miro-carsky
Forum Replies Created
-
Myslim, ze si trafil klinec po hlavicke s tym, ze moderna technologia je pripustna az tam, kde povodna nemoze pamiatku zachranit.
-
jednoznacne je dobre, ak si covek vlastniaci pamiatku, ju nemoze pretvorit na svoj obraz, problem je v tom ako to funguje v praxi, stat ako spravca a strazca pamiatok sa prilis neosvedcil a ani sa nikdy neosvedci.
Tento príklad nemá riešenie… -
Duchampova rada je dobra, ja len ponuknem alternativu, namiesat disperzne lepidlo na drevo (Rakoll, Duvilax) so suchymi pilinami toho druhu dreva, ktore treba tmelit. Treba vsak dobre odhadnut pomer,lebo ked je vela pilin, tak sa to neda dobre prebrusit a ked malo, nezodpoveda farba tmelu. A treba tie dierky predtym este dobre vyfukat
-
Ja len malu pripomienku
v dreveniciach byvali povodne hlinene udupane podlahy a to spolahlivo nad urovnou zakladu, vacsinou az nad spodnym vencom, aby sa touto hlinou dobre zatesnila aj spara medzi zakladom a drevom. Inak nie je zaklad ako zaklad, v drevenici staci podlozit styri rohy – tie naozaj drzia celu stavbu, co je niekde v strede je uz len proforma. -
Fiha, tak toto by zaujmalo aj mna, lebo tipol by som si, ze najlepsie by bolo urobit ilovu formu a cely kriz vyliat nanovo.
Aj by ma zaujmalo ako tie jamky vznikli, lebo je dost mozne,ze uz pri samotnom odlievani. No ale liatina je krehka vec, nie je problem z nej trochu odbit.
Pri liatinovom gatri nas samozrejme ani nenapadlo, aby sme tmelili nejake drobne strbinky, hlavne ze zacal fachcit -
Hej ankre sa pouzivali uz davno. ale nie su kotvy ako kotvy. Vo Vavrisove som videl domcek stiahnuty ankrami cez stropne tramy, cize cez stavbu neslo ocelove tiahlo, ale kotvy boli zapustene do tramov.
Tu by sa mohol ozvat Benignus, lebo pokial viem, tak Katarinkari pouzivali nejake super Hilti kotvy. len neviem presne ako a ake.Pri pouzivani tychto technologii, hoci su kryte a zvonka vyzera byt vsetko podla pravidiel, umoznujeme nasledujucej generacii aby rozlisovala, co je starsie a co novsie. Ale verte, nebolo by pre mna vacsej radosti, keby mnou stavany krov z kresanych tramov, spajany sedlami, capmi, rybinami a drevenymi kolikmi, kde je vsetko robene len sekerou, aj ozdoby na hlavach vaznych tramov, nejaky etnolog vyhlasil za stavbu z konca 19 storocia. A napisal by o tom diplomovku
Je to falsovanie historie? -
No hej, ak ta drevenica bola omietnuta cementovou omietkou, tak sa naozaj necudujem, ze sa do nej dala drevomorka. Ale hlineny kozuch sa na dreveniciach (a sdrevenych sypkach)casto robil a bol velmi uzitocny co sa tyka tepelnej izolacie – odporucal by som ho minimalne zdnuka. Inak dnes som akurat cital pasaz zo stareho zakona kde faraon prestal zidom dodavat slamu do tehiel – pekny stavbarsky detail spred par tisic rokov
-
Super, ja som rad ked sa ludia chytaju a diskutuju. V plnom rozsahu suhlasim s tym co napisal Eo Ipso, ze sa da len inspirovat v povodnej ludovej architekture, tak ako sa da inspirovat v ludovej hudbe. To ze sa to mne nepaci, je uz ina vec. Ja som purista. Kedysi sa vraj pamiatky rekonstruovali tak, ze nove casti museli byt odlisene tvarom, alebo materialom. To boli casy!
Mne nevadi ak niekto napise, ze sa venuje dreveniciam, ale nech to napise bud ako odpoved na otazku, alebo nech sa prida do databazy firiem a nie ze zalozi novu temu, ktora sa nam mimochodom pekne rozrasta.
Drevo je sice obnovitelne, ale na slovensku sa s nim moc obnovitelne nepracuje. Hodnota stareho a mladeho stromu je neporovnatelna. Mne sa zda, ze stavby drevenic len v minulosti neohrozovali lesy, ked chlapi rezali bruchatkou prebierkovym sposobom. Dnes pily chrlia denne neuveritelne mnozstva kubikov. Drevo je obnovitelne len do istej spotreby a ta stale narasta.
Mimochodom, drevenica sa da presunut a predavaju sa drevenice bez pozemku, vylozene len na prenos. Tym, ze je drevenica skladacka, tak sa to da. Su aj blazni, ktori si ju odniesli postupne na vlastnom chrbte napr. z Chlebnic na Velke Borove -
Vies, aj dreveny dom moze byt monstrum, dokladom toho su drevenice, ktore sa prave odvolavaju na tradiciu nasich predkov, to je ten projekt pri Liptovskej Stiavnicke. Lucny hrib, Salatin atd. jeden desnejsi ako druhy.
Tak bud moderne, alebo tradicne, ked sa to spaja, vyzera to obludne.
To je inak uzasna tradicia, stavat drevodom na podmurovke z betonovych
tvarnic. No, len na murovanie kameňom neexistuje zatial ziadny urychlovaci stroj…
A tehlove domy sa mi niektore dost pacia, aj stare tehlove fabricke budovy s klenbovymi oknami napriklad. -
Ahoj, Gaso, tvoj umysel je naozaj chvalyhodny. JA posluzim vedomostami co mam, nie je to bohvieco, ale aspon daco.
Hlina by mala byt mastna, ilovita, z nejakeho miestneho zdroja najlepsie – nech poradia domaci. Miesa sa s plevami, ci so slamou. Aby sa napojila na staru, musis tu staru a aj stenu dobre navlhcit a aby si mal pekny hladky hrbolaty povrch, pretiera sa nanesena hlina mokrym stetcom. Po par dnoch treba zamazat praskliny a potom znova. Schnut by to nemalo moc rychlo, netreba kurit a treba vetrat. Niekedy sa hlina miesa aj s pieskom, aby mala mensiu zmrstivost, teda aby nevznikali take praskliny.
Nech sa dari. -
Ja vam chcem len vyjadrit psychicku podporu. Som rad, ze sa Cabrade niekto ujal. A nie je to stat. Este by ma aj zaujmalo ako je na tom Bzovik??? Neviete??
Aj by ma dost zaujmali vase skusenosti s dobrovolnikmi, lebo mne sa zda, ze dobrovolnictvo sialene upada. Fakt je ten, ze my sme sa na Oblazoch s ludmi nikdy nehrali, vzdy sme od nich chceli aby makali cely den. A pre tych, co sa akoze prisli zrekreovat, nemame pochopenie. -
Prepac, Goral, ale musim ta trochu sfuknut. Predovsetkym sa mi nezda fer nahanat ksefty cez tento portal, Po druhe, firma co sa odvolava na tradiciiu a zaroven na moderne poznatky je mimoriadne podozriva, je to ako reklama – zalozene roku 1639, a nad tym napis – Novinka.
A este – co to je max rucnej prace? hadam nam nechces nahovorit, ze kresete gulatinu (vrratane hrubej triesky), ze dlaby sekate krizovkou a capy sekerou, a skracujete tramy bachrackou???
To sa da robit z lasky vo volnom case, ale neviem o nikom, kto by to bol ochotny zaplatit.
Moj sukromny nazor je, ze je mnoho drevenic, ktore treba zachranovat a nie stavat stale nove, kvoli comu sa budu opat len mohutne rubat nase lesy. -
Ad Hubert
To s tym, ze Benignus iba kritizuje a nic nerobi, tak s tym si strelil riadneho capa. -
Hej, je dost mozne ze som proti tomu prave preto tak naladeny, ze som tu nevidel podkrovie zodpovedajuce duchu starej budovy, ci drevenice. No ale skratka, u nas to tradiciu nema, zato sa vsak neda povedat, ze by sa podkrovie nevyuzivalo, prave naopak. Napriklad v starych mlynoch boli niektore stroje az uplne pod strechou – loziska transmisie viseli na kliestinach
To ide s dobou, dnes uz vyuzitie nema a tak sa zobytnuje, aby ho malo. Je to nezvratne, da sa proti tomu len kibicovat, snazit sa presadit znesitelnejsie varianty -
ja mozem poskytnut informacie, len co sa tradicnych postupov tyka. Ak je drevenica zdvihnuta vysoko nad teren, tak prave naopak, ide v nej od podlahy vacsi chlad, ako ked je blizsie k zemi. Uplne najtradicnejsia je hlinena dupana podlaha z ilovitej zeminy. V minulosti sa usporiadala v novom dome veselica a do rana bola podlaha udupana. treba vsak vykopat jamu a podsypat pod nu strk, aby nevlhla odspodu. Dupe sa az do vysky prvych tramov, ak preschne, tak nema preco drevu ublizit, rovnako ako hlinena omietka. Iny postup je pri drevenej podlahe, tam ide najskor il – mastna nepriepustna zem a potom strkove lozko, alebo sotolina, podrvene tehly a podobne a do toho sa volne lozia tramiky – jednostranne, ci dvojstranne kresane a na ne sa bije podlaha, podla stareho vzoru z co najsirsich dosak, a hrubka spon 30mm. To, ze v drevenici trochu tiahne od podlahy je prirodzeny jav a aj vdaka tomu je drevenica drevenicou. Beton na podlahu, ani pod spodny veniec nikomu neodporucam, jedine, ze by mu islo o to, aby mu to co najrychlejsie zhnilo. Na steny odporucam ako izolaciu tiez hlinu – pripadne zvonka mach a zdnuka hlinu. prezil som v takejto drevenici minulu zimu a dobre viete aka bola. Tyzden bolo -24 a potom sa oteplilo na -15 a trvalo to od polovice novembra do konca marca.