[mazoslav]

Bohužial na kompletnú recenziu docentvých obsiahlich textov nemám čas a ani chuť. Len by som vás chcel dorazne varovat pred publikáciou takéhoto niečoho pod značkou Obnovy, lebo z odborného hladiska by to rozhodne neobstálo. Každopádne je tam kopec užitočných rád a postupov ku ktorým sa lajk tak lahko nedostane, profesionál by však mal určite zvážit či sa riadit týmito radami. Dúfam že som sa docenta opat nedotkol a nezoberie to ako osobný útok. Len bohužial verejne rozdávat odborné rady nieje len tak :)

[mazoslav]

No viacmenej pátram po praktických skúsenostiach a receptoch, návykoch a postupoch ktoré sa síce používajú ale nemajú opodstatnenie, k radám docenta som sa už vyjadril, najma tá teoria obsahuje až rozprávkové informácie ,ako že hrdza je hydroxid železitý a že nanu nevplíva vlhkost, lebo hrzda si vie vodu vyrábat sama :D  Alebo Docent napísal:

Okrem toho tanin nemozno z predmetu odstranit inak ako opalenim (!). Viem, ze sme si zvykli na cierne archeologicke predmety ale kde sa podeli reci o autenticite, standardoch a etike. Lepsie konzervacne ucinky by malo pouzitie minioveho nateru. Mozno by sme si zvykli.

Tanát je hydzolzyovatelný tanin ktorého reverzibilia spočíva v rozpustnosti v alkoholoch a roztokoch s vyžčím pH stačí aj klasické mydlo, o odstranovaní tanátu opalom počujem prvý krát :) čierny vzhlad konzervovaných vecí vyplíva z bežnej kováčkej úpravy čiernením v ohni, ktorou sa rýchlo a často opatrovali všetky kováčske výrobky, inak má tiež napodobnovať čierny magnetit čo je korózny produkt železa podla ktorého sa odhaduje povodny tvar železného predmetu pri mechanickom čistení a u želiez bez kovového jadra tvorí podtastnú čast predmetu. Čiže je vidiet, že docenta treba brat s rezervou nech posobí akokolvek sebaiste a sčítane.

Moc by som ocenil praktické skúsenosti ludí čo tanát používajú v praxi rád by som diskutoval, nie študoval docentove fantasitcké tórie :) Nuž ale na Obnove asi moc konzervátor na kovy nechodí, skúsim inde :)

 

PS: Harp tebe maily nechodia či nemáš čas odpovedať? :)

[mazoslav]

Pán Kolumbus máte pedstavu čo obnáša reštaurátosrký zásah na malbe a aký je nákladný? Priemerne ide o stovky eur, bežne aj tisíce. Vo vašom prípade by sa dala využiť nejaká vyžšia odborná škola reštaurátorská, alebo alteliér kde by Vám to študenti mohli zreštaurovat bez záruky, ale hádam za primerané náklady. :)

[mazoslav]

Využívanie hyperkritického stavu oxidu uhličitého a vody je velký svetový hit, je to najrýchlešia forma stabilizácie kovových nálalezov, vo Francúzku majú toto zariadenie v kamione s ktorým obchádzajú krajnu a sprístupňujú túto novú technológiu malým múzeám ktoré nemajú šancu sa k takému niečomu dostať. V Brně sa snažím presadit zkonštruovanie iba experimentálnej aparatúra už dva roky. Vdaka exktrémnym tlakom a velkým nákladom to bude trvat ešte nejaký rok. Každopádne to vyzerá na velmi perspektívnu metódu so širokým využitím. O aplikácii na papier som nevdel, díky Benjo :)

[mazoslav]

Pekne, vyzerá to na najefektívnejšie riešenie bez zbytočných stavebných zásahov. Ale čo by spravil stály zdroj tepla na takú baroknú lavicu? Nebude schnút a praskat? A ako je to s protipožiarnou ochranou v prípade kombinácie el. odporového ohrevu na dreve? Stále si myslím že ludské pohodlie by malo byť v hisotrických stavbách presunuté na návštevníka, ak má baička problém s klbami može si do kostala zobrat elektricku dečku, alebo si dat pod šaty hrejivú podušku, myslím že obyčajná deka ktorá by bola k dispozícii pri vchode by tiež splnila účel, bez negatívnych efektov na stavbu.

[mazoslav]

Ďakujem :) Už som bol trošku skalamný že nikdo netanátuje.

[mazoslav]

Chápem jak a prečo, ide hlavne o kryštalizačný tlak rozpustných solí Ca, išlo mi skor oto čo s tým, ale pozriem si to určite.  Harp posielal som ti mail tak tri dni dozadu, nedošiel?

[mazoslav]

Fúú to potrvá kým si prejdem tieto vlákna :) Zaoberám sa hlavne kovmi, tak som sa chcel pobavit hlavne o tej desalinácii tehál. Ako sa to robí? :) A vlhkost je najpravdepodobnejší dovod. drolenia, otázka znie či to sposobuje vlkost uzavretá v tehle pri napúštaní alebo až vlivom prostredia. Obávam sa že ak nebude tehla napúštaná vákuovo nebude mať táto ochrana moc zmysel pretože tá vlkost bude schopná penetrovat do objemu tehly a robit šarapatu. Čo si asi v úvode naznačoval? A ešte mám jednu otázku na teba konkrétne, pošlem do mailu :)

[mazoslav]

OK nebudem teda spúšťat prudko teoretickú diskusiu :) Nech sa darí

[mazoslav]

Harp ahoj a v čom podla teba spočíva ten problém s opadávaním napúštaných tehál?

[mazoslav]

A smiem sa spýtat načo Vám poslúži informácia odkial som? Pretože žijem a pracujem aj tak inde :)

Volba infražiaričov má najvadšiu výhodu v reverzibilite a možnosti minimálne zasahovat do stavby chrámu. Čo by malo byť základné kritérium pri pamiatke. Okrem zoho ide aj o formu tepla, ipri infrařiaričoch ide najma o sálavé-radiačné teplo. Tento druh má výhodu bodového ohrevu, kdežto iné formy vykurvania sú založené na výmene tepla formou zohrievania masy vzduchu. Zhladiska vnúternej klímy teda infažiariče ovlivňujú najmenej. Trocha špekulácie, ak použijem podlahové vykurovanie aj tak teplý vzduch pojde hore a bude sa hromadit v klenbe, kde sposobí kondenzáciu vody na malbách, ich následné zvlhnutie a pod. Infažiarič zohrieva vzduch minimálne, zohrieva plochu na ktorú sa svieti, pričom teplý vduch stúpaúci smerom hore má vadšiu šancu sa ochladit a nesposobit kondenzáciu na klenbe. Ja osobne by som skor investoval do starostlivosti o mobilár kostola, ako konal skor proti nim. Každý takýto zásah treba vnímat ako zhoršenie podmienok pre udržanie stavu malieb, polychrómií a pod. Teda ak rátam s možnými negatívnimi následkami takéhoto opatrenia, absolútne sa neoplatí. Ak sa toto stáva nejakých trendom začal by som zvoniť na poplach. Hrozné je, že farárkovia o takýchto veciach nemajú ani šajnu a aj tak sa púštajú do podobných experimentov :(

[mazoslav]

 Mna na Krásnej horke irituje najviac neschopnost SNM postarat sa o svoje kultúrne dedictvo. SNM využilo aj ponuky zahraničných partnerských múzeí – Technické múzeum v Brne, Maďarské národné múzeum v Budapešti v spolupráci so Széchenyiho vedeckou spoločnosťou. Toto je všetko čo sa dá oficiálne dozvediet na stránkach SNM o konzerovaní-reštaurovaní predmetov z KH podotýkam zadarmo ako zahraničnú pomoc pre SK. Teda aspon češi to robia zadarmo, o madaroch neviem. Po konzultáciách s riaditelkou Betliaru a nemenovanou námestkinou SNM, bolo jasne zdelené že múzeum nemá profesné kapacity pre starostlivost o svoje zbierky. A pravdepobne bez poskystutej pomoci by dalej ležali v Beltiary a čakali na zabudnutie či odpísanie. Mimochodom Betliar nieje schopný dodať ani polovicu fotodokumentácie k poškodeným predmetom, nieže ešte nejaké konzervátorské karty. Vážený takto je natom slovesnká kultúra a treba s tým čo najskor niečo robit. Neviem ako vás, ale mňa hamba facká ako slováka riadne :(

[mazoslav]

Zdravím vospolok, vrámci projektu: http://www.isvav.cz/projectDetail.do;jsessionid=89BD66EDE6039323BFDDBA4D989AD842?rowId=DF13P01OVV016, sledujem katastrofálne následky podobných opatrení v historických budovách. Podobný zásah s ohladom na inventár a najma na spomínané fresky je nutné konzultovat s odborníkmi cez klimatológiu a reštaurovanie, Taktiež by bol vhodný aspon ročný priezkum následkov vykurovania monitorovaním T a RV.  Teda niečo ako skúšobný režim na základe ktorého sa rozhodne o forme a rozsahu inštalácie. Drobný zásah ktorý vyzerá neškodne može naštartovať zásadné klimatické zmeny, bez priezkumu následkov riskujete opadávanie omietky, vlhnutie, plesne atd… Mimochodom rozhodovat takto bez odborného posudku nemože byť v súlade s pamiatkovýcm zákonom. Keby ste boli v ČR mohli by ste požiadať Národné metodické centrum konzervácie o posúdenie klimatických podmienok. Na Slovensku poradit neviem :( PS: Infražiariče sú dobrá cesta, len treba preskúmat následky :)

[mazoslav]

Benjo mi nehovor že ak máš bankovku nacapenu na stene roky, že nedojde k fotodegradacii a na jedneh starne bude farebne posunuta. V bankovkách a papiery sa moc nevyznám, ale nezdá sa mi žeby to bola čistá bavlna. Nieje súčastou napríklad aj hodváb? Gumovaním z povrchu odstrrániš najma prach (inak bežná konzervačná prax http://www.ceiba.cz/new/produkty.php?cat=2&subcat=20), decht a látky viazané chemicky na vlákna papiera určite nie a to ani teplou vodou so saponátom. Ak nemáš skúsenosti s prácou s morkým papierom ktorý bobtná atd. nepracuješ s podložkou a pri sušení nelisuješ, urobíš praním viac škody ako úžitku a toto všetko by si chcel od človeka čo si chce len vyčistiti bankovku? :)

[mazoslav]

Samoiio, bankovka z vystavenej časti pravděpodbně prešla degradáciou farbiva svetlom, čo sposobilo farebný posun zelená – hnedá. Toto poškodenie je trvalé a nedá sa napraviť. Vhzladom na komplikovansoť mokrého procesu čistenia papiera, by som ti doporučil použit makků gumu na opatrné vytieranie nečistoto z povrchu. Dlhodobé posobenie dymu na druh papiera, je velmi ťažko predpokladatelné. Obával by som sa posobenia dechtov na rozpustnosť farbív vo vode. Vodostálosť sa dá jednoducho určiť za pomoci tampónika na malej časti bankovky, pritlačením na nesavej podložke na malej ploche bankovky.  Bolo by zaújmavé zmerať pH bankovky, určite by zaujala aj samotná analýza vlivov prostredia na papier. Nie je tých banoviek viac z rovnakého prostredia,  vie sa ako dlho boli vystavené dymu?