[miro-carsky]

Nemozem si to odpustit – pozrel som si ten link od Vlcika Tlcika a musim povedat, ze neznasam zberatelov. Kolko ludom by tie topory, sekery a kopaky urobili radost a naozaj by s nimi nieco robili. A zatial ich ma nejaky chruno u seba vystavene v dielni, kde si ich pravidelne oprasuje metlickou,ci neviemco.
To mi pripomina ako jeden chalan nakuva kosu s korytarskou sekerou, ktorá sa mu len tak povaľuje na zemi v drevarni. Je sice pekne, ze kosi rucne, ale nemoze si na nakuvanie, anciasa jeho, vziat kladivko???

Co sa tyka temy, samozrejme potvrdzujem, co pisal Martin, ved sme jedna ruka, jedna hlava, spolu robime na Oblazoch.

Ale co sa tyka kovacov, mam viac tipov a myslim, ze vsetci su zivnostnici, cize papier by bol.

[miro-carsky]

Pekne, pekne, ako statika odporucam Vlada Kohuta z Prodisu, robi cpecialne statiku pamiatok, vydatne pomaha aj Katarinkarom…

Teaari by to mali zvladnut aj bez stropu – len treba mysliet na to,ze treba nechat na tramovy strop v muroch kapsy. Fakt je, ze kapsy najprirodzenejsie vzniknu, ked sa na mur prelozia tramy a potom sa obmuruju.. ale tam by stare kapsy mali niekde byt, mozno aj so zvyskami tramov.

Ak sa polozia pomurnice a na ne vazne tramy, na ne uz sa daju nahadzat forsne a po nich sa da komfortne chodit. A urobit tento ukon je v danych podmienkach asi rovnako komplikovane ako urobit samotny strop.

Napriklad na kaplnke v Povazskej Bystrici neviazu mur kovove ankre so zavlackami, ale vence z dubovych tramov, zamurovane uprostred.

[miro-carsky]

Len pre inspiraciu, ja som zateplil dvere chlieva tak, ze som vyrobil akoby duty priestor a do neho napchal suche hobliny od hoblovacky

[miro-carsky]

Kto chce kam, pomozme mu tam.
Myslim, ze nikoho z nas nezaujma slovo trepes, ak nie je podlozene argumentami. Toto uz nie je vecna diskusia. Pre mna vsak argumenty znamenaju mat osobu skusenost, alebo osobne poznat cloveka, ktory hospodari bezorbovym sposobom a ake mu to prinasa vysledky.
Uved fakty – nie z kniziek, ale zo zivota, potom ma presvedcis.

Myslim si, ze nasi predkovia neboli hlupi a tiez sa nechceli narobit. preco neprisli na nieco tak genialne jednoduche a bezpracne, ostava nezodpovedanou otazkou??? Okrem toho tu uz bolo dobre popisane pistinom, ze komunizmus to bol, ktory dotentil cele hopodarenie a to po mnohych strankach. Predtym bola krajina dost idealne obrabana a bolo to v suzvuku s prirodou…ked este boli medze.

Ja by som sa neucil z kniziek, ale od zopar starych gazdov, ktori este oru s konmi a rucne kosia – lebo im to robi dobre na chrbat. Ti dobre vedia, ze ak si niekto mysli, ze bude robit menej a mat viac, tak je na velkom omyle.

[miro-carsky]

Ja este doplnim Vlcika – Tlcika: urcite by sa dal dat krov aj bez tramoveho, ci zelezobetonoveho stropu.
A Simonu: krov sa zvacsa na budovy neupevnuje, on na nich jednoducho iba lezi. ide vsak o to, aby vyvijal len zvisly tlak. Takze tie nosne mury su naozaj podstatne ako vravi Vlcko
Vynimkou su veze kostolov,ktore sa kotvili do muriva železnymi kotvami. tato technologia nie je stratena, naopak je zmodernizovana. Da sa spolahlivo pouzit aj do kamenneho muru.

Daj nam, Simona vediet,ako pokracujes. Hoci mne uz od februara zacina stavebna sezona a za kompom budem minimalne…

[miro-carsky]

V zasade by to malo ist aj bez murovania. To vsak treba posudit na mieste. Treba na to jednoznacne statika. Som vsak presvedceny, ze vzdy sa da najst riesenie, aby strecha mohla kryt dom – daju sa pouzit aj nejake provizorne podpery – z hrubej jokloviny, ktore sa neskor zamuruju. Nie zeby to bolo idealne riesenie, ale lepsie ako ked do stavby prsi. To je vsak len tak vseobecne. Uz tam ten statik mal byt…a hovorit konkretne veci

[miro-carsky]

Svata pravda. Co som videl popraskane rozchadzajuce mury na starom dome – nielen, ze dali veniec, ale aj menili tvar strechy – aby mali co najvacsie podkrovie a bola tam skridla. ked to este zateplia, tak to nechcem vidiet…

[miro-carsky]

Fuj, az mi prislo zle.
Myslim, ze suostrovie Gulag by malo byt povinne citanie…

[miro-carsky]

Mlynske kamene treba pravidelne okresavat, aby mali pozadovanu porovitost. Casom sa zoderu a nie je tazke uhadnut, kde zmizne cela ich hmota – do muky.
Na kazdodenu spotrebu radsej mat asi kovovu stolicu….

[miro-carsky]

a pokial ide o cas, treba nasobit styrmi.
Myslim, ze tie prevalene drevene stropy, by do statiky kamennych murov zasahovat nemali – tieklo do nich, nuz zhnili a prepadli sa.
Statika to kazdopadne chce, neviem ako su tam praskliny v muroch a podobne veci.

Este upozornenie – dnesni tesari chcu na koruny murov, na ktore idu davat krov vzdy robit betonovy veniec. Ten vsak moze starej stavbe vyrazne pritazit – toto tiez musi posudit statik. kazdopadne to ide bez venca, len im to musi niekto nakazat, inak ho tam daju..

[miro-carsky]

Krasny kastiel.

nasledujuce veci su len velmi hruby odhad podla fotiek

tesarsky uzus – 7 euro za m2 tesarskej konstrukcie, ale dalsich 7 euro za kazdy m2 pokryvania.

Takto sa vsak robi hrrr a narychlo a najradsej sa beru sedlove strechy zo stitmi, lebo plocha rychlo narastie a netreba riesit ziadne valby a vikiere. Tak ci tak by to bolo tu samorezna, tu dvestofka klinec, buc buch buch, vrrrrr – a v capoch bez zapyrenia na col medzery

Len tak co som mrkol ockom – mohla by ta strecha byt hotova tak za sedem (je tam aj rezerva) dni (bez odstranovania starej), keby robili styria az piati chlapi – skusena partia.

Cenovo za hodinu rataj, ze tesari neberu menej ako 4 eura, ale zase by nemali viac ako 7 e

Myslim, ze stoji za to sa do toho pustit, bola by ho skoda,

[miro-carsky]

Bezorbovemu hospodarstvu neverim – treba vsak vyskusat, necham sa presvedcit.
Ono aj s tym mletim muky to nie je moc jednoduche, preco nasi predkovia radsej merali dlhu cestu do mlyna, akoby si doma muku sami pomleli?

Ako pise mlynar Jozef Pilar: aby lide meli povedomost jak pracne za starodavna lide mouku ke sve obzive pripravovati museli a s povazenim te predkuv tezke prace, kazdeho mlyna nejinak, nez nejdrazsiho klenotu sobe vaziti…

Naozaj ta nechceme odradzat, prave naopak, je to velmi pekny ciel aj myslienka. Asi si treba odskusat co a ako a zvazit dalsi postup.
A kosenie, susenie a zvazanie je cista drina,a este aby ti to nezmoklo, ja som mal kozy dve – robil som aj syr a kosil som pre ne pol hektara a stacilo mi. Okrem toho som robil remeslo, cize na viac zvierat absolutne nebol cas.

drzim palec

[miro-carsky]

Chces povedat, ze ked sa ti zlomi koleso na voze, tak si vyrobis nove??? Alebo si ukujes sekeru zo zeleznej rudy, co najdes na pozemku???
Ak nebudes mat kona,kto bude tahat pluh??? traktor asi nie ak ide o ekofarmu. Ziadny hospodar nebude svoje polia mulcovat pokosenou travou – za jej kosenim je mnozstvo driny a zvierata cez zimu treba krmit. na jednu kozu rataj, ze treba skosit, ususit a zviezt asi stvrthektara dobrej luky – vysokej travy.

Dost vela ludi si hospodari, ale pritom visia na state ako pijavice – beru socialne davky, podpory, materske, vsetko co sa len da, toto nie je pre mna hrda sebestacnost. Ale na tu ma dneska naozaj malokto…

[miro-carsky]

Radon je naozaj trosticku mimo temu, takze ho momentalne nechavam tak

cim vacsia prax, tym viac pokory…

Takze ma zaujma – ci poznate nejakeho cloveka, ktory byva v nejakom tom sofistikovanejsom slamenom dome – co o takom byvani hovori.
Sofistikovane systemy su drahe a zvyknu sa dost casto kazit a potom je clovek vo vacsej kasi ako by mal nieco jednoduchsie, co si vie sam opravit. Toto sa napriklad tyka aj modernych aut – ktore uz maju vylozene nacasovanu zivotnost. Co take skody 100??? na tych sa bude dat jazdit este o sto rokov!
V podstate sa to tyka vacsiny modernych vyrobkov, o foliach ani nevraviac.
Co hovori o takom dome firma, ktora to stavia (aj so zastupom SVOJICH odbornikov), naozaj nie je pre mna relevantne.

Odznelo tu aj, ze sa na hlinu da pouzit omietacia masina. Ano da sa, ale bez slamy – ta ju zadrhne. A hlinena omietka bez slamy sa dava az uplne navrch ako ta najfajnovejsia vrstva.
A ze hlinena omietka sa predava vrecovana – ano, ale o jej kvalite mam pochybnost – videlsom ju nanesenu na jednom dome a dala sa otierat prstom dole. Mozno ju tam vsak dal niekto neschopny???
Tomasa, ktoreho povazujem za jedneho z najlepsich hlinenych omietkarov, som nikdy nevidel pouzivat vrecovanu omietku. A chodte sa pozriet ako vyzeraju omietky na Polomoch!!!

Slama je mi ako material velmi sympaticka, ale skor v tej dlhej, rucne nakosenej tradicnej forme – cize na strechy, pojivo do hlinenych omietok a tehiel a pod.
Nechcem vsak spominat rozpravku o troch prasiatkach… lebo ta hovori negativne nielen o slamenom, ale aj od drevenom dome – co nemozem preniest cez srdce
Raz vsak ten vlk predsa len pride a fukne – a vsetky domy sa rozsypu na prach

[miro-carsky]

Toto je zaujmava tema. Co sa tyka vlastneho obilia, tento ideal chcelo zopar ludi dosiahnut, ale nepodarilo sa im to. Pri sebestacnosti nejde len o to vypestoat tolko co sam spotrebujem, ale spravit aj nejaku nadvyrobu, ktoru potom mozem vymenit za ine potrebne veci – benzin, elektrina, kovove naradie – to uz zalezi od cloveka, co chce pri praci pouzivat, ale bez vstupu zvonka sa nezaobide. jedine, ze je sucastou komunity – nieco ako Amisi.
Hospodarenie je pekna myslienka – ale tvrda a jednotvarna drina. Kedysi to clovek musel robit, dnes sa pre to musi narodit.