mazoslav
Forum Replies Created
-
Cín sa vyskytuje oproti meďi, bronzu, mosadzi, striebre atď. v čistej forme len málo. V tomto ohľade je aj patinovanie cínu vzácne :) Okrem toho cín a olovo si vytvárajú stabilnú ochrannú patinu sami časom. Preto sa cín pri konzervácii patinuje zriedka.
Ja si zas dovolím oponovať v tom že nestačí sa len pohrať s farbou. (viac či menej zriedená) príslušnej chemikálie a časom pôsobenia.) Na výsledku záleží omnoho viac faktorov, jedným je aj prítonosť iných kovov, drsnosť a štruktúra povrchu, predpríprava povrchu pred patinovaním, sposob aplikácie, teplota a vhodné chemikálie….
Ja by som chemické úpravy povrchov kovov teda za moc easy metódu nepovažoval :)
-
Patinovať cín je celkom neobviklé, smiem sa spýtať aký bude účel? A aký by mala mať patina vzhľad?
-
Najlepšie je železné spinky nepoužívať, teda ich nahradiť alebo ich odstrániť. Inak by bolo nutné každú spinku odobrať a konzervovať mino papier, fotky atď. Čo vyžaduje odstránenie koróznych produktov a aplikáciu vhodného polyméru ako Paraloid B72. A spatné zaspinkovávanie dokumentov, čo sa mi zdá dosť neefektívne. Predpokladám že vačšina kovových súčastí sa nedá jednoducho odobrať zo zvyšku dokumentu, teda jedinou možnosťou je prevetívna konzervácia. Čo obnáša držať spinky do 30% RV a ideál 18°C. Treba sa vyvarovať kontaminácii s potom a inými zdrojmi chloridov, karboxylových kyselín, síranov a pod. Najhoršou variantov je ak nestabilitu kovu sposobuje sám papier, čo je celkom časté. V takom prípade nieje iná možnosť ako ich odstrániť.
-
To znečistenie neni tak ako sa zdá :) Na orbite sa všetko pohybuje vačšou rýchlostou ako vystrelený projektil, preto aj malý šróbik može vážne poškodit napr. družice – v tomto zmysle sa hovorí o znečistení…vačšina materiálu pri riadenej deštrukcii zhorí v atmosfére a do oceánu dopadnú len zlomky, potopenie obyčajnej motorovej loďe sposobí omoc vačšie zenčistenie ako cela vesmirna stanica napájaná solárne :)
…ale hore existuje ešte plno pozostatkov zo studenej vojny čo nám neriadene poletuje nad hlavami s plnými nádržmi hydrazínu…toho by som sa skor obával…
-
chyba namiesto SNK som napísal SNM :) ospravedlnujem sa…
-
….Chémia, fyzika, mechanika, optika atď. sú disciplíny, ktoré by mali pomáhať pri riešení problematiky ochrany kultúrneho dedičstva. Tam ich úloha končí a pevne verím, že múzejný zbierkový predmet nikdy do rúk nedostane “inžinier-konzervátor” v konzervačnej fabrike, nech už to po anglicky znie akokoľvek hrdo.
Nechápem tú averziu voči ľudom ktorí by vyštudovali materiálové inžinierstvo v súvislosti s potrebami kultúrneho dedictva. Obávate sa surových vedcov bez štipky etiky a úcty k artefaktom? ( štúdium bez garancie múzejníkov? )Teraz to funguje tak, že sa inžinier po vysokej škole musí prisposobit a učit všetko odznova v oblasti konzervovania. Inak SNM, ktoré zrejme uznávate ako konzervačné pracovisko je plné takýchto inžinierov-konzervátorov. Takýto človek rozumie dejom ktorým podlieha predmet, vie sám vykonat a vyhodnotit analýzy, vie navrhnút a OPTIMALIZOVAT konzervačný proces a mal by ho aj vedieť sám uskutočniť. Nerozumiem prečo by inžinier alebo magister konzervátor nemohol nahradiť dneska vo vačšine aboslútne neodborných pracovníkov – konzervátorov. Čím by sa dostalo konzervovanie v múzeách z úrovne údržbárov, zámočníkov a stolárov na úroveň odborných pracovníkov. Teda aj vztah kurátor- konzervátor by sa musel zmeniť.
Už len presvedčiť národ aby bolo na mzdy a vybavenie takýchto ludí, toto by mala byť prvá vec kým sa začnú vychovávať špecialisti, ktorí aj tak hneď po škole ujdú do zahraničia alebo do priemyslu.
PS: Ja som výsledkom podobného vdzelávacieho projektu v ČR, dnes už pracujem ako chemik- konzervátor. Je ale pravdou že polovica našich predmetov na univerzite bolo humanitných a bola povinná štatnica z muzeológie.
V Čechách to funguje a prináša prvé ovocie v podobe výzkumu a vývoja prostriedkov, postupov, zvýšenia konkurencieschopnosti apod. Stačí len pozieť do sylabov študijných oborov na VŠCHT, alebo MU a inšpirovať sa. … na Slovesnsku opať o 10 rokov pozadu preto hurá že aspoň lastovička :)
-
… no niekde je to už dávno štadrard čo popisuješ Antik … nechcem ale provokovať a pridávam sa, super iniciatíva. Uvidíme sa na konferencii, takého Sashu by mi bolo cťou stretnúť osobne :)
-
To bolo rýchle :) skúsenosti sú asi skúsenosti, klobúk dole.
-
Mne to príde ako buk, ale bez detailnejsišho snímku kde bude viditeť stavba aspoň z dvoch rezov ( priečneho a tangenciálneho) sa dá len hádať. Má štruktúra kanáliky? Alebo tmavšie fliačky v štruktúre? Vonia? Je z našeho podnebného pásma? Javí sa ako tvrdé drevo s vyžšou hustotou? Čierna farba a povrchu je dosledok opracovávania? Obsahuje drevo nejakú živicu? …
-
kto by doma nechcel termálny prameň? :) … šup šup na analýzu a nová minerálka je na svete
-
Bola tu požiadavka nakusnúť farebnosť aj z chemickej stránky. Nieje to však jednoduchá vec, ale skúsim aspoň to čo som pobral ja pri štúdiju :)
Ako bolo povedané, vec má farbu podľa toho ako dokáže pohlcovať svetlo. Vždy sa javí ako doplnková farba k tej čo je schopná pohltiť, čo sa dá presne merať a odvodiť od jej vlnovej dĺžky. ( Na rozdiel od relatívnej farebnosti, ktorú vidí každý inak ) Toto bola tá fyzikálna podstata, na ktorej pracuje aj RGB model miešania farieb a kde doležitú úlohu hrá aj difrakcia. Chémia sa zaújma o to jak a prečo práve onú vlnovú dĺžku látka pohlcuje a teda navonok sa prejavujú farebne. Tajomstvo je ukryté v štruktúre atómov, presnejšie v elektrónovom obale. Atóm je schopný prijať “svetlo” len obalom , a to tým že vytvorí orbitál s energiou odpovedajúcou prijímu energie z vonka. (kavntová chémia) Každá látka má inú atomárnu stavbu a iné podmienky pre vytváranie týchto orbitálov. Najlepšími nositeľmi sú atómi schopné variaovať na úrovni d orbitálov ako napríklad meď. Podobný mechanizmus existuje aj v niektorých typoch chemických vazieb kedy netreba bohatý elektrónový obal ako je tomu u dvojitej a trojitej vazby u organických zlúčenín ( Anilín atď.) A asi najpočetnejší prípad tvorenia farieb sú tzv. komplexné zlúčeniny kde sa celá molekula podiela na absorbcii svetla a teda jeho výslednej farbe podľa sily ktoru sú k sebe pútané jednotlivé ligandy k centrálnemu kovovému atómu.
Pre prírodovedcov, absorbcia EM žiarenia je závislá na energii ligandového poľa, čím viac energie treba na vyvolanie elektrónového preskoku, tým by mala byt výsledná vlnová dľžka kratšia. Inak povedané stabilnejšie komplexi budú modré najmenej stabilné červené. Jednoduchým prikladom je napr. modrá skalica. Pokial nieje prítomná voda a neexistuje príslušný komplex je biela, akonáhle sa hydratuje vidíme ju ako krásne modrú. Alebo len modrú, pre tých čo modrú nemusia :)
-
Ano pásky sú dobrý nápad, čo ja viem sú samolepiace a nažehlovacie. Ak nemáte reštaurátorskú žehličku tak by bola asi lepšia samolepiaca. Nažehlovacie sú však skoro nerozoznateľné. Poprípade podlepiť na japonský papier čo je asi trocha zložitejší postup :) Predbežne by bolo užitočné zistiť vododostálosť atramentu, poprípade hneď aj odkysliť či odkyseliť? :)
-
Smutné, nečakal som že prežijem éru raketopánov :(
-
Dobrá knižka od Yvonne Shashoua, Conservation of Plastics, zhŕňa poznatky za posledných 10 rokov. Ale žiadne praktické rady nečakajte, Z tej preventívnej stránky vydalo Národní muzeum, malý zborník okolo roku 2000 venujúc sa polymérom a ich uloženiu. Z toho čo viem ja, je všeobecne problém sanačne ošetriť degradujúci plast, vačšinou sa to rieši len zlepšením úložných podmienok. Degradácia sa dá len spomaliť a to znížením teploty, alebo mechanicky podporiť obalom atd.
Pri nitrocelulóze hrozí pri degradácii samovznietenie, teda pozor pri ich nasvetlovaní napríklad. Taktiež by sa malo nato pametať pri ich uložení a venovať celuidovým predmetom zvýšenú pozornosť.
( Preto vyhorelo toľko kín začiatkom storočia :)
Na stránkach http://www.technicalmuseum.cz/content/view/521/316/lang,cz/, by sme mali zverejniť do konca roka jednoduché analytické postupy pre rozlíšenie jednotlivých plastov a kovov.
-
Klasické euroobaly sú PE a PP, čiže nemali by sposobovať žiadne zmeny. Zatavovanie je už ale kapitola sama o sebe každopádne by som to nerobil. Treba sa vyvarovať hlavne kontaktu s kovmi, šanony, spinky atď. Obaly na archiválie sú už bežne dostať aj s alkalickou rezervou. Napr.http://www.ceiba.cz/ Pri papiery z tohto obdobia sa može objaviť niekoľko problémov spojených prevažne s kyslosťou, ktoré si vyžadujú odborný zásah. Skúste pripojiť kvalitnejšiu fotografiu.