznenie ma napadá nalakovať to, len či ti to potom nebude pripadať umelé. Každopádne by to fixovalo koru a neopadávala by. Super by bolo to vo vani napustit nejakým polymerom, na archeologické dreva sa používal 3-10% PEG (polyetylénglykol) v liehu, alebo 3% Praloidom B-72 s trochou vosku v toluéne. Drevo ale musí byť suché. (M.K. Nikitin, E. P. Meľnikova, Brno 2003 )
-
Díky za informaci. Nedá se z té konference sehnat sborník?
Věřím že to může fungovat. Jen považuju za riskantní každé ohřívání dřeva a u větších průměrů zvlášť.
Četl jsem již řadu doporučení na zákrok pomocí mikrovlné trouby. Nemám ale ozkoušeno, nemám totiž mikrovlnou troubu :oops:Použitie mikrovlnky tu na obnove je niekde celkom podrobne popísané aj s úpravou komerčného prístroja, čo je tiež zaújmavá varianta. Možno by pomohol administrátor pre sekciu Ko-re.
Zborník na webe nebude, doporučujem kontaktovať Ing. Ohlídalovú (Martina.Ohlidalova@vscht.cz) organizovala príspevky určite by vedela poradiť ako sa dostať k sborníku.
Abstrakty sú tu:
http://www.szmo.cz/akce/konferenc/MPK_2009/EN/Abstracts.pdf -
Zaujmáve, to že sa dá ožarovať pri Brne som nevedel. Díky za informáciu, určite sa v budúcnosti hodí.
Porovnávať účinnosť gama žiarenia a jednoduchého tepla samozrejme nemá zmysel, len tá prístupnosť a zabezpečenie.
Tá hodina, dve by podľa mňa mali stačiť na temperáciu celého objemu pňa ( samozrejme záleží na parametroch predmetu ), nad 70 stupňov dochádza k denaturácii bielkovín a už moc nezáleží ako dlho táto teplota posobí ak je už dosiahntá.
Niesom odborníkom na drevokazný hmyz, možno existujú vývynové štádia ktoré by mohli vydržať vďaka zakukleniu a je potrebné udržať vyžšiu teplotu dlhší čas.
Na túto technológiu sa zamierava napríklad Dipl. Ing. Bernhard Schachenhofer, Thermo Lignum Austria – Haboeck & Weinzierl Holz- und Bautenschutz KEG, z Viedne. A výsledky ktoré prezentoval na konferencii Muzea, památky a konzervace 2009 boli presvedčivé. -
…škoda že si už nepametám odkaz na štúdiu, ktorá skúmala pozostatky malého 8 ročného dievčatka myslím z Francúzka o ktorej sa domnievajú že je kríženec na základe typických neadrtálskych čŕt v kostre homo sapiens.
Vyplinulo z nej, že sa neandrtálci sa síce mohli krížiť s homo sapiens sapiens, ale už ďalej nemohli mať potomkov.( Ešte to skúsim pohľadať. )
Na druhú stranu na prenáškach nám hovorili ako zújamvosť, že červené vlasy sú genetické pozostatky práve od neandrtálcov. -
1. V žádném případě ne do sušárny!
Ty jsou programovány na podstatně tenčí řezaný materiál a ten tvůj
špalek se tam roztrhá.Vačšina sušiarní sa dá predsa programovať na mieru, a sušia sa aj trámy velkého objemu…záleží na nastavení režimu…
Okrem toho “špalek” sa tam nemusí nechávať do úplneho vysušenia, postačilo by hodka dve na zahubenie hmyzu.
Náklady na ožarovanie niesú drahé? V porovnaní s ostatnými variantami teda určite sú. Už len doprava na špecializované pracovisko…
Zaújmalo by ma koľko stojí hodina ožarovania v Řeži, je to niekde na webe?
Díky a želám pekný deň. -
Ahoj, obraciam sa na vas s prosbou o radu. Pred casom som si zadovazil kus kmena stromu s korou a rozhodol ho pouzivat ako stolik. Kmen bol ulozeny predtym v garazi asi rok a cistocne boli uz na kore rozne huby atd. Tieto som mechanicky odstranil, cely kus dreva natrel pripravkom Bochemit Hobby (mal by to bit fungicid a insekticid). Zial, aj po tomto opatreni sa po mojom stoliku potuluju criedy drobnych zivocichov (asi 1mm, hmyz alebo roztoce?). Zda sa ze vyliezaju na povrch z prasklin v dreve a kore. neviem ich blyzsie opisat, ale su fakt drobne. Nebol by som rad keby sa mi nastahovali aj do parkiet pripadne nabytku a zvazujem stolik vyhodit. Viete mi niekto poradit ako zatocit s tymi drobcami bez straty stolika? -martin
Ak je ten peň mohutný, myslím že žiadna impregnácia nedokáže zahubiť larvy hlbšie v dreve. Natieraním sa účinná látka dostane len niekolko cm do objemu dreva. Moderné metódy využívajú na hubenie hmyzu v celom objeme teplo a inertnú atmosféru bez kyslíka( najčastejšie sa používa dusík ). Teda zobral by som peň na najbližšiu pílu a dal by som ho tam do sušiarne. Čo by zahubilo hmyz, huby, plesne a ešte by bol peň suchý :) Inak by som asi neriskoval rozšírenie hmyzu po dome…aj keď po roku už bude garáž plná lariev…
-
Po precitani prispevku Mazoslava crepy opat poputovali do vody :). Mam hereticku myslienku, ze najdokonalejsi vyplach by som zabezpecila tak, ze ich dam do mojho vonkajsieho akvarioveho filtra namiesto jednej podlozky keremickej vlozky :).
Zaújmavý nápad, už len miešanie pri lúhovaní dosť pomáha. Držím palce :)
-
To ma nenapadlo že som od malička kriminálnik :)
Je zújmavé že človek čo si nájde a nechá skamenelinu je mimo zákon a spoločnosť čo každý týžden zničí tisíce takýchto pokladov ťažbou je legálna a ešte k tomu neplatí žiadne polatky za zničenie nár. dedictva.
Náhodou sa zachránil u nás v lome kus kameňa s najvačším trilobitom v strednej Európe, koľko takých, a iných svetových unikátov je denne rozdrvených a pražených na cement?!!
Naša byrokracia ma asi nikdy neprestane prekvapovať a očividne platí hlavne pre obyčanjých ludí.
Tak ma napadá otázka: Ak si zakúpim vápenec do základov domu a pri rozbíjaní sa ukáže že obsahuje unikátnu skamenelinu, je moja?
Viem že arch. nález v pode, by mi nepatril ani na mojom pozemku. Ale ako je s niečím čo je celou hmotou preukázatelne osobným majetkom? -
HCl by sa nemala používať vobec ! To že to bublinkovalo znamená dokaz uhličitanov, teda tá lepsšia varianta vodného kameňa :)
Ja som si myslel že tak na juhu už moc vápenaté podložie nebude a predsa.
Málá rada, črep by sa nemal ponárať ale len zabalovať do gázy.
To že už nesmrdí alebo nieje kyslý vobec neznamená že tam ocot už nieje.
Keramika je vlastne molekulové sito, má dutiny od makro po mikro.
Ponorením sa ocot dostane všade a robí škodu, ktorá sa prejavý až za nejaký čas. Ten hlienovitý film bol octan vápenatý a teraz bude v celom objeme črepu a bude sa pomaličky rozkladať a za nejaký čas by mohla byť zasa cítiť kys. octová. Ak si v Ba vzduch je plný NOx, ten lahko nadifunduje do pórov a vytlačí z octanu kyselinu. Ďalší negatívny prejav može byť tvorba výkvetu na povrchu, ako sa octan mení povedzme na dusičnan jeho migračná schoponsť je vačšia a pri dostatočnej vlhkosti pri uložení začne putovať na povrch a tvoriť povlaky.
No toto sú dlhodobé prognózy, ktoré sa prejavia v závislosti na kvalite vymývania… Tak za pár rokov daj vediet ako to dopadlo :) -
Dobry den. Na vasom forku som nasla diskusiu o cisteni “mokrych” crepov, no mna by zaujimalo, ako mam postupovat pri cisteni klasickych hlinenych crepov najdenych pri zbere na poliach. Kym som zila v Lipt. Mikulasi, tak tam stacilo oplachnut vodou, pripadne docistit jemnou zubnou kefkou. No prestahovala som sa do Bratislavy a chodim na okolite polia a crepy maju na sebe silnu skrupinu nejakeho akoby “vodneho” kamena, ktory sa neda odstranit len zacistovanim kefkami. Taka siva aj 3mm silna krusta pevne obalujuca cely crep. So zacistovanim skalpelmi a inymi nastrojmi nemam skusenosti- lepsie povedane- nemam odvahu do toho co len rypnut, aby som to neposkriabala a neznehodnotila.
Takú silnú krustu asi dole bez poškodenia nedáš, jedine zubovrtačkou, alebo ultrazvukovým skalpelom. Možno pieskovaním. To ale niesú bežne dsotupné veci.
Ďalšia vec je chemické čistenie, ale to sa ťažko kontroluje a je problém s vymývaním z pórov črepu.
Ale možeš skúsiť na jendom črepe urobť zábal s obsahom kys. citrónovej.
Tiež to može byť nejaká krusta z hnojiva, chcelo by to spraviť aspon orientačné chemické skúšky. Vodný kameň sú uhličitany, krusta z hnojív budú pravdepodobne fosforečnany…
Je to zaújmavé, taká silná krusta nieje bežná. Možno to nebude sekundárne znečistenie povrchu ale zkorodovaná časť vlastného materiálu črepu. Potom odtraňovanie by bolo asi nevhodné. -
ešte k tomu nezanlého gramatiky-ospravedlnujem sa ešte asi spím :)
-
Zda sa, ze Katedra archeologie FF UK v BA (mozno onedlho bude fungovat pod Stavebnou fakultou STU v BA, aby jej absolventi dokazali este lepsie reflektovat poziadavky stavebnikov) vychovava vynikajucich odbornikov v tomto odbore:
Ako uviedol zástupca vedúceho archeologického výskumu Marcus Comotti, počas výkopových prác našli celkom 19 objektov, z toho tri sú zámerným výtvorom ľudí. Nájdených bolo aj deväť pivníc. Objekty väčšinou pochádzali z 18. a 19. storočia. Všetko sme zdokumentovali a po zhode s pamiatkovým úradom následne sanovali,” spresnil Comotti.
Zdravím, mohol by prosím niekto neznalému chemikovy vysvetlit ako vznikne 17 objektov bez chceného ludského zámeru? To sa to tam kedysi postavilo samo? :) Alebo je to len moje odlinšé chápenie objektu ako pozostatku stavby? Každopádne mi tá formulácia príde nešikovná …