mazoslav
Forum Replies Created
-
Miešať konzerváciu a renováciu či prípadne len servisnú údržbu je neštastné. Zásah sa robí na základe priezkumu a postup sa šije pokial možno rovno na mieru predmetu. Je treba rozhodnút ako sa má pristupovať k ochrane predmetu. 1- Konzervačne, teda ako k múzejnému predmetu. Pri tejto možnosti ale jeho používanie je nemyslitelné :) Platia prinňom isté pravidlá, ktoré narážaju na realitu možností bežných konzervátorov – reštaurátorov. Viamenej v praxi sa zuužuje možnost pracovať s malým okruhom lakov, voskov a pod. Ku konzervácii patrí aj preventívna konz. t.j. režim uloženia danej veci. V tomto prípade nitrocelulozové laky sú nevhodnými variantami pre vnzik kyselinotvorných oxidov NOx. V praxi by sa mali vypustit, Paraloid je najpoužívanejšou variantou, aspon v ČR. Otázkou je volba typu Paraloidu jeho rozpúštadla a koncentrácie, samozrejme sposobu impregnácie. Často sa kombinujú ochranné konzervačné povlaky: lak-vosk, tanát-vosk, tanát- lak- vosk. Vosk aj lak možu obsahovat inhibítory korózie a iné zložky ovlivňujúce stabilitu. Samostatná je problematika poškodenia galvanického pokovenia. Chróm,nikel, meď alebo striebro v tenkých vrstvách na menej ušlachtilom kove často vedie k vzniku niekolkých druhov koróznych systémov. Pričom vznik koróznych produktov ktoréhokolvek druhu korózie zapríčinuje zníženie mechanickej súdržnosti kovového povlaku s pdkladom. Riešenie by malo spočívať v stabilizácii, teda zastaveniu koroznych dejov pod pokovením a následnou konsolidáciou lakom. Výhodou je možnosť vakuovej impregnácie, sušenia a samozrejme možnosti merania jedntolivých potrebných veličín a látok. Reverzibilita Paraloidu je vysoká ale nedá sa zovšeobecnovat, na GC-MS sa dokáže akrylát aj po ročnom vyplachovaní v acetóne. Najdoležitejším parametrom reverzibility je zloženie povrchu na ktorý sa lak aplikuje. anielen to jeho porovitost, obsah vody, aplikácia atd. Toto platí aj pre frekfenciu obnovovania povlakov a náterov a ich životnosť. Vosky sú hydrofobizačné zmesy látok, ktoré majú velmi malú afinitu k vode, ich aplkikáciou dosahujem hydrofobizáciu. Ich slabinou je malá mechanická odolsnosť v exteriéry dojde k rýchlemu poškodeniu vrstvy vetrom, daždom a pod. Chloridy sú velkým nebezpečím pre skoro všetky kovy, ich prítomnost je problém a istota aktívneho korózneho deja. Odtraňovat kyslík z povrchu, možete laserom, plazmou, vysokým vauom…takže samé bežné veci :)
2- renovácia a servis, sa neviaže na dorazy na reverzibilitu a zachovanie informácií v predmete, ide o snahu použitia prostriedkov v prvom trade k zvýšeniu efektivity využitie premetu. V takom prípade sa dá rám znova galvanicky pokovit, alebo použiť nejké bežné akrylátové alebo polyurethanové prostriedky na kovy pre externé zaťaženie. Dobrým doplkom býva silikonový olej. Domáce snahy o opravu lesklého chromováného povrchu nikdy neposobia vierhodne, podla mňa ich nemožno prakticky opravit ako napríklad černenie.
-
Zdravím, viem že je už trocha neskoro :) Ocot a sol sú z hladiska aplikácie na predmety kultúrneho dedictva neprijatelné, u súkromných zberatelských predmetov asi iba neštastné. Táto kombinácia je vysoko korozívna, preto aj zbytky tejto zmesy v malej koncentrácii budú sposobovat aktivitu. Sama kselina octová je velmi riziková najma u medi. Chemické čistenie má obrovskú nevýhodu práve v dokonalom odtránení aplikovanej chemikálie. Preto by som vám doporučil trúbku nechat niekolko dní vo velkom objeme vody (ideal je daždová, destilovaná, je možné že vo vode stratí lesk, treba ešte mechanicky dočistit a vyleštiti do lesku podla potreby), inak bude sposobovat medenku v miestach záhybov, nýtov atd. Z týchto miest sa velmi tažko odstraňuje a pokial človek nemeria napríklad pH výluhu, nemože si byt istý že už tam nieje. Velkým neštastím je predpokladať že sa dá vymyt oplachom. Dobre by padlo aplikácia vosku s koróznym inhibítorm napríklad REVAX ako povrchová úprava.
-
Ahoj, HCl určite do laboratória konzevrátora nepatrí. A to bývam k absolútnym výrokom opatrný :) obrovským problémom ako kolega spomínal, sú chloridy. Základný konzervačný prosec pre kovy najma Fe, je jeho stabilizácia ktorá spočíva v odstraňovaní chloridov z koróznej vrstvy. Stabilizačné prostriedky alebo akáklvek povrchová úprava nemá zmysel na predmete ktorý nebol stabilizovaný. Takže aplikácia HCl je v priamom rozpore. HCL je natolko silná že atakuje velmi rýchlo ( samozrejme záleží na teplote a koncentrácii) aj kovový povrch železa, takže určite sa nezastaví na kove. Aplikcia chemického čistenia sa opiera o zvládnutie celého prosecu, najvadším problémom bývajú ťažkosti s vymývaním použitých chemikálií z predmetu. Čo hrozí najma u HCl, kov nech sa zdá akokolvek kompaktný na povrchu obsahuje mikroprakliny atd. v ktorých kyselina posobí nadalej. Vymývanie trvá aj niekolko týždnov, takže bežným javom je že sa konzervátor nazdáva že umytie premetu pod tečúsou vodu stačí, čím sa začína celý problém. U predmetov Fe, s málo zachovaným alebo nezachovaným kovovým jadrom je zbytočné zasahovat akoukolvek chémiou, takéto predmety sa čistia len mechanicky vadšinou na magnetitovú vrstvu ak to jeho stav dovoluje. K elektrochemickej stabilizácii-desalinácii sa už publikovalo hodne najme članky VŠCHT prof Nováka. Ak by som to mal zhrnút záver je že stabilizácia nemá vadšiu efektivitu pri porovnaní s ostatnými metodami, dokonca pri predmetoch bez celistveho kovového jadra nefunguje. A ak teda beriem v uvahu vybavenie, koplikovanosť procesu atd, neoplatí sa a v praxi ju myslím už aspoň v ČR žiadne známejšie pracovisko nepoužíva. El. stabilizácia má velký význam pri stabilizácii najma bronzov a striebra. Ak aplikovať chemické čistenie, stačí používat slabé kyseliny v kombinácii s inhibítorom, lacným a jednoduchým príkladom je kyselina fosforečná (3-10%) s Thiomočovinou, BTA, dusitanom sodným. Alebo citronan amonný, ktorý sa dá pripravit o potrebnom pH neutralizáciu kys. citrónovej. amoniakom, ak si pripravím citrát o pH=8 možem tvrdit že roztok neatakuje kov ale rozpúšta len korózne produkty a to tiež len selektívne. Pre istotu vymytia je dobré oierat sa o hodnoty pH vymývanej vody, alebo jednoduchým kvalitativným dokazom prítomnosti-neprítonosti nejakého strategického prvku (Cl, sírany, atd). Téma je velmi široká a ja som rád že sa o nej diskutuje, pekný deň všetkým :)
-
Kedže sa už tretí rok profesionálne zaoberám výzkumu železogallových vrstiev nedá mi neragovať na tento názor. Docent keby ste tanin používali určite by ste vedeli že sa musí rozlišovať odrhozdovač ( velmi kyslý rotok kys. fosforečnej cca 10%) a konzervačný roztok taninu ( 20% taninu vo vode). Z pohladu pH to je v prvom prípade hlboko pod 1 v druhom nad 2 až 3.Pán Pelikán, ktorý túto metódu v 60- rokoch zkriesil, doporučoval prácu s tromi roztokmi T. Jeden odrezovací ktorý nahrádzal mechanické čistenie a odtraňovanie koróznych produktov, kde hral tanin úlohu inhibítora pri rozp. kovového železa. A roztok okyslený kys. fosforečnou na základnú aplikáciu prvej vrstvy a totožný roztok taninu bez okyslenia na povrchové vrstvy. Tento postup sa za roky praxe vyvinul na dva postupy, ktoré paradoxne v posledných rokoch vyvrcholili k ostrým debatám či sa má tanátovací roztok okysľovať alebo nie. Prvada ako to býva je uprostred, tanin je prírodná látka vyrábaná z roznych rastlín roznym sposobom výroby. Teda sa zásadne líšia aj jeho vlastnosti a to hlavne hydrolyzovatelnost. Teda pri príprave roztoku by mal konzervátor vychádzať z pH, ktoré by malo byť podla literatútry v rozmedzí 2,2-2,4. Čistý lekáresnký tanin hydrolyzuje pri 20% a 20°C na pH=3,4, teda mal by sa okysliť. Tanin vadšinou priemyselný je schopný hydrolyzovať do tohto intervalu aj sám a prídavok kys. fosforečnej sposobí jeho prekyslenie a teda aj neskoršiu koróznu aktivitu. Nehovoriac ak sa použije ku kunzervácii 10% roztok kyseliny fosforečnej s taninom., teda odhrdzovač. Okrem toho drtivá vadčina predmetov ktorá dodnes neprežila nedoplatila na nesprávny tanátovací roztok, ale na vynechanie stabilizáčného kroku a to desalinácie, bez ktorej žiadna povrchová alebo konzervačná úprava nemá zmysel.
Kvalitu tanátovacej stabilizačnej vrstvy ovlivnuje veľké množstvo faktorov ako, teplota, koncentácia, relatívna vlhkost pri dozrievaní, aplikácia roztoku na povrch, počet vrstiev, prítomnost chloridov atd. Prezradím že tak orok by mohla vyjsť metodika pre oštrenie železných predmetov taninom z dielne Metodického centra konzervácie pod TMB v Brně, kde by malo byť zohladnené čo najviac faktorov a podmienok pri správnom tanátovaní.
Na koniec som si nechal poznámku že žiadne železo nezhrdzavie na čierno. Vadšina železných predmetov a všetky predmety bez kovového jadra pod vonkajšímí koróznimi vrstvami obsahujú magnetit (oxid železnato-železitý), ktorý má krásnu lesklú čiernu farbu. Odstraňovanie koróznych predmetov železa sa tradične odvíja práve od tejto magnetitovej vrstvy, pretože spravidla najvernejšie kopíruje povodný tvar železného predmetu. A navyše drtivá vadšina železných predmetov vyrobených ručne kováčsky sa na koniec v ohni černila. t.j umelo sa vytvárla vrstvička magnetitu na povrchu aby predmet dostal plasticitu, a krajší vzhlad. Ak sa takáto vrstvička navoskuje funguje celkom dobre ako protikózna ochrana. (za tepla valcovaný plech) Toľko k prirozdenosti čiernej farby na drobných archeologických železných premetoch. Inak stále neexistuje alternatíva overená praxou tak ako je tomu u týchto stabilizačných vrstiev. Použitie taninu sa doporučuje aj na stránkach CCI.
Nádejov je výzkum Dr. Stoulila z VŠCHT v oblasti konverzných povlakov.
Problém však podľa mna zostáva, že nie každý vie aplikovat správne túto klasickú konzervačnú metódu.
Literatúra:
Rahim, A. A. – Kassim J. Recent Developments of Vegetal Tannins in Corrosion Protection of
Iron and Steel. Recent Patents on Materials Science 2008, 1, s. 223-231. 2008 Betham
Science PublishersLtd.
Beltrán, J. J. – Novegil, F. J. On the reaction of iron oxides and oxyhydroxides with tannic and
phosporic acid and their mistures. Hyperfine Interactions (2010) 195: s. 133-140, Articel: DOI
10.1007/s10751-009-0110-x, Springer Science, 2009.
Kuznetsov, Yu. I. Corrosion Inhibitors in Conversion Coatings II. Protection of Metals, Vol.
36, No 2, 2000, s.128-134.
Galván, J. C. – Feliu, S. Jr. Efect of treatment with tannic, gallic and phosphoric acids on the
electrochemical behaviour of rusted steel. Electrochemica Acta, Vol. 37, No. 11, s.1983-
1985, 1992.
Ross T. K. – Francis R. A. The treatment of rusted steel with mimosa tannin. Corrosion
Science, 1978, Vol. 18, s. 351 – 361.
Pelikán, J. B.. Conservation of Iron with tannin. Studies in Conservation, vol. 11, no. 3, 1966,
s. 109-114.
Morcillo, M. – Feliu S. Corrosion of rusted steel in aqueos solutions of tannic acid. Corrosion –
The Journal of Science and Engineering, December 1992, vol. 48, Corrosion Engineering, s.
970-1046.
Wunderlich, Chr.-H. Zur Zuverlassighkeit des Korrosionsschutzverfahrens mit Tannin,
Arbeitsblatter Heft 1, 1994, Gruppe 1 – Eisen, s. 280-286.
Němec, M. – Kos, J.: Stabilizátory rzi a životnost nátěrů, Koroze a ochrana materiálu 29,
1985, s. 72-73.
Tulka J. Nové přístupy k modifikaci rzi., sborník přednášek ze semináře Nové metody
muzejní konzervace, 7. – 9. září, 1987, Národní technické muzeum, 1988, s. 133- 149.
Tannic Acid Treatment, CCI Notes 9/5, Canadian Conservation Institute, 2007.
Iglesias, J. at all: On the Tannic Acid Interaction with Metallic Iron, Hyperfine Interactions
134: 109-114, 2001.
Scott David A., Eggert G.:Iron and Steel in Art, Archetype Publications Ltd., 2009, str. 87 –
88. -
Zdravím, no recept na patinu je síce pekná vec a prakticky to už je omoc horšie :) Existuje samozrejme vela druhov bronzov. A každá prímes prvku posúva a mení vlastnosti povrchu a teda aj reaktivitu a výslednú farbu patiny. Napríklad prímes Si, ktorá slúži na zvýšenie tvrdosti brnoznu, zvyšuje aj chemicků stabilitu a klasické sirné játra už nemusia fungovať. Taktiež sa rado dnes odliva z mosadzi namiesto bronzu, čo tiež mení situáciu. Len zmienim že som sa tu dočítal rozne názory nato čo vlastne sirné játra (slovesnký triviálny názov neviem, sírna pečeň sa mi zdá celkom komická :) sú. Jedná sa o polysulfid (Na-K), čo je vlastne anorganický polymér, ktorý vzniká z alkalických sulfidov pri nabytku síry. Klasická príprava je rozpúštannie síry v hyxroxide sodnom/draselnom. Osvedčená receptura je 250g NAOH do 1l vody a potom pomaly za tepla a miešania sa rozpustí 140g S. Výsledný rozok sa používa vo velkom zriedení. Aj samotná aplikácia roztokov a príprava povrchu pred patinovaní je hodne zásadná vec a myslím že práve v týchto podrobnostiach sa postupy najviac líšia. Kamarát kováč napríklad patinuje játrami za pomoci piesku. NIekdo nanaáša játra na teplý bronz, niekdo zahrieva roztok a niekdo patinuje za studena.
Mne sa pri patinovaní osvedčil postup pri ktorom sa vytvorí základná korozna vrstva, ktorá má dobrú prilnavost k povrchu predmetu a následne sa vytvorí požadovaná patina. Jdnoduchý príklad: Bronz sa napatinuje na čierno polysulfidom alebo sulfidom sodným a následne sa predmet vystaví octovým parám/ alebo parám kys. dusičnej a výsledná patina je rovnomerne zelená alebo modrá. Najlepším základom pre patiny na predmetoch so zliatin medi je oxid meďný.
A už len doplním že zhodné receptury ako uvádza kolega Duchamp sú uvedené v Technickom receptáry od pana Jana Škeříka- výborný manuál pre praktické povrchové úpravy kovov :) a myslím že sa dá objednať po internete.
-
2 dielov syntetického liehu,
1 dielu čpavku
a podľa chuti trochy saponátu, ktorý sa pridáva ako zmáčadlo.
Podľa mňa je saponát ako zmáčadlo zbytočné, všetky zložky receptu dobre zmáčajú povrch, jak lieh tak amoniak. Okrem toho saponát by aj tak v zásaditom prostredí nefungoval, sú stavané na neutrál.
-
Conservation of Plastics, materilas, degradation and preservation Yvonne Shashoua, myslím že v tejto problematike nejlepia súčasná publikácia. Viacmenej rieši najma preventívnu konzerváciu, prehlad plastov a ako tak základnu sanačnú konzerváciu-čistenie, ak by k tejto téme mal niekto praktické skúsenosti, Metodické centrum konzervace v Brně poriada workshop na túto tému, tak ho poprosím aby ma skontaktoval :) (mazik@technicalmuseum.cz)
-
Dorbý deň, s povodnými lakmi a použitými technológiami skúsenosti nemám. Čistěnie laku sa ale zásedna robí po skúške ropzustnosti, klasicky sa použije tampónik s prostriedkom ktorý sa chystáte použiť a na mieste ktoré nieje na moc na očiach sa na malej ploche vyskúša odolnost náteru voči použtému prostriedku. Ja by som vyskúšal lieh. Čo sa týka korózie, očividne bol budík vystavený dlhodobo vysokej vlkosti, teda zásadne pre ďalšiu stabilitu bude dokladne sušenie budíka, doporučil by som silikagel, kedže sušenie teplom nepripadá v úvahu. Obávam sa však že vnútorný mechanizmus utrpel rovnako ako vonajšie časti predmetu. Čo bude problém sám o sebe, ja by som si napríklad rozoberanie a čistenie mechanizmu netrúfol. Teda predpokladá sa funkčnost? Podkorodovanie pravdepodobne poniklovanej povrchovej vrstvy je velký problém a bez odstránenia tejto vrstvy to nepojde. (toto už ale neni reštaurovanie ale rekonštrukcia). Myslím že nieje moc reálne doplnanie poškodených častí niklovej vrstvy, vždycky to bude vydiet. Je nutné odstránenie koróznych produktov, s najmenším možným úbytkom kovu, ideal by bolo pieskovanie balotinou, čo asi nebude moc dostupné takže asi moc nebude záležat na postupe ak budú splnené vyžšie zmiennené podmienky. Domácke poniklovanie je možné, dokonca aj bezprúdové, Existujú pasty na povrchové pokovenie. Mám skúsenosti len so striebrením. Aj tak ale určite nebude domácky vyrobená vrstva tak kvalitná s čím treba počítať. Ja som samozrejme zástanca zachovania povodnej podoby predmetu, a jeho stabilizácie. Nielen že je to jednoduchšie z hladiska času, prostriedkov a atd. Ale minimalizuje sa možnost nevratného poškodenia a halvne autenticity.
-
…úžasný človek, velmi zaújmavé informácie
-
….docent: Takéto závesy boli vyrábané prevažne z mosadze pre meštianske domácnosti….
Ste mi pekne zamotali hlavu :) -
Smiem sa spýtať či tá modrá forba na prvých dvoch fotkách je sposobená nasvietením pri fotením alebo reálnym stavom? A ak je modrá farba reálna, akú povrchovú-konzervačnú úpravu má? Ide o tanátovanie? Ďakujem.
-
Zdravím, v konzervovaní sa používajú laky na bázy akrylátových živíc (niečo ako plexi) obchodne Paraloidy B72, B44 atd. Kedže sa jedná o luster a pre domáce využitie asi by som k lakovaniu nepristupoval, pokial by nebol po ruke práve Paraloid, pretože je velká pravdepodobnost degradácie vlivom svetla. Teda moja rada je navoskovať povrch včelým voskom v benzíne 5-10%, alebo anabáza nejakého mikrokryštalického vosku. Neviem či som správne pochopil či sa má jednať o konzervačnú povrchovú úpravu alebo estetickú. Nevýhoda vosku je chytanie prachu a nutnost raz za pár rokov obnovenit vrstvu. Ešte otázka zo zvedavosti ako vyzeralo odtránenie povodného povrchu elektrolýzou? ( zdroj, parametre, forma elektród)? A etšte mi vrta hlovou poznámka “docenta” prečo sa mosaz prekrývala bronzovou zlátenkou ked rovnako pripomína vzhladom zlato, pričom forma práškového bronzu určite vyzerá neprirodzenešie ako leštená mosaz?
-
Ahoj všetci, Harp tá vápenná kaša drží teda kameń- kov? Možeš prosím prezradiť aké kovy sa tým dajú lepiť? Asi záleži aj dosť na velkosti lepených dielov a stave povrchu že? ďakujem :)
-
Bronzová patina :
50g síranu meďnatého+50g síranu železnatého+1000ml vody
alebo
200g octanu meďnatého+800g 10% kyseliny octovej
aplikácia ponorom alebo natieraním, vhodné je povrch kartáčovať
Čierna patina:
1g chloridu platičitého+10g vody (…čo bude asi váš neznámy roztok, vďaka Pt nič lacné )
aplikácia natieraním
alebo
10g kyslého vínanu draselného+40g konc. HCl+3g dusičnanu bizmutitého v 100ml konc. HNO3+1000ml vody aplikácia ponorom
Ak doma nemáte malé laboratórium, tak je stále výhodnejšie kupovať si komerčné prostriedky, ako domov ťahať konc. kyseliny a jedy. Z vlastnej skúsenosti viem že by jedna rozbitá flaša HNO3 dokázala vysťahovať panelák :)
PS: komerčné prostriedky by som neriedil, sú namiešané z ekonomických dovodov s minimom chemikálií. Ak sa zriedia prudko klesá ich účinnosť. Okrem toho vačšina patín funguje len pri určitom pH, ktoré sa pridaním vody mení. Tónovanie patiny sa skor riadi expozičným časom roztoku a teplotou ako jeho riedením. A ak riediť tak iba destilkou.