miro-carsky
Forum Replies Created
-
Bol som sa tam akurat pozriet. Dobra sprava je, ze destrukcia este velmi nepokrocila -asi hlavne vdaka tomu, ze aka taka strecha este stale ako tak drzi.
Ale ked spadne, tak to pojde raz na raz, zatecie, vymrzne, vypadne.Ako to teraz vidim, najviac by sme potrebovali ochotneho skuseneho pamiatkarskeho murara… aspon jedneho.
bednenia na klenby som schopny vyrobit bez vacsich problemov…
je tam ale prace ako na kostole, nie ako na kaplnke.
napriklad vyvalilo dve obrovske lipy, co stali pred kaplnkou – zazrak, ze nespadli rovno na nu. ako ich vvalilo tak tam lezia uz dva roky.A niekto si tam spravil prechodnu skladku dreva. Dufam, ze si bude vnutri aj robit ohnik.
Vsade okolo je to zarastene az hroza, ako na rubanisku.
Naozaj je to hanba vsetkych, ze narodna kulturna pamiatka sa dostala do takehoto stavu -
Takze trochu sme sondovali, ale farar v PB nebol prilis pristupny – zrejme sam nevie, co by mal podniknut, pripadne je nedovercivy – mozno mu casto niekto vola ohladne kalvarie…
Takze myslienka je takato: mali by sme sa dat dokopy aspon niekolki, ktori sme ochotni nieco urobit a fararovi ponuknut uz konkretne veci. Kazdy co je ochotny a v com sa citi doma.
Bez zastresenia vlastnika a spravcu to samorejme nema vyznam, cize by to bol iba pokus.
Ja uz mam Evu Stankovu z Rajca, ktora je schopna zohnat peniaze na pracu s mladezou – cize by sa dala cast prace urobit vo forme workshopov…ja som ochotny robit veci okolo dreva – viacmenej dobrovolnicky – ale potom omedzeny cas, dajme tomu mesiac do roka.
Velmi by sa nam zisli murari – bude tam treba doriesiit dost zavazne veci – napriklad celu klenbu kaplnky
Takzeak mate zaujem ozyvajte sa.
-
Hej, prave bola spekulacia o tom, ci suchy vzduch sposobuje slama, ci hlina. domy z dusanej hliny mali pokial viem velmi prijemnu klimu.
Inak Tomas problem so suchostou nikdy nespominal, islo o dva dalsie slamene domy, co na zajezovej stoja a uz sa v nich byva.
Tiez sa mi zda byt zavadzajuce povedat, ze vlhka podlaha rovna sa radon rovna sa ista rakovina pluc, ze???
-
Prave o Tomasovom dome som nehovoril….
A urcite som nic nezovseobecnoval – islo len o dva pripady a tak to aj bolo podane.
neviem, co je radon, mohol by si to vysvetlit. -
Takže statik Vlado Kohut robil uz na kaplnku kompletny posudok – vratane sanacnych prac a krasneho navrhu konstrukcie krovu. Objednavatelom bola rimskokatolicka cirkev – farnost Povazska Bystrica. Stale je vsak rizio, ze to skonci v supliku. Ja som tento rok cez stavebnu sezonu plne vytazeny, ale keby sa s tym nic nepohlo, tak by som to skusil nejako posurit, s tym, ze rok 2011 by sa nieco aj naozaj urobilo. Pravdepodobne dobrovoľnickou formou. Ja mam z Povazkej zenu, takze mi nerobi problem do PB prist kludne aj na dva mesiace aj s celou rodinou.
Skusim sa asi naontaktovat na cirkev a zistit ake maju plany – pripadne im ponuknut pomoc. -
Ja len male upozornenie. Dvaja ludia, co byvaju v slamenom dome – kazdy v inom – potvrdzuju, ze je v nom mimoriadne suchy vzduch. Asi je najvacsim problemom izolacia slamou odspodu, poprve treba davat sakra pozor, aby do nej nezatieklo a po druhe sposobuje ovela suchsi vzduch ako v slamenom dome, ktory ma podlahu ulozenu tradicne – dajme tomu ako k drevenici, kde cez podlahu dycha trochu vlhka.
Tolko cista empiria -
Osobne som pracoval na lise, kde sa lepia eurohranoly a nic neekologicke na tom nie je. Ak chcete mat test, tak vam kusok takehoto hranolu rozvaria vo vode – odolnost cinkovanych spojov voci vlhkosti a zmenam teplot a potom este skusaju jednotlive lamely proti sebe tlacit – to je pevnost tupeho lepeneho spoja.
My mame doma sedemdesiatrocne drevene okna, ktore zacali degradovat len vdaka tomu, ze ich moj tato natrel olejovou farbou – ktora drevu brani dychat. Netesnia len vdaka tomu, ze dom sa trosku posunul na jednu stranu a teda sa skrivili zarubne.
Plastove okna su tu chvilu, na ich zivotnost si pockame, ale viac ako desat rokov im nedavam
A nikdy by som nepovedal, ze kupovanie lacnych a netrvanlivych veci by bolo nejak specialne ekologicke
-
Natriet drevo asfaltovym penetrakom – zaruceny sposob,ked chceme, aby co najrychlejsie zhnilo. je to super – zavru sa pory a nedycha. Cize hnije.
Rovnako zaliat drevo do betonu – mohol by som to dolozit mnohymi prikladmi.
Ak drevo polozime priamo na beton, tiez bude z neho sat vlhkost, kedze beton vlhkost cez seba nepusti. Ak dame pod drevo hydroizolaciu, tak je to iste, akoby sme ho polozili priamo na beton, totiz vlhkost zvrchu sa dalej nedostane a ostane v dreve.
Ja by som pod pastrholce na beton dal tenku vrstvu stavebnej šotoliny, alebo liaporu, da sa to dobre pouzit ako podkladova vyrovnavajuca vrstva – totiz ze budu pastrholce v jednej rovine.este jedna rada – ak sa jedna o stary tehlovy dom, ktory nema betonove zaklady a ak v nom bola riesena podlaha pomocou betonu a polystyrenu, bude ho treba podrezat.
vsetka vlhkost co sa predtym predychala cez podlahu, pojde totiz do stien. -
Ja by som odporucal lozit kamene do strku a aj medzery medzi nimi vysypat jemnejsim strkom a udusat. takto sme robili kamenne podlahy na mlyne a drzia dobre. A to neprenaaju len taku obycajnu zataz, ale neustale presuvanie velkych a tazkych veci
Davat to do betonu ma jednu dost podstatnu nevyhodu a sice, ze v tom momente ako tam zatecie, tak je problem s vypraskavanim. a z rovnakeho dovodu treba robit aj riadny betonisko pod to.
Pekny a trvanlivy sposob dlazby su aj agatove pne dlhe cca 30 – 40 cm vsadene taktiez do strkoveho lozka. -
Ja presne neviem, co riesite. Ak vojdem v lete do domu a ten je prehriaty a je v nom dusno, je mi jasne, ze je na nic, pretoze vobec neizoluje. Mat v horucom lete chladny dom, rovna sa mat v studenej zime teply dom.
Ak je problem s vlhkostou, treba vetrat a kurit. Aby mu vsak prilisna suchost neublizila! -
S drevenicou stravis nie pol zivota,ale cely. No len v tom pripade, ze sa s tym budes hrat popri svojej praci a stale nieco vylepsovat a dorabat.
Realny casovy rozvrh v minulosti boli asi dva roky. V zime sa vyrubalo, na jar skresalo, cez leto konstrukcia stala a aj strecha sa zakryla. Samotna konstrukcia aj s pokytim strechy robena rucnelen sekerami a pilami trvala okolo 40 dni Robili na tom styria az piati chlapi, majster stacil jeden, kresat v tych casoch naozaj vedeli vsetci.
Dnes robit tradicne je nieco extra a preto to ma pridanu hodnotu aj na cene. Kedysi to bol bezny stavebny postup, dnes je to nieco az takmer umelecke. Malo ludi to vie a co je alsi faktor – takato praca je malo ziadana a ked nahodou je, tak tamer vzdy s nejakou upravou. napriklad, ze len cast sa urobi tradicne rucne, ostatne rychlo so strojmi. Kazdy setri cas a peniaze. -
Vapno sluzilo na dreveniciach ako dezinfekcia a zaroven proti drevokazom, Spodny veniec sa zvykol natierat aj modrou skalicou, ktora jednoznacne hubi hmyz. Nater sa obnovoval pravidelne, dvakrat do roka – tolko na otazku, cim natierali drevenice nasi predkovia.
O tom, ze vapno dycha, sa nemusime bavit.
Poznam chlapika, co bol toto lenivy robit a napustal stenu petrolejom.Taktiez poznam ludi, zo odhadzali hromadu svinstva zo stropu a potom zistili, ze to bola hlinena izolacia,
Vela zdaru karboskovym majstrom z Hornbachu a Baumaxu! -
No, to ze miesali v miesacke som videl na vlastne oci pri rekonstrukcii Polomov na Zajezke.
Co sa tyka pojiva, je to asi pravda, v minulosti by vsak ziadny rozumny gazda nedal seno do omietky, lebo seno bolo vzacne a potrebne na prechovanie zvierat, kdezto slama bola odpad. Pokial viem, davali sa aj plevy, tiez odpad… -
Pockaj Kety, seno a slama su dve rozdielne veci, seno je ususena trava a slama je stonka z obilia, ak si si len pomylila slovicko, tak prepac.
Tvoje postrehy ohladne praskania su spravne, ilovita hlina ma velku zmrstivost, preto sa do nej pridava piesok. A slama kvoli tomu, aby cela omietka dobre viazala dokopy, pri drevenici je toto dolezite.
Preto som ti odporucil Tomasa, lebo s tymto treba mat skusenosti, mozes k nim sice dospiet metodou pokus omyl, ale dlho to trva.
A netvrdim, ze vapenna omietka je na drevenicu zla, nic o tom totiz neviem.
Mozem ti len povedat ako by som to robil ja. Objednal by som si vetriesku piesku, a potom bager a nakladne auto, nech mi nakope hlinu v dobrom hlinisku. To by som si nechal zlozit na dvore. A zohnal by som si od druzstevnikov slamene baliky, a neviemkde trstinovu rohoz. Ak by som nezohnal majstra, tak by som to skusil urobit sam, dufam, ze Tomas by mi robil aspon supervizora.
Inak hlinena omietka sa da tiez normalne miesat v miesacke…
Dobre vies, ze konecne rozhodnutie je aj tak na tebe.
A neboj sa, nevyhubujem ti, ale dufam, ze sa potom podelis o skusenosti -
No netusim sice preco si tuto temu hodil do restaurovania a konzervovania, ale budiz.
Byval som v drevenici styri roky a velmi rad by som v tom niekedy pokracoval.
Drevenicu lahko a rychlo vykuris, ale aj ti rychlo vychladne, kedze drevo je super izolant, no nema tepelnu zotrvacnost. teda je dobre, ak je teleso pece, co najvacsie, u nas je vedla normalnej pece este chlebova pec, na ktorej je pripecok, cize cela “hromada” kamena. A interierove hlinene omietky pomahaju tepelnej zotrvacnosti tiez.
Klasika je chlad od podlahy. V niektorych dreveniciach ide toto do extremu, pri podlahe je desat stupnov a pod stropom dvadsat pat. Z toho vyplyva, ze je lepsie mat trochu nizsi strop. respektive lepsie zaizolovanu podlahu. Na toto treba davat pozor spacialne v podpivnicenych dreveniciach, ktore su stavane v svahu, cize maju vysoku podmurovku.
Ak je drevenica tradicna, ma vnutri malo svetla. Mne osobne to vsak velmi nevadilo, lebo som cele dni aj tak pracoval vonku. Cez zimu som si dal hoblicu k oknu a nad nou zasvietil stovku ziarovku a bolo to v pohode.