naj
Forum Replies Created
-
Nasledujúca čiernobiela snímka ešte svetlo sveta nevidela. Ako to je zakonzervované, na to som si vypožičal snímku z http://www.zamky.sk. Aby nevznikol dojem dvojzmyselnosti tejto konzervácie: mne sa tie múry páčia. Múr hradu musí vo mne vyvolať pocit jeho odolnosti a pevnosti. V prvom rade je hrad odolnou pevnosťou. Na hrade Strečno sa nemusím báť, že mi na hlavu spadne zo zakonzervovaného múru kameň. Odchádzam s lepšou energiou naviazanou na pocit istoty. (Pozor, až na tie strechy).
-
Ten kopec aj Strečnohrad je maľovaný z úzkej strany, zrejme zo severu, pretože hlavnú vežu má na pravej strane. Preto sa na prvý pohľad zdá malý. Na ten Esterházy-ovie rodostrom sa muselo vmestiť veľa hradov, preto museli, vyberať veduty na úzko. Tak je to aj s Lietavou a Hričovom (dosť mizerný argument!). Zo severnej strany je aj pohľad na Strečno na akvarele od Endera na obrázku, tento obrázok má pre mňa dokonalú kompozíciu. A všimnite si ten slobodný život na krásnom modro-zelenom Váhu.
-
To je pravda Jožo, tí „umelci“ všetky tie hrady nepochodili. Hlavne nie severné Uhry, ktoré sú odfláknuté. Obrázkov hradov so strechami nie je veľa -ak odfiltrujeme obrázky ruín z 18. a 19. storočia, typu Endera, ale aj „rekonštrukcie“ typu Konyioka len dopĺňajúce posledný pôdorys. Obrázky zatiaľ hrajú takú slabú úlohu ako zbytok okrúhlej hradnej veže v žilinskej exkluzívnej Mirage, či náznak akéhosi hradu na kopci v Hornej Súči či na Súľovských skalách – nič hotové, len si domýšľať. Strečno je na tom ešte dosť dobre, s tým deficitom myslím skôr na Lietavu, Hričov a Starhrad. Obrázky tohto okruhu sú teraz vzácne umelecké dielka. Vytlačené na listy A3 (trochu dotvorené retušou) budú možno raz základom galérie na Lietavskom hrade, ak tam dostane Kiniž-veža, alebo Podkovička strechu. Čudujem sa, že také niečo nie je na Strečnohrade, keď miesta je v ňom dosť. Namiesto rytierskej siene (akože nie je) by mohla existovať rytecká sieň.
-
Z návštevy Forchtensteinu som si priviezol plný kufor fotiek, včetne toho kufra. Je na ňom namaľované Strečno v rozkvete, zrejme keď ho mal na vrchole kariery palatín Vesselényi (do 1667). Po ňom Strečno asi daroval cisár Paulovi Esterházymu za vernosť, lebo si ho maľuje na rôzne predmety -taký bol aj kufor s maľbami hradov (cca 1670). Ako vidieť, Matthias Greischer opajcoval námet pre svoju rytinu z tohoto kufra, lebo ju vyhotovil až po roku 1680. (To isté je v prevedení zámku Bytča). Sú to posledné obrázky pekného hradu, lebo po dvojnásobnom dobytí hradu Tokolyovcami dal cisár nakoniec hrad vyhodiť do vzduchu (neviem, čo sa tým myslí, keďže Žofia Bosniak-Vesselényi si tam stále pokojne spala svoj večný spánok). Na poslednom obrázku je Strečno z rodostromu Esterházyovcov.
-
Bratia Lietavania, tak som konečne navštívil „trezor a archív“ rodu Esterházy de Galanta, hrad Forchtenstein. Bol pre nich to, čo pre Thurzovcov Lietava. Rozpisoval som sa o tom tu vpredu v príspevkoch okolo dátumu február 2012. Išiel som tam získať skalp – zosnímať malinkú vedutu hradu Lietava, nachádzajúcu sa na obrovskom rodostrome (2×2 m), namaľovanom olejom na plátne. Dal ho vypracovať Paul Esterházy cca v roku 1665. On si tam dal zobraziť asi 40 hradov a zámkov, medzi nimi Lietavu, Hričov, Strečno, Oravu, Beckov, Ostrý Kameň, … V miestnostiach hradu sa môhlo fotografovať, ale bez použitia blesku. Pri pohľade na obraz mi zamrzol úsmev na tvári: je veľmi vyblednutý, a navyše (čo vidieť až zblízka) pretkaný sieťou praskliniek olejovej vrstvy. V slabom svetle miestnosti fotoaparát lepšie zachytáva červenú zložku svetla, a ako naschvál, veduty (mimo striech) majú modrý a zelený odtieň. Pavúčina trhliniek, neviem prečo, má červenú farbu, preto pri režime makro prevláda tá pavúčina, a „prehlušuje“ vzácnu kresbu hradu. V tej chvíli som potreboval modro-zelený filter, ten ma však nikdy ani len nenapadlo kúpiť. Filter by zvýraznil kresbu hradu. Píšem toto aj pre budúcich záujemcov o fotografovanie tohto 350-ročného unikátu. Veduta Oravy je vyblednutá úplne. Navyše pri tej únave a tréme som zabudol prepnúť snímanie do formátu RAW, namiesto bežného JPG, ktorý pri komprimácii „vyhodí“ spústu pixelov. Pri analýze obrázku v editore Photoshop sa dá raster rozložiť do farebných kanálov, v niektorých je potom kresba trochu zvýraznená. Tak či tak, do Burgenlandu mám ešte jednu cestu, a dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.
Na priložených fotkách je rodostrom-celok, potom originál makro-snímok Lietavy, a potom upravené v editore pre zvýraznenie kresby. Na analýzu obsahu je času dosť – po uhorkovej sezóne.
-
Udržujeme ducha hradu…
…ale obrázok funguje len pri zväčšení.
-
Tie veduty sú utajený obrazový materiál?
-
Odpoveď na používanie „kliniec kontra drev.kolík“ nie je potrebná. Používalo sa oboje, viac klince. Ak niet klincov pri vykopávkach, tak nie preto, že sa nepoužívali. Jednoducho preto, že tenký kliniec „odhnije“ za 200 rokov na nulu. Tam, kde niet smrekov ale dosť bambusu, strechu robia bez klincov, ako na obrázku.
-
Drevené chalúpky sa nevyhnú starobe, v tom sú podobné ľuďom. A máme smútok v duši, že odchádzajú.
-
Bez slov
-
Pri troch zájazdoch som vlastne 6x išiel cez tú bránu a nevedel som, že idem pod múzeom. Z autobusa nevidím čo je vpredu. Dočítal som sa, že Heinburg mal ešte Maďarskú a Rybársku bránu. Hoci múry okolo Heinburgu boli niekde 12 m vysoké, Turci v roku 1683 (pri tzv.druhom ťažení na Viedeň) Heinburg dobyli a takmer všetkých obyvateľov tam zavraždili. To si aj Heinburgčania každoročne pripomínajú.
Pre tých, čo nevedia ako asi vyzerá konštrukcia krovu chrámovej veže, pridávam obrázok. Je tam len nosná konštrukcia. Konštrukcia schodov a zvonových stolíc chýba.
-
Na streche chrámu sv.Theodora v Mistre vidieť, ako je pálená korýtková krytina strechy pokladaná. Je prispôsobivá ako naše šindle. Isto je aspoň 3x trvanlivejšia ale niektoré „lepené“ spoje môžu byť slabým miestom. (Lacika I.-Vančo M.: Grécko, 1992).
Na sépiovej fotke je záber na pražské strechy. Vyzerá to, že 90 percent striech starého mesta malo pred 100 rokmi korýtkovú krytinu. Nikdy ma tam nenapadlo, že také korýtko sa mi na Celetnej môže ocitnúť na hlave. Po prelistovaní krásnej obrazovej knihy: Praha vo fotografii Karla Plicky (1940), (z ktorej je fotka), pôjdem už radšej stredom ulice.
-
Ano antiK, ako zlý príklad použitia plechu na historickú stavbu. Jednoduchý tvar tejto strechy priamo vylučuje použitie plechu. Jednoduchý tvar sa má kompenzovať povrchom, ktorý trochu zaujme pohľad (štruktúrou i farbou). Vôbec, pásy plechu tu budia dojem, ako tepláky na ulici. Môhli to byť aspoň plechové tašky. Farba odtieňa egri bikavér je tam asi preto, že nič iné na sklade pokrývači nemali.
Naopak, vhodné použitie plechu je na nasledujúcom obrázku -Bojnického zámku. Maximálny sklon kuželových a ihlanových plôch zužuje výber krytiny takmer len na ten plech. Väčšie množstvo malých striešok zaujme pohľad na dlhý čas. Patina medeného plechu je vnímaná ako prirodzená farba.
-
Pongrácovský kaštieľ v L.Lúčke. Ani na Ukrajine by ho nespravili pestrejším.
-
…alebo takto: