[mazoslav]

Nechcem nikoho osočovať, ani som to nerobil, ale ani nikoho neoznačujem za popleteného alebo za človeka čo sa tejto téme absolútne nerozumie.
Myslím že tu nikto nieje dostatočná autorita, aby si to mohol dovoliť.
Mám to štastie spolupracovať a učiť sa práve od takýchto autorít, preto si dovolujem tvrdit to čo tvrdím. (samozrejme je to stále len moj názor)
7-9. sebtembra sa koná Konferencia konzervátorov-reštaurátorov v Uherskom Hradišti ( čo pre nás Slovákov sa vyskytne taká skvelá dojazdnosť raz za 10 rokov na takúto výbornú akciu, obvzlášt z Trenčína pán Docent :) rád by som túto diskusiu presunul tam, pretože písať o tom už asi nemá zmysel.

Všetkým želám pekný víkend

[mazoslav]

no ja už len dodám, že možno tie hranice nie sú až tak jasné ako tvrdí Docent, resp. existujú činnosti v konzervovaní ktoré priamo nadväzujú na reštaurátorské postupy.
a Docent…Ja som o obrazoch písal len preto lebo to ako príklad (Durer) uviedol Mazoslav.
a tiež si myslím, že to čo písal Mazoslav má od reality (tej slovenskej) ďaleko

Priznávam že so Slovenskou realitou možnosti konzervovania som sa osobne stretol iba raz a bol som riadne sklamaný.
Ovšem to čo som písal som bral viac menej ako všeobecnú záležitosť nevsťahovanú na konkrétne možnosti na Slovensku.
Zato že sa na konzervátorov a konzerváciu u nás zrejme hladí ako menejcenného malého bratčeka reštaurovania neovplivňuje fakt, že inde a to stačí íst do ČR pristupuje ako neoddelitelnú súčasť.
Pán Docent, zaújamlo by ma či tento akademický nick má niečo spoločné s Vaším vzdelaním keď si dovolujete posudzovať skúsenosti druhých podla ich názoru na konzervovanie-reštaurovanie?
Venujem sa chémii už 10 rokov a ztoho 6 konkrétne chémii v konzervovaní-reštaurovaní a myslím že nejaké skúsenosti už mám.
Podla vašich príspevkov súdim že ste skúsený praktik a určite by som sa mohol od Vás niečo priučiť, ale trocha rešpektu aj z vašej strany by nezaškodilo.
Opravedlnujem sa za vyvolanie diskusie Off-toppic

[mazoslav]

To že Ko-re zásah zvýši cenu predmetu nielen finančnú je vo vačšine prípadova asi fakt.
Ale nemožem uveriť že konzervovanie by malo všeobecne zaberať menej času, ako reštaurovanie. Aj ked presne nechápem o čom sa bavíme, pretože neviem podľa čoho by si chcel určiť kde je hranica kedy prestaneš konzervovať a začínaš len reštaurovať….myslím že to nieje vec názoru ten pojem je jednoducho neodlúčitelný…okrem toho je to medzinárdne uznaný pojem.
K tej hnusnej finančnej stránke :), vybavit labak je jedna vec. Tá druhá mať v nom potrebných ludi, prevádzka vacsiny zariadeni na konzerváciu je tiež nákladná( pieskovačka, deionyzačná aparatúra, sušičky, ultrazvuke vane a tužky,sterilizačné komory, liofilizačné komory ….), chemikálie, ktoré sa mínajú. Pre vačsinu predmetov je na zvolenie konzervačného postupu potrebná analýza….také snímky so SEM alebo RTG snímky nebudú zadarmo. Oproti tomu reštaurátorský ateliér sa vybaví za desatinu ceny labáku aj s vybavením , náklady na chod sú minimálne a vačšinou si reštaurétor vystačí aj sám.

[mazoslav]

mazoslav, čítaj pozornejšie.

To bola odpoved na ktorú otázku? :)
Ale aby sa nepovedalo, prečítal som si všetko ešte raz.
Ak sa niekto dobrovolne podujme zverejnovať informácie tohoto typu, nesmie sa čudovať ak, bude kritika sypaná na jeho hlavu.
Určite si cením, že sa niekto podujal informovať nadčencov a konzervátorov začiatočnikov, ale nebolo by odveci zdoraznit že od niektorých postupov sa v praxi už dávno upustilo! Myslím že keby existoval mechanizmus na odsolovanie pomocou sódy, nikto by inú variantu nepoužíval.
A to nehovorím o neprestnostiach až rozprávkach v teórii korózie medi a železa. Teória je pekná vec, ale pri moc velkom zjednodušení je skor zavádzajúca.

[mazoslav]

vyššie uvedený odbor je zameraný najmä na konzerváciu starých/od omietok po papier / pamiatok avšak treba byt bakalár /vraj stačí aj z humanitných vied/.

Chcem vidiet blázna čo ide z humanytných vied študovať chémiu na technickej škole :D …vela štastia tomu odvážlivcovi…

[mazoslav]

Tlieskam Docent..pekne si napísal :)

Naozaj treba rozlišovať hodnoty…laický odhad je z pravidla vždy vyšší než odhad povedzme múzea (resp. odborníka). Hlavne keď sa jedná o predmet, ktorý vlastníme a chceme ho povedzme predať. Potom prichádza zväčša veľké sklamanie.

O tom, že či reštaurovaním dochádza k zvýšeniu hodnoty predmetu snáď netreba moc diskutovať. Reštaurovanie je špecifické aj v tom, že jeho cena bežne prevyšuje tú “trhovú” samotného predmetu. Konzervovanie je samozrejme lacnejšia forma a ak je prevedené správne, tak ho môžeme považovať za východisko pre “menej” cenné predmety. Ale tu treba dodať, že niekedy prechádza až to polohy filozofickej…

Zdravím Tanter, prečo si myslíš že reštaurovanie je finančne náročnejšieako konzervovanie?
Ja si myslím že tieto dva pojmy neodlúčitelne patria k sebe, takže moc nemá zmysel ich chápať oddelene. Okrem toho pri konzervácii premdetov je potrebné zvadča zložitejšie vybavenie a veľa krát sú potrebné analýzy.
Z tohto Hĺadiska si myslím že je konzervácia finančne náročnejšia ako samotné reštaurovanie. Samozrejme záleží na charaktere predmetu.
Ešte by som rád podotkol, že bohužial velĺa krát sa stáve že práve konzervovanie-reštaurovanie znehodnotí premet. Napr. reštaurovanie ružencovej slávnosti od Durera.

[mazoslav]

na odstránenie použijete niektorú z organických kyselín, napr. kyselinu citrónovú v koncentrácii 3 – 10%; osobne neodporúčam používať kyselinu šťaveľovú, ktorú považujem za nebezpečný jed,

Dobrý deň, dovolil by som si malú poznámku k použitiu kys. citrónovej.
Je to silné redukčné činidlo a vie zanechávať na povrchu spomínaný oxid meďný alebo redukovať až na kovovú Cu na mosdzi napríklad.
Mohly by ste mi prosím objasiť ako može uhličitan sodný odtraňovať chloridy?
A ešte by som sa rád spýtal na prameň tejto slovenskej literatúry o konzervovaní resštaurovaní?
vopred ďakujem, budem nedočkavo čakať odpoveď :)

[mazoslav]

pre mazoslav:
Tento nápad mi pripadá celkom vtipný.Neviem si predstaviť ako by som tieto materiály popísala v reštaurátorskej dokumentácii :lol: a odovzdala.

No v úvode si popisovala domáci experiment, nečakal som že máš vypracovávať zprávu :)
Každopádne všetky vymenované veci len v profi značke sa bežne používajú takže by sa ti asi nikto nesmial. Dokonca Magneziu perlivú používajú aj v Národnom Archíve (ČR)…
Kde študuješ ak sa smiem spýtať…myslel som že u nás také dačo nedá študovať…

[mazoslav]

Púšťam sa do malého experimentu s neurčitým koncom. Reštaurovanie papiera a podložiek s ním súvisiacimi je “pomerne” rozsiahla téma. Ale ako je to s papierom, ktorý držíme v rukách každý deň? Ako reštaurovať bankovku(historickú) bez straty hodnoty? Dopĺňať straty materiálu? Retušovať? Rada si vypočujem názor skúsených. :wink:

Ahoj, myslím že každá snaha sa cení bez ohľadu na ekonomickú stránku :)
Alebo aj s málom sa dá pomoct, odkyseľovať sa dá minerálkov Magnesia( perliva), prach sa dá z povrchu vytrieť štetčekom s nastrúhanou bielou gumou, nepravý japonský paier na podlepenie sa dá vyrobit aj doma v mixéry a vprípade podivných škvrín s roznymi odtienmi( vačšinou plesne) sa dajú odstrániť etanolom v lepšom prípade butanolom z lekárne..
Stači si nájsť postup, zájsť do drogérie a zábava može začať :)
Výborná vec, je mať po ruke foťák a dokumentovať si všetko.

[mazoslav]

Vďaka za upozornenie. To plesnivenie ma nenapadlo. Záverečný náter bude damara s voskom,takže by to malo byť dostatočne chránené proti vlhkosti,ale je to možné. Práve ten pomer medu nepoznám. Podarilo sa získať len základné informácie,ako účinky medu na temperu. Čo sa týka agátového medu,tak je jediný (pokiaľ je čistý),ktorý vôbec nekryštalizuje,ani v chladnom prostredí po dlhej dobe. Zostáva stále tekutý. Starosti mi robí základná zmes tempery. Pokiaľ je kazeínová , je krehká a riskujem popraskanie. Vďaka budem ešte rozmýšľať.,čo stým. Dúfam že niekto poradí. :smt102

Informácia že med nekrystalizuje je chybná keby tomu tak nebolo med by neobsahoval cukry teda svoju podstatu: Proces krystalizace medu je běžný u všech medů s vyšším obsahem hroznového cukru – glukózy a je známkou kvality medu. Proto medy lipové, řepkové, z jeteliny, medovicové a smíšené po určité době krystalizují, zatímco jednodruhový med akátový s vyšším obsahem fruktózy a sacharózy krystalizuje až po 1 roku.

[mazoslav]

Idem prvý krát robiť polychromiu na drevorezbu a chcel by som poprosiť o radu. Ohľadom tempery som preštudoval množstvo podkladov a podľa nich potrebujem emulzné,alebo disperzné,nerozpustné tempery. Informoval som sa v DK-rámovni v B.B. čo je nojbliššie(80Km).. Majú tam len obyčajné tempery,takže nepoznám ich zloženie a uvažujem do nich primiešať trochu včelieho – agátového medu (jediný,ktorý nekryštalizuje) kvôli pružnosti. Ale nikdy som to nerobil,preto by som chcel poprosiť o radu,ak má s tým niekto skúsenosti,či tým nepokazím kvalitu a priľnavosť tempery na podklad. Pridávam aj fotky drevorezby. Za radu vopred ďakujem.
/www.vino.obnova.sk/1/uzivatelia/artik/lalia_v_bielom.jpg

https://www.vino.obnova.sk/1/uzivatelia/artik/Kvet_lalia+00

Cau, ja len ze to s tym medom asi nebude dobrý nápad. Kryštalizovat bude aj agátový lebo je v nom cukor ako aj v ostatných medoch.Čo by nebol až taký problém ako biodegradovetelnosť takej zmesy. Mohlo by sa stať že pri trocha vačšej vlhkosti ti začnú ružičky plesnivieť.

[mazoslav]

hladám akékoľvek informácie o galvanickom pokovovaní ,neviete kde sa dá kúpiť singal alebo žltá krevná soľ a iné chemikálie? ako sa pokovujú nekovové predmety ?a iné.Som rytec , nožiar ,venujem sa aj historickým zbraniam na oplátku poskytnem informácie s mojho fachu. roman

Ja mám ako také experimentálne skúsenosti so striebrom, viac ako galvanické pokovenia sa mi osvedčilo jednoduché redukovanie. Kedže pozlacovaný materiál má skoro vždy menší elektrochemický potenciál dojde k vylučovaniu ušlachtilejšieho kovu na povrchu. Horšie je to so stabilitou vrstvy.
Ja som používal 1O% roztok AgNO3 s etanolom v pomere 1:2 do ktorého som namáčal pokovovaný predmet. Hned po vzniku vrstvy som predmet vyžíhal do červena aby sa vrstva spojila o podklad. Tento postup som aplikoval niekolko krát zasebou. Postriebrenie bolo po vyleštení dobré. S malými stratami Ag.
Tkto nejak by to mohlo fungovať aj so zlatom.

[mazoslav]

to Mazoslav: … retusovat?? Ako? Nerozumiem … popis mi to prosim.

Prekryt ten flak farbou s rovnakým odtienom ako podklad, jednoduchšie aplikovať na celý povrch a zjednotiť. Len treba mať cit ,aby pieskovec nestratil svoj prírodný vzhlad. Treba sa vyhrať s odtienmi a používať dosť zriedené roztoky. Na druhu farby by nemalo záležať kedže to nieje predmet kult. dedictva. Obávam sa však neskor vzniku výkvetov z použitých čistiacich prostriedkov.

[mazoslav]

ja by som doporučil radšej škvrny retušovať ako odstranovať.

[mazoslav]

galvanizácia – pozlacovanie

prosím o radu , potrebujem pozlátiť vreckové hodiny, pôvopdné zlátenie sa ošúchalo až po med, už som sem písal, no asi je to stratené, v tejto web-ke sa nevyznám, nedostal som ani jednu odpoved, alebo som ju nenašiel…
pomôže mi niekto, bud so zaradením príspevku alebo s pozlacovaním, nabíjačku a zlatý zub po babke mám s pozdr. Pepo

Ahoj ťažká úloha, myslím že by si to mal prehodnotiť pretože bude potrebné:
– rozobrať hodinky, alebo dať dole plášť ktorý sa má pozlátit.
– pripraviť si vhodnú sol zlata pravdepodbne chlorid zlatitý Au sa Rozpúšta iba v lučavke, čo je HNO3 a HCL v pomere 1:3, čo nebude jednoduché zohnať
– nabíjačke ako trenasformátoru priamo zo siete by som moc neveril velmi pravdepodne vyhosdiš poistky,lepší je transformator od vlačiku alebo séria 9V bateriek.
– na stabilnú vrstvu potrebuješ príslušný prúd, čas,povrch, teplotu a kopu konštánt ale s trochou experimentovania by sa to možno dalo:)
– Na katode ti bude vznikat chlor, čo nieje moc príjemný plyn !!!

Existujú aj iné metody:
– lepenie platkoveho zlata
– zlatenie pomocou amalgamu AuHg… velmi toxicka metoda pouzivana od staroveku
– redukcia zlata na povrchu bud termicky alebo elektrolyticky, Au sa redkujeme velmi ochotne takmer so všetkým :)