naj
Forum Replies Created
-
Naj-Murphy zákony:
Obyčajne sa vždy nakreslí pri vedutách hradov hlavná veža. Ak je len jedna zobrazená, bude to hlavná veža. Ak nie je žiadna, tak sa jedná o majer pri hrade.
Ak je na budove hradu nakreslené jedno okno, isto tam boli dve. Ak sú nakreslené štyri, tak tam boli v skutočnosti dve. To isté platí aj pre strielne.
Ak sa zdá že vidíte budovu, isto je to hradba.
Cesta na hrad na rytine sa zdá strmá. V skutočnosti je ešte strmšia.
Pre výšku veže to platí opačne. V skutočnosti je oveľa nižšia.
Nekvalitná rytina najskôr vybledne.
Každý hrad je prototyp, preto nečakajte, že bude niekedy dobre fungovať.
Len spadnutý múr na hrade je naozaj bezpečný.
Isto spadne niektorý múr, len nevieme ktorý.
Každé podhalené tajomstvo hradu, prináša ďaľšie tajomstvá.
Ak na hrade vyriešime štyri súrne problémy, objaví sa piaty, s ktorým sme nerátali.
Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.
Kameň umiestnený na hradbe zostane na svojom mieste len dovtedy, kým si nezhodnotí svoje možnosti.
Kameň padajúci z hradby si isto zvolil nesprávny čas. Alebo: kameň, ktorý je v pokoji je určite na zlom mieste.
Čím horšie hradba vyzerá, tým menej ľudí ohrozuje.
Neopravovaný hrad nám zmizne spred nosa, škoda však ostane na mieste.
Vybavujte len drobné záležitosti, dôležité opravy hradu sa vám nepodarí vybaviť nikdy.
Ak sú proti tebe fakty o hrade, popri jeho históriu. Ak je proti tebe história, popri fakty.
História o hrade má vždy pravdu. Faktami sa nedaj ovplyvniť!
Vývoj neznamená, že nesprávnu teóriu vystrieda správna, ale že ju vystrieda taká, ktorej nesprávnosť je menej očividná.
Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie a čerti musia šetriť, a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.
To sme ale už dostali mimo hradu.
-
P.S. To “vám obom” som myslel Joža Bulsaru a Mathaeusa.
-
Kolegovia, reagujete ako osa, ktorá pri česaní si vlasov si myslí, že sa na ňu oháňam. Používam hore v texte výrazy pre neurčité hodnotenie: zatiaľ, isto, asi, ako vidno, predpokladám,…, teda nerobím si nárok na konečnú pravdu. Neviete sa zmôcť na vecnú argumentáciu? Dôležitý je ten historický obrázok, nie moja osoba. Preto vám obom „naprávam“ zapletené myšlienky:
Tomu starému obrázku odpovedá pohľad na hrad, ktorý som znázornil na upravených fotkách. Zároveň sa musí jeho čas vzniku posunúť pred rok 1500.
Nič viac a nič menej, to neruší žiadné teórie. Moje konštatovania sú viazané na ten obrázok. Jeho posúdením, že je to nepravdivý falzifikát (ako to poznajú archivári) končia aj moje konštatovania. Hore som dal stručný popis obrázku, a nie doterajších teórií o stavebnom vývoji hradu. Ak máte dôkaz, že je falzifikátom, sem s ním!
-
Zatiaľ to vyzerá tak, že obrázok Lietavy z rodostromu ukazuje pohľad na ešte gotický hrad (nakreslený niekedy 1475, keď začal na Lietave niečo robiť Kiniži – potrpel si na erboch a armálesoch). Tú juhvýchodnú stenu paláca isto nevytiahol hore, ako vojakovi by sa ta zdalo malicherné. Asi potom postavil bezpečnú a odolnú obývaciu vežu Kinižovku (ak mal čas tu niečo budovať popri Strečne). Ako vidno, poniže steny paláca už stavali polkruhový bolverk, zatiaľ len s jeho pravou polovicou. Vľavo od neho je pôvodná hranolová bašta, ktorú vzápätí polkruhový bolverk pohltil. Preto v tom bolverku nedávno Chobi základ jednej jej stien odhalil. Táto hranolová bašta slúžila aj ako podpora pre most z piatej brány do paláca, obchádzajúc skalu s donjonom. Predpokladám, že kaplnka vtedy ešte nebola. K tomuto, zatiaľ záhadnému obrázku je toto akési prvé vysvetlenie (archeológovia sa tiež mnohokrát netrafia na prvý raz). Obrázok sa dočká aj kvalitnejšieho prevedenia.
-
Pohľad na Stredné považie z ISS. Reiner ukazoval čo má Greischer kresliť a vznikla táto mapa, ktorá by sa s GPS isto pobila. Lietavský hrad si tam ale tróni suverénne.
Autor: Reiner Joannes Alexander, 1683, Regni Hvngariae Superioris, et maximae partis Inferioris, Austriae, et Moraviae, cum confinijs Silesiae, Poloniae, et Transilvaniae novissima, et accuratissima Descriptio / Joannis Alexandri Reiner, S: C: M: Ingenieur ; Matthias Greischer sculpsit /.
-
Brapi, obrázok z čias Zápoľských (1500), alebo nebodaj Bebekovcov (1450) by sa „nepodobal hradu“. Ale v tom je práve jeho vzácnosť a poznávacia hodnota. Po roku 1620 sa už len „kúrilo a svietilo“, stavebný vývoj ustal. Všetko nakreslené a odfotené po tomto roku je síce vzácne, ale má skôr estetickú hodnotu. Pre nakreslenie série 3D vizuálov pre každé obdobie vlastníctva hradu (k čomu ma inšpiroval vlani Jožo) sú potrební archeológovia a obrázky Lietavy, ktoré sa na Lietavu moc nepodobajú.
-
V tomto prípade, keď pavúčina trhliniek prehlušuje kresbu hradu, je lepšie to odfotiť z väčšej vzdialenosti – tak, ako na obrázku dole. „Pavúčina“ sa dosť vytratí. Benjo, za pomoci lupy uvidíš, že v strede dole je niečo ako polkruhová hradba. Nie mnohouholník, ako si nakreslil. Načo by tam aj bol taký n-uholník? Obrázok má dosť spoločného s Nypoortovou kresbou.
-
Hlava kastelána.
Čo sa týka tej veže, stavebné otvory má ako Kinižveža, alebo Veža-starej-brány.
-
Azda tu môžem pre pohodlné porovnanie umiestniť dve stiahnuté fotky.
Snímka zo súčasnosti je z knihy: Chromek P. – Kollár D.: Slovensko z oblakov – Hrady.
-
Bolo by to zneužitie osobných údajov, keby sa zverejňovali vlastníci? Aspoň číslo domu, aby som si to pozrel v katasterportali.sk.
-
Po prečítaní článku sa práve dozvedám, že ju našli v roku, keď demolovali obranný systém Strečnohradu. Asi niektorí prekutávali zostatok hradu kvôli cennostiam. Musel to byť smutný rok.
Čo sa týka vystavenej zomrelej Žofky, myslím si, že telo mŕtveho by nemalo byť vystavené vôbec. Iba krátko na rozlúčku. Zomrelé telo a cirkus nejde dokopy. Iné je jej napodobenina. To vítam, patrí na hrad Strečno viac ako do Tepličky. Ako keby ten hrad ožil. Je tam (i keď v našich mysliach) pani hradu!
-
20 milionov korún na neautentickú umelinu je v dnešnej šporovlivej dobe ako päsť na oko. Tam nebudú dobrovolníci a darované prebytočné drevo a slama? Veď v stredoveku to gazda pre žienku postavil sám. Je zaujímavé, akými skulinkami milioniky utekajú z pozbieraných desiatkov.
-
Jožo, od Bouttatsa Gaspara poznám len 3 rytiny Strečna. A všetky sú zo západnej strany, preto nám v názoroch na východnú stranu hradu nepomôžu.
Prvá rytina je z už tu hore uvedenej knihy Erzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials (1686). Dal som celú stránku, lebo mnohí nevedia že sa publikuje len spodná časť listu knihy.
Druhá je z „vrcholu slávy“, s trojuholníkovými bastiónmi (z http://www.zamky.sk).
Tretia je o niečo neskôr, keď cisárske vojsko Leopolda I vyhodilo do povetria všetky obranné hradby, asi to úmyselne nakreslil kvôli tomu. Za následok to malo i zmenu cesty na hrad. K tomuto obrázku musí byť aj pohľad východný, keďže pripísal taliansky pod meno Strezin aj: Dall altra parte, čo znamená: z opačnej strany.
-
Ano vlčik-tlčik, máš pravdu, kufor bol od roku 1688. Pre ten rok 1670 som mal napísať „rodostrom od Tobiasa Sadlera“. Tam sú už všetky tie hrady. A že Strečnohrad môže mať pod sebou „peklo“ ti verím. Na snímke, ktorú prikladám (je tam najsevernejšia budova), vidieť, že kopec je akoby zo Slovenského krasu: škrapové vápencové pole. Možno je pod hradom aj jaskyňa.
Kufrové Strečno, aj všetky ostatné tam hrady majú „ciachu“ od J.Nypoorta. Ak ich nemaľoval sám Nypoort, tak aspoň boli maľované podľa jeho predlohy. Môhol opajcnúť niektoré hrady z Greischerovej série, ktorá bola dokončená tiež v roku 1688. Ale aj naopak, Greischer môhol opajcnúť pár hradov od Nypoorta. Túto druhú možnosť zastávam aj ja. Starší Nypoort (1625) mal pred Greischerom (1659) 24-ročný náskok umeleckej činnosti. Keď M.Greischer začal pracovať pre knieža P.Esterházyho, dostal za úkol všetky jeho majetky nakresliť. Samozrejme ryteckou technikou do medi. Vytvoril Greischer-sériu 73 rytín (1688), mnoho ich je práve na stenách Galérie predkov Esterházy vo Fraknó a „lietajú“ po časopisoch a knihách. Greischer s Nypoortom spolupracovali už v Slovinsku vo Valvasar-clube, vzájomne si pomáhali celý život. Greischer bol vlastne Nypoortovým žiakom, ak žiak prerastie svojho učiteľa vtedy je dobre.
Kým Greischerove Strečno je rovnaké ako Nypoortové, u Lietavy majú úplne iné obrázky. Nypoortova Lietava je z knižky Erzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials, ktorú v r.1686 vydal vo Viedni Burckhard von Birckenstein ako učebnicu geometrie. Aspoň polovicu obrázkov (cca 70 hradov) tam dal Nypoort. Všetci dnes udávajú pod obrázky v knihách roky 1680, 1686, samozrejme že tí rytci na tom nepracovali len v tom roku, ale niekoľko rokov. Tieto roky sú roky dokončenia nejakého väčšieho úkolu: vydanie knižky, dokončenie série, atď.
O týchto veciach som sa rozpisoval niekedy vo februári:http://www.obnova.sk/diskusia/historicke-zabery-hradu-lietava?page=52#comment-64267
Ja si rytcov a ich rytiny ešte len usporadúvam, všetko z inojazyčných stránok. V „obraze“ budem neskôr, až si to postupne dám poporiadku na papier.
-
Jožo, píšeš:
A ten “truhlicový” pohľad od akože východu (hradné bralo+Váh), ale hmota hradu akože od západu …Akože „akože od západu“? Truhlicový pohľad na hrad je tiež od východu.
Akonáhle je hlavná veža za budovami, dívame sa na hrad od východu. Teba asi mýli v strede tá polokrúhla vežička, taký rondel je naozaj na západe, ale od západu by si ho aj tak nevidel, schovaný by bol v trojuholníkovom bastióne. Ja tu žiadne trojuholníkové bastióny nevidím. Na spodnom konci hradu (vľavo) je pravouhlý bastion (s vežičkou), na opačnom konci lomené hradby, všetko so strielňami. Aj tiene sú sprava, od severu. Prikladám pôdorys pre tých, ktorí ho nemajú.