naj
Forum Replies Created
-
Všimli ste si, že na drevených šopách a humnách je strecha na 99 percent škridlová, alebo eternitová? Šindeľ tam nepasuje. Spôsobuje to prirodzený cit pre architektúru u gazdov a sedliakov. Prirodzeným sa zdá vzťah:
kameň a drevo,
kameň a železo,
drevo a škridla.
Čiastočne ide k sebe drevo a kov.
Oku nelahodí: murivo a škridla, lebo sú podobných vlastností. Niečo, ako keby som jedol chlieb s makovníkom. Treba voliť jemný kontrast a doplnkovú farbu.
Otrasný je plech, ak nie je tvarovaný, napr. sedlová alebo pultová strecha. Plech vyniká len na zbortenej ploche.
U plastov záleží na dokonalosti imitácie. Ak plast oko neoklame, tak je to povrchné riešenie.
No rozpísal som sa hlavne preto, aby som tu môhol dať aj kontraobrázok k hore zbortenej šindľovej streche. Každý isto cíti, že zbortenej škridlovej streche stačí málo, aby sa zosypala – na nerecyklovateľný odpad. Preto chvála šindľu.
-
IN ALIO PEDICULUM, IN TE RICINUM NON VIDES
-
antiK
príklady niekedy pokrivkávajú, tak sa mi to asi teraz stalo. Pravdaže, po niektorej delovej guli nezostane nielen strecha, ale ani veža, ide o to, či je to guľa v 15. alebo 17. storočí.. Netvrdím, že šindeľ je odolný proti delostreľbe, čo mi prisudzuješ. Doplácam na stručné vyjadrovanie. Bolo to na podporu šindľa. Aj Ježiš povedal prisilný príklad (podobenstvo): skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa dostane boháč do neba. Neuveriteľné, ale veríme tomu. (Dúfam, že aj on považoval za boháča iba človeka so zbytočným nadbytkom ktorý mu je už na ťarchu).
Pretože som z rajeckej doliny, pochválim sa tu drevárskou tradíciou (citát z Kavuljaka):
Šindle vyrábaly sa ručne. Najzručnejší šindliari a drevári vôbec boli obyvatelia Frývaldu a Fačkova. To dokazujú účty z roku 1539. Frývaldci za užívanie lesa platili šindľom. K roku 1544 je zapísané: „Frývald, ssindla dali na horu za 1 fl. – Item Frývald ssindel dali na horu swu za 1 fl. Frývald, wyrazí se za ssyndely czo dali na mlyn 2 fl“. Okrem Frývaldu i Ďurčina sa rozumela drevárskym prácam. Roku 1544 na Ďurčinu „wyrazi sa za ssindely czo dali na mlyn 39 den“. Poddaní boli povinní oddávať desiatok od šindľa. Keď panstvo nepotrebovalo šindeľ, dávku in natura prepočítalo na peniaze.Píly boly obyčajne zariadené pri mlynoch. Kde bol mlyn, zpravidla tam bola i píla. Píly teda sú takého starého pôvodu ako mlyny. Na lietavskom panstve boly píly v Rajeckých Tepliciach a v Rajci. Roku 1607 „we mlyne raieczkem bola pyla ze wsseckym strogem zuplna… Na Teplicich pyla ze wssetkym strogem zuplna“. Panské drevo pílilo sa nielen na panských pílach, ale i na pílach šoltýskych. Roku 1621 pre potreby panstva napílili na teplickej píle 1071 dosák, na píle rajeckej 859 dosák, na píle konskej a stránskej 200, úhrnom 2130 kusov. Časom píla v Tepliciach bola zrušená, vlastne preložená do Frývaldu.
Každá druhá dedina vyrábala šindle. O výrobe dreveného uhlia pre výrobu pušného prachu na Lietavskom hrade pomlčím. Neviem si predstaviť, že by sa do tohto „dreveného“ prostredia dotieral niekto s ponukou pálenej škridly ako náhrady za drevené šindle. Tú môhol ponúkať tak na dolniakoch, azda po Hlohovec.
-
Š i n d e ľ ako strešná krytina bol pre naše hrady priam osudový. Oprava šindľovej strechy bola taká bežná vec ako občasná výmena podkovy u koňa. A lacná. Remeselník vtedy neprišiel na opravu strechy na Volkswagene ako dnes. Na 50-cm šindle prichycované klincom nepotrebovali presnú a silnú konštrukciu krovu, resp.nosného laťovania, ako by to bolo u škridle. A u veží by každý padajúci kus hrozil nešťastím.
Šindľa bola nadprodukcia, ako sa to spomína u hradu Lietava. Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská. Nezabúdajme, že aj plechová strecha zhorí ak má drevený krov, a dôsledky pre posledný strop sú horšie, prežije väčší tepelný šok, ako u slamenej, či šindľovej strechy, kde odhorenie rýchlo prebehne a teplo má dokonalý odvod. Šindľový „priemysel“ sa vytratil (tak ako výroba farmárskych kolies, či oprava topánok), preto sa nám to dnes s tými šindľami zdá také komplikované. Drevo a kameň – to je pre mňa priam harmónia, zároveň nevyhnutnosť.
-
Pre zmenu tu je lipa v parku Budatínskeho zámku polovičného veku ako tá Bojnická, teda 350 ročná. Má 6,2 m obvod pása, čo je tiež presná polovica Bojnickej (tá mala 12,5 m). Vysoké sú prakticky rovnaké. Budatínska lipa je dosť štíhla, pár spodných konárov však vodorovne odstáva, čo jej zkomplikuje život. Vyzerá veľmi zdravo.
-
Z hľadiska využitia pracovných priestorov, vnútornej komunikácie, si predstavujem, že je i dolušpicový ihlan dobré riešenie. To je tá funkčná stránka (je to funkcionalistická stavba?). Ale si aj predstavujem, že stavba má nadpriemerné tepelné straty (paneláky sa dajú aspoň zabaliť do polystyrénu). A čo sa tvaru týka (v architektúre je ale asi všetko dovolené), je stavba antiprirodzená. Detektor lži by u mňa vždy pri pohľade na tento ihlan zaznamenal minizáchvev. Archetypy mojich inštinktov v hypotalame sú naprogramované na horešpicový, stabilný ihlan. Keby som pravidelne chodil po Mýtnej, kvapka ku kvapke, pocity by narušili moju rovnováhu. Autor stavby chcel šokovať za každú cenu.
-
Wau Chobi, nevedel som, že máš také pekné úmysly. Ale myslím,že tá ruina nemá hodnotu. Drevo je niečo iné – pekne sa taká drevená stavba rozoberie. Čo ale s tými tehlami? “Črevá” mlynu sú už dávno preč. Ale pozrieť by si si to asi mal, pre čisté svedomie, že si niečo pre to urobil. Pošlem ti email. Ináč je v tých našich dedinách dosť zaujímavostí. Pridávam dva zábery, jeden z tvojej dediny, druhý z babkova. Ani jedno to humno už nestojí.
-
V L.Svinnej, priamo pod Lietavským hradom, sa práve rozpadá 100 rokov starý mlyn.
-
Ľudia verili, že stromy na nich „myslia“ keď pod nimi sedia. Kráľ Matej na to mal lipu v Bojniciach, a aj kráľ Artuš mal svoj dub. Lipa navodí pocit šťastia, alebo aspoň zlepší náladu, tak ako dub zasa pomáha nadobudnúť energiu, alebo aspoň posilní odvahu. Moje vedomosti mi hovoria, že lipa (v čaji) otvára póry (výborné pri chrípke) a dub (v náleve z dubovej kôry) zatvára póry (vraj výborné pri haemoroidoch). V Bojniciach mi vlani lipa veľkolistá kráľa Mateja (Tilia platyphyllos Matyas rex) naozaj navodila pocit šťastia, a to preto, že tam ešte po 700 rokoch stojí, a že je na svoj vek celkom dobre košatá. Horšie je to s dubmi. Ľudia po nadobudnutí odvahy ich hneď aj zrežú.
-
Neviem, či do lepšej pohody by ma dostal iný park na Slovensku, ako ten, ktorý udržujú Raj.Teplice. Je to „celomestský“ park. Celé „staré“ mestečko je utopené v dielčich parkoch, pri jazierku je hlavné korzo. Ale históriu má. Palatín Ďuro Thurzo si tu liečieval ischias (vraj to mal od neustáleho sedenia na koni v rokoch 1590-1605 v bojoch s Turkami). Odkedy preložili hlavný cestný ťah na Rajec a Prievidzu mimo kúpele, zmenilo sa to tu na nepoznanie. Je tu všetko, čo parky mávajú: voda a vodné stavebné prvky, staré stromy, posedenie , sochy, všade kvety a zmrzlina. Preteká tu Rajčianka, do nej sa centrom plazí upravená Kuneradka, ktorá napája aj jazierko. Teplé pramene sú samozrejme skryté v kúpeľoch a v bazéne kúpaliska. Fotky naznačujú, že sa tam oplatí posedieť.
-
Je mi do plaču, že sa utešujete nad tým, aké záhrady tu máme. To na obrázkoch je súčasť slovenských lesov. Našťastie už môžem do Európy.
-
Kedysi Libosad, teraz Květná záhrada. To je dnes už historická záhrada v Kroměříži. Založená v r.1665 olomouckým biskupom Karlom z Lichtensteinu, čo nevidieť oslávi 350 výročie. Predpokladám radostnú prezentáciu, k čomu im dopomôže aj velkorysá pomoc z európskych fondov (300 mil.Kč). Cieľom je priblížiť sa stavu zo 17.stor., z ktorého obdobia (1691) prikladám 3 medirytiny od J.van der Nypoorta. Nypoort urobil vtedy pre knižku o tomto parku 36 medirytín. Preto rekonštrukcia nie je problém. Je tu plán vybudovať Európske výukové centrum histórie záhrad, ešte že máme na Moravu tak blízko. Záhrada je francúzskeho typu s talianskými a holandskými vplyvmi (to je kombinácia?!). Francúzi si už skorým barokom potrpeli na geometrické línie a prvky. Priznám sa, že ako výstava sa mi to páči, ale pri svojom kasteli by som dal prednosť anglickému parku, alebo japonskej záhrade, som introvert. Ale po streche tej 244 m dlhej kolonády sa musím ísť poprechádzať, hlavne ak je na atikách 44 antických bohov (to som nevedel, že ich bolo toľko). Ak mi dovolia každého sa dotknúť, nesmrteľnosť ma neminie.
-
Rada z MT považujem za priekopníkov v záchrane ruín, ktorí sa ťahali s kameňmi a učili sa robiť dobrú maltu z nehaseného vápna. Telepatické čítanie Radových myšlienok na VZ v čase iPad-ov je pre súčasníka také nepochopiteľné, ako čítanie myšlienok “čarodejníc” súčasníkmi v čase renesančnom.
-
Priatelia, po „zahryznutí sa“ do okolností vzniku Greischerovej veduty Lietavy, jeho príbeh dokončím až po návšteve hradu Forchtenstein a získaní dvoch súvisiacich miniobrázkov hradu. Teraz k tomu druhému „painterovi“, Nypoortovi.
Justus van der Nypoort (1625-1692) bol holandský „vandrujúci“ rytec. Po peripetiách sa dostal do Slovinska, kde spolupracoval s grafikmi a maliarmi, tzv.Valvasor kruhu, v Bogensperk castle (1670-90). Do kruhu patril aj náš M.Greischer (od ktorého je portrét „vedúceho“ Valvasora). Tu už tušíme, že obe medirytiny Lietavy (Greischerova a Nypoortova) sú akoby dve sestry.
Okyptené obrázky-rytiny od „Nypoorta“ lietali doteraz (50 rokov) po knihách a časopisoch, vytrhnuté z kontextu. V tomto prípade vytrhnuté z knihy A.B. von Birckenstein: Ertz Herzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials (Arcikniežacie kresby kruhov a čiar). Kniha vyšla po prvý raz v roku 1686 (tri roky po šoku z obliehania Viedne), a dočkala sa potom ešte 7 vydaní. Preto je taká záplava „Nypoortových“ obrázkov. Veď v tej knihe ich je 142, z toho uhorských vedút je 110. Samozrejme, toľko je aj strán textu, ku každej geom.úlohe jedna. Vyjdenie knihy v roku 1686 sa podpísalo pod reprodukcie jednotlivých obrázkov (o 300 rokov neskôr). Každej rytine sa dnes pripisuje rok 1686. To je 142 rytín v jednom roku?.
Je to „biblia“ geometrie. Nie, že by bola taká dobrá ako Biblia. Len mi ju pripomína, lebo pod každou geometrickou úlohou je veduta hradu (v Biblii je to naopak, text je dole). Mnohí slov.hradári si tam nájdu svoj hrad. Čo sa týka Nypoorta, v závere života (1691) pracoval pre olomouckého biskupa Karla z Liechtensteina- tam urobil 36 medirytín do knihy A.Koníček: Libosad- arcibiskupská záhrada v Kroměříži. Také moravské Versailles. Harp tu nastolil diskusiu o historických záhradách, tak tam zo dve rytiny Nypoorta z nej dám.
Väčšina reprodukujúcich obrázky do kníh oreže – odstráni tú hornú geometrickú časť.Preto tu uverejňujem celú rytinu č.47 (hrad Lietava) a naviac aj príslušný text ku geometrickej úlohe. Aj preklad toho textu. Nakoniec na výseku geometrie ukazujem červenými čiarkami, kde tie tisíciny Birckenstein nabral.
Táto geometrická úloha popisuje konštrukciu meradla pre úlohy v zmenšenom merítku. Pri dostatočnej veľkosti nakresleného „meradla“ si remeselníci odčítajú potrebnú hodnotu priamo z neho (preto ho nakreslil Nypoort na vysokú kamennú stenu). Mnohí si myslia (sám som do nedávna k takým patril), že vedľa hradu Lietava stojí v rytine starý rozorvaný strom s konárikmi. Pritom je to bok kamennej steny, rastlinky sa uchytili v jej štrbinách. Tým, že autor priradil meradlo (etalón) ku hradu Lietava, povýšil Lietavu na vzor, etalón, či mierku pre všetky ostatné hrady. A ešte jedna zvláštnosť – Lietava ako jediná má tú geometrickú kresbu nie nad vedutou, ale po strane na boku. To oboje veru zaväzuje.
-
Vlcik-tlcik más pravdu, že som to asi prehnal. Ja noviny vôbec nečítam a citát článku nado mnou zapôsobil na mňa akoby hanobenie hlava-nehlava. Vyšetrovanie už dlho nepotrvá, niet čo vyšetrovať, preto by sa mali v novinách krotiť. Za protipožiarné opatrenia síce zodpovedá majiteľ objektu, ale nezodpovedá za každý požiar. V prvom rade nezodpovedá za protiprávne konanie iných. Ak sú dve fabriky vedľa seba a jedna horí, nakoniec aj druhá zhorí, tak ktorého z tých dvoch riaditeľov asi stihne trest? Ale každý prípad má aj stránku jedinečnosti. Preto má Morvay počkať na koniec vyšetrovania, a dovtedy má napr. zvyšovať právne povedomie čitateľov.