Forum Replies Created

Page 3 of 16
  • mazoslav

    Member
    24. augusta 2015 at 9:16 in reply to: damas, damascenska hlaven brokovnica

    Tanát je roztok ktorý vznikne zmiešaním taninu, ten sa dá kúpit aj v lekárni, bude sa používa ako inhibítor ku kyseline fosforečnej ako odhrzdovač alebo ako konzervačný prostriedok. Efekt po tanátovaní je čierny a lesklý prio správnej aplikácii, teda ano skoro ako klacikcé černenie, len je to ovela makší a menej stály povlak. Aplikuje sa roztieraním vodného roztoku, teda je ovela menej náročný ako kalsické brunírovacie postupy. 3truktúra damašku kedy sa využíva najma to že nízkouhlíkatá ocel sa odlaptáva inak rýchlo ako vysokouhlíkatá, sa dá obnovit len opatovným leptaním. Je to otázka samozrejme poškodenie povrchu, či je lept už mechanicky zaleštený, alebo je reliéf len zanesený nečistotami. Doporučoval by som určite najprv lept velmi dobre mechanicky očistit (ideálny je silonový malý kotúčik čo vie pracovat v priehlbniach damašku) a odmastit. Na zvýrazneie reliéfu často pomáha voskovanie  a následné preleštenie, prípade zvýraznenie spomínaným tanátom. Doporučujem zbran doniest do najbližšieho múzea aj s prosbou a flaškou :)

  • mazoslav

    Member
    21. augusta 2015 at 13:25 in reply to: Vyčistenie knihy

    To tu určite už bude, skúste pohladat v starších vláknach. Prach treba vygumovat a vazbu natukovat….

  • mazoslav

    Member
    21. augusta 2015 at 13:13 in reply to: Lapace / pasce drevokazneho hmyzu

    Jaj a k tej medzidruhej predácii je ešte na míle daleko, nezabúdajte že je to prísne sezónna záležitost a že dotyčné hmyzožravé druhy majú ovela vadšie nároky na prostredie a to hlavner čistotu prostredia, na rozdiel od pomerne flegmatického červotoča.

  • mazoslav

    Member
    21. augusta 2015 at 13:11 in reply to: Lapace / pasce drevokazneho hmyzu

    No to by ma zaújmalo teda ako to je, mne to nedáva moc logiku, drevokazný hmyz nemá principielne napadat mladé a zdravé drevo, skor by ich mal pritahovat smrad hnijúceho dreva, živice ktoré majú hmyz pritohavt majú v prírode predsa skor opačnú funkciu, majú skor hmyz odpudzovat a s mojej malej skúsenosti by som povedal že naozaj preferujú staré, odležané drevo. No asi to bude chiet nejakého poriadneho entomologa, nepoznáte niekto? :)

  • mazoslav

    Member
    21. augusta 2015 at 13:03 in reply to: damas, damascenska hlaven brokovnica

    Tanát leptat nedokáže, dokáže iba napodobnit efekt leptania tým že sa odleští na miestach vystúpnutých a čierny povlak zostáva v priehbniach, teda na zvýrazneneie damašku velmi ťažko, HCl ako tu už zasznelo nenkonečne vela krát nieje vhodný jednak pre velkú silu a jednak preto, že sa velmi tažko vymýva a sposobuje koróziu, najvhodnejším leptadlom je takzvaný NITAL, je to etanolový roztok kyseliny dusičnev v etanole, pripravit si musí čerstvý a pri dosiahnutí nad 8% hmotnostných percent može nastat samozapálenie zmesy alebo aj výbuch takže opatrne, leptá dobre aj 3% roztok, mne sa osvedčilo leptadlo na bázy glycerolu a kyseliny octovej + HNO3 v pomere 16:1.1, roztok je velmi vizkozny a leptá pomaly a čisto. Najdoležitešjou časotu je vymytie roztoku, na ktoré je ideálne merat pH výluhu. Inak súhlasím s docentom, do tohto by sa nepustil ani profedionálny reštaurátor zbraní, nieto človek ktorý damašky leptá prvý krát, inak ako rešaurátorský zásah je to nemyslitelné a nevidel som nič podobné ani na mečoch alebo dýkach žeby sa robilo…

  • mazoslav

    Member
    21. augusta 2015 at 13:03 in reply to: damas, damascenska hlaven brokovnica

    Tanát leptat nedokáže, dokáže iba napodobnit efekt leptania tým že sa odleští na miestach vystúpnutých a čierny povlak zostáva v priehbniach, teda na zvýrazneneie damašku velmi ťažko, HCl ako tu už zasznelo nenkonečne vela krát nieje vhodný jednak pre velkú silu a jednak preto, že sa velmi tažko vymýva a sposobuje koróziu, najvhodnejším leptadlom je takzvaný NITAL, je to etanolový roztok kyseliny dusičnev v etanole, pripravit si musí čerstvý a pri dosiahnutí nad 8% hmotnostných percent može nastat samozapálenie zmesy alebo aj výbuch takže opatrne, leptá dobre aj 3% roztok, mne sa osvedčilo leptadlo na bázy glycerolu a kyseliny octovej + HNO3 v pomere 16:1.1, roztok je velmi vizkozny a leptá pomaly a čisto. Najdoležitešjou časotu je vymytie roztoku, na ktoré je ideálne merat pH výluhu. Inak súhlasím s docentom, do tohto by sa nepustil ani profedionálny reštaurátor zbraní, nieto človek ktorý damašky leptá prvý krát, inak ako rešaurátorský zásah je to nemyslitelné a nevidel som nič podobné ani na mečoch alebo dýkach žeby sa robilo…

  • mazoslav

    Member
    27. mája 2015 at 8:06 in reply to: letné stáže, kurzy Reštaurovania ???

    2 týždenná stáž v metodickom centre konzervácie, zamerané na konzerváciu kovov, treba poslat formálnu žiadost na šéfku metodického centra Ing. Seluckú (selucka@technicalmuseum.cz) ideálne je si stáž vybavovat rok dopredu a vhodné mesiace sú júl, august.

  • mazoslav

    Member
    24. marca 2015 at 9:58 in reply to: zajdena mosadzna trubka

    Múdro píšte pan MarTas :) Na tú galvaniku používame elektrochemickú redukciu osvedčila sa nám asi najviac dokáže čistit čiastočne pod povlakom. Padali aj varianty lokálneho pokovenia alebo retuše, vákuové napúštanie sa obávam moc zmysel nemá a navyše by bolo technlogický komplikované. Frgmenty povlaku sa fixujú lakom a potom sa to zmatní voskom. Problém lesklých galavnických povlakov je že je nanich velmi neesteticky vidiet každá fixačná stopalaku a vosk je tiež esteticky nekompatibilný :)

  • mazoslav

    Member
    23. marca 2015 at 8:40 in reply to: zajdena mosadzna trubka

    KOnzervačné prostriedky majú ovela vyžšie nároky ako bežné komerčné prostriedky vzhaldom na chemickú stálost a pod. Silikónový olej sa nepoužíva vzhladom na jeho kyslý charakter degradácie. A prečo by ho mal zavináč dávat neikedy dole, je velmi jednoduché a) pretože ochranné vlastnosti sú dočasné (každý anitkorozny povlak a aochranu treba obnovovat) b) bez odtránenia oleja nemožno aplikovat nič iné, teda značne komplikujem prácu mojim nasledovníkom alebo sebe samému za pár rokov c)myslím že mat možnost kroku spat je výhoda vždy. NA mosaz by som skor použil mikrokryštalický vosk s inhibítorom napr. Revax. Dobre sa aplikuje a leští a dá sa velmi jednoducho odstránit. Nevýhodou je že ako každý vosk treba obnovit cca raz ročne. Inak problém lesklých povrchov nastáva hode pri galavnických povlakoch kedy je problém obnovy onoho lesklého povrchu. MarTas ako riešit Vy podkorodované galvanické povlaky? Stretli ste sa sa galvanickou trojkombináciou železo podklad mosaz-nikel-chrom? :)

  • mazoslav

    Member
    12. marca 2015 at 8:38 in reply to: zajdena mosadzna trubka

    no práve čo je to zanebatelný ak zoberiem mincový automat ktorý nezoberie mincu, stačí otriet a mincu už zoberie…toto nieje zanebatelný hmotnostný úbytok? :) A pár sekúdn je hodne, skúšali ste si tie úbytky reálne skúšat? Ja ano, napríklad mechanicky som schopný odobrat z kovu vzorku ktorá váží 0,001g úplne bez problémov….toto množstvo sa tiež bez problémov do sekundy aj rozpustí v HCl….morenie vzoriek a hodnotenie na základe hmotnostných úbytkov je bežná antikorozna prax podla normy…navyše stačí rozdiel 5°C a úbytok je niekolkonásobný, taktiež záleží na koncentrácii a použitia inhibítoru. Myslím že každopádne je vhodnejšie použitie kompexačných činidiel ako chelaton III, ktorý sa može urýchlit ultrazvukom a teplotou drobnou zmenou pH. A to použitie HCl má celý rad následkov vymývanie zinku či cínu je len jeden pohlad čo som už naznačoval že to nebude tak jednoduché…

  • mazoslav

    Member
    11. marca 2015 at 13:39 in reply to: Bratislavský hrad čaká miliardová rekonštrukcia

    a slovesnká tragikomédia zvaná ochrana kultúrneho dedictva veselo pokračuje, ja už nemám slov, seriozne si začínam mysliet že naša vláda je jeden z najvadších biologickýxh škodcov aké vo svete nemá páru možno tak ISIS a zemetrasenie :-/

  • mazoslav

    Member
    11. marca 2015 at 12:49 in reply to: zajdena mosadzna trubka

    No ja som ich v kyseline neničil :) ano od 10 centov sú fakt celomosazné, to som sa sekol :) No s tým čistením by ma to celokm zaujmalo ako to oficálne je. Inak to čistenie v kyseline je vžy o úbytku kovu čiže teoreticky by sa to banke nemalo páčit koly znižovaniu hmotnosti mince, defakto zníženie hmotnosti znamneá neplatnost, ako moc to už netuším, prevdepodbne hranice bude presnost váženia mincových automatov. 

  • mazoslav

    Member
    11. marca 2015 at 12:38 in reply to: identifikacia drevokazneho hmyzu

    Martas v rotokách majú entomologa? Inak myslím že komora moc nefunguje ale treba sa informovat priamo :)

  • mazoslav

    Member
    11. marca 2015 at 10:00 in reply to: Hrad Krásna Hôrka

    Benjo paráda, ale čo tá druhá strana systémová zmenila sa niečo? Vydali sa nejaké nové smernice kastelánom? Poučila sa správa ostaných hradov a zámkov? Zaoberá sa vobec niekto či existujú platné normy pre požiarnu ochranu na objektoch ku. dedictva? Prebehol nejaký seminár protipažiarnej ochrany? Stalo sa prakticky niečo napríklad s náletovými drevinami okolo iných objektov? Existuje na ministertve snaha vytvorit krízový tým, riešaci takéto katastrofy hned nie až po? Hej konečne sa na Slovensku niečo deje zaragistroval som to dokonca aj v Brne, otázka je však či je to seriozna dlhotrvajúca snaha, alebo alibistické riešenie toho čo najviac vidno…no vlastne som zabudol že štát nespravil v správe hradu ani jednu chybičku za všetko možu tí cigánsky spratkovia :)

  • mazoslav

    Member
    11. marca 2015 at 9:43 in reply to: zajdena mosadzna trubka

    Narazil som nato ked som podobne testoval elektrolytickú redukciu na eurocentoch, jedná sa o železné mince opatrene mosadznou ( medenou) pgalv. vrstvou čistenie v kyseline poškodzuje tú povrchovku a ide teda o trestný čin penazokazectva, dá sa to chápat ako poškodzocvanie platnej meny, samozrejme záleží na dokazovaní zámeru poškodit a nie čistit, iba upozornujem že je to velmi tenká hranica :)

Page 3 of 16