michal.simkovic
Forum Replies Created
-
Napadlo ma spontánne hneď niekoľko otázok.
a) stojí silueta tohoto hradu za rozsiahle zastrešovanie, predovšetkým v hornom hrade? (večná diskusia pamiatkárov – zastrešenie vs. konzervácia vs. skryté strechy…) Uvažuje s ňou predmetná štúdia Bóna, Matejka 2007 a v akej miere? Hypotetická rekonštrukcia, priznaný novotvar, skryté zastrešenie?
b) nie sú predstavy obce megalomanské? Priam pripomínajúce „Bojniceland“ (pripumenula mi ich sobášna sieň v kaplnke atď…)? Alebo je to realita ktorou sa budú uberať atraktívnejšie a prístupnejšie hradné ruiny a je to dobre že sa takto zachránia a dostanú zmysel existencie a zachovania?
c) vie niekto či už existuje nejaký seriózny komplexný pamiatkársky a arcceologický výskum, ktorý by bol podkladom pre požadované projekty a samozrejme aj pre stavebé konanie? Je to spomínaná štúdia a podmienky pamiatk. úradu,riešiace napr. okrem iného rekonštrukciu vzhľadu striech, dispozícií siení v palácoch, vzhľad, niveleta a povrch nádvoria keďže sa majú tiež riešiť a pod?
d) a čo statika? Stíha sa vôbec vypočítať na naprojektovať?
e) je normálne zastavať dolný hrad novými objektami (hyg. zariadenia a predajňa lístokv) ako uvádzajú vo verej. súťaži?
5. Objekt hygienického zázemia v areáli Dolného hradu – novostavba, súvisiace inžinierske siete len na území hradného komplexu.
6. Objekt predajne lístkov – novostavba v dolnej časti barbakanu.f) EXTERIÉROVÝ OSOBNÝ VÝŤAH???
Citácia:
(Exteriérový osobný výťah pre potreby vyššie spomínanej prevádzky v priestoroch Delovej bašty.)ešte v Trenčianskom kraji nevytrizveli z nápadov typu: „pozemná lanovka na Trenčiansky hrad“? Sú novotvary rozumné vzhľadom na to, že aj keď technologicky katastrofálna ale predsa len aká-taká konzervácia z minulých dôb zachováva čisto historický vzhľad hradu?
g) je to vôbec čo len trochu reálne za dva kalendárne mesiace vypočítať statiku atď, následne naprojektovať všetky paláce a kaplnku, nádvoria, nové objekty, priebežne konzultovať s pamiatkármi (dúfam), tiež pripraviť podklady pre územné rozhodnutie (o i. aj parkovisko v obci, prístrešok atď, nielen objekt hradu) a stavebné konanie a úspešne získať predmetné povolenia? Veď len samotné konania reálne bežia pre jednoduché novostavby nie menej ako dva mesiace. A čo ak príde na rad aj posudzovanie vplyvov na život prostredie (ďalšie týždne navyše), podľa mňa ak už teraz by boli všetky projekty k dispozícii, je otázne stihnutie… ak náhodou nejaká firma to už nemá hotové a verejná súťaž s nestihnuteľnými termínmi je len na splnenie zákonných povinností a zastretie reality…ale to už sú len dohady a dúfam nie pravdivé…
čo vy na to?
Nedá mi, aby som sa nezapojil do tejto diskusie. Na začiatok treba asi povedať pripomenúť, že Beckov so svojou polohou pri diaľnici a atraktívnosťou vždy bude patriť medzi naše najnavštevovanejšie hrady.A na to , aby sa návštevnosť zvládla bude určite nutné vybaviť hrad aspoň základnou infraštruktúrou. Je vcelku normálne, že obec má s hradom vlastné, v niektorých detailoch uletené plány. Obec je tu na to aby plánovala, pamiatkári a odborníci aby to usmerňovali do rozumných medzí.
Tu sú moje odpovede:
a/ v prípade zastrešenia sa nejedná o zásah do siluety hradu a určite to stojí za to. Chýbajúca strieška v kaplnke spôsobila v minulosti značné škody na zvyškoch gotickej klenby a omietkach s maľbami. V severnom hradnom paláci sa zachovalo množstvo detailov, pre ktoré bude optimálnou ochranou strecha. V prípade Beckova je optimálne riešiť ochranu objektov skrytými strechami a to sa pokiaľ viem aj plánuje.
b/ je to realita a dokonca je to jedna z neškodných ciest do trvalejšie udržania pamiatky. Ale len pokiaľ sa to udrží v rozumných medziach. Ja nevidím až taký problém s využitím niektorých hradných budov aj na iné funkcie. Ich interiéri sú tak tažko poškodené spôsobom konzervácie, že pokiaľ sa plánované úpravy urobia odstrániteľným spôsobom, tak nech sa to skúsi. Teda myslím, že tu nie je otázka čo vôbec, ale do akej miery pustiť do hradu doplnkové funkcie.
c/ Výskum existuje a priebežne sa dopľňa. Hrad je v podstate komplexne prebádaný archeologicky, pôvodný architektonicko-historický výskum je slabší, ale v súčasnosti sa postupne aktualizuje.
d/To sa dá ťažko povedať, systém spracovania projektu pre stavebné povolenie ako podkladu pre žiadsoť na eurofondy nie je pre pamiatky dobrý. V podstate to vylučuje normálnu a kvlitnú prípravu stavby.
e/ Nie je normálne dolný hrad zastavať podobnými objektami, ale je akceptovateľné ich tam umiestniť. Aj taj je ten priestor časť zastavaný rôznymi provizórnymi prístreškami pre akcie čo sa tm konajú, tak asi je lepšie dať tomu nejakú podobu.
f/ Pokiaľ viem jedná sa o výťah do horného hradu, nie lanovku. Vzhľadom na to, že ide o úplne pohľadovo krytú konštrukciu tak to nie je až taký problém. Nakoniec projektuje to človek, ktorý to určite vloží do objektu tak citlivo ako sa len dá. Len na okraj – taký výťah bude ako je zamýšľaný na Beckove bude znamenať omnoho menší zásah do hradu ako celá jeho konzervácia za socializmu. Lebo výťah sa bude dať raz úplne odstrániť, ale škárovanie múrov už neodstráni nikto. A ak to aj raz opadá, nikto už tým murivám nevráti ich autentickú podobu. Beckov sa zvonka zachoval takmer v pôvodnej podobe, ale interiéri sú dosť katastrofálne.
g/ podľa mňa sa to nedá.
Mišo Šimkovic
P.S Pamiatkový zámer a projekt robia špičkový odborníci, ktorých máme. Takže je splnená dôležitá vstupná podmienka, aby to dopadlo dobre -
Bezne pristupne dejiny umenia tento obraz uvadzaju ako dielo Agnola di Torii zvaneho Bronzino, nazov je portret Lucrezie Panciatichiovej (Jose Pijoan: Dejiny umenia 6., Bratislava 1989, obr. 39). Takze s Alzbetou Batori to nema nic spolocne.
-
K Odklinaniu dve poznamky:
1. AD Lednica. Ked som dostal moznost zucastnit sa tohto projektu a odborne ho usmernovat (tj od septembra 2007) bolo jasne, ze spolupraca skautskeho zboru s obcianskym zdruzenim na Lednici nefunguje. Nespokojnost bola obojstranna a v dosledku toho aj vysledky prace slabsie ako inde. Poznam sa z ludmi zo zdruzenia aj zo zboru z Dubnice, ale v septembri 2007 uz bola z mojho pohladu situacia v podstate dalej neriesitelna a tak som navrhol, aby Odklinanie na Lednici nepokracovalo. Dovody boli dva. Prvym boli spomenute narusene vztahy a v dosledku toho slabsia efektivita prace. Druhym je skutocnost, ze na hrade posobi obcianske zdruzenie, ktore sa snazi o jeho zachranu, tak som nevidel dovod za danej situacie tlacit tam do prace aj skautov ked na hrade sa aj tak robi. Okrem toho zbor prejavil zaujem pracovat na Vrsatci a tym smerom sme sa teda orientovali v r. 2007. Vysledok – robi sa na Lednici, bude sa aj na Vrsatci. Cize podla mna happy end a nie je dovod riesit kto k comu ma a nema vztah. Nakoniec Lednica nie je jedina, kde Odlinanie nepokracovalo, na Hrusove stafetu uspesne prevzalo OZ Leustach.
2. Odklinanie je dobrovolna aktivita skautskych zborov, ktore s minimalnou financnou podporou robia uzitocnu pracu. Za 3 roky s projekt stabilizoval v zmysle ucasti a rozsahu prac tak, ze su tam zucastneni naozaj len ti, ktori na zrucaninach chcu pracovat. V r. 2007 sa robilo na 8 hradoch, niektore zbory uz cele zverene hrady vycistili a teraz postupne prechadzaju na udrzbu dosianhuteho stavu a dalsie cinnosti smerujuce k zachrane hradu. V sucasnosti podla mna nie je najdolezitejsie mat za kazdu cenu v projekte co najviac hradov a zborov, ale aby v ludia v pokoji a s nadsenim pracovali na „svojich“ zrucaninach a pomahali im.
Miso Simkovic